Význam slova "trã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

demonštrácia -ie ž.

1. hromadné ver. prejavenie (polit.) postoja: masová d. roľníkov;
zorganizovať d-iu proti vojne

2. prejav nesúhlasu: jeho odchod pochopili ako d-iu

3. názorné predvedenie, ukážka: materiál na d-iu výkladu;

demonštrátor -a m. kto názorne predvádza, ukazuje pri ved. výklade, pri vyučovaní

fištrón -u m. hovor. expr.: (ne)mať f. (ne)mať rozum, dôvtip

nátržník -a m. trváca rastlina s rozkonáreným podzemkom a žltými drobnými kvetmi, bot. Potentilla

štráf -u m. hovor. pás (význ. 1, 2), pruh;

štráfik -a m. zdrob.

štráfovane, štráfkovane prísl.

štráfovaný, štráfkovaný príd. hovor. pásikovaný, pruhovaný: š-á košeľa, látka;

štranok, štránok -nku m. hovor. povraz

štréber -a m. pejor. šplhúň, karierista;

štréberka -y -riek ž.;

štréberský príd.;

štrébersky prísl.;

štréberstvo -a s.

štrúdľa -e -dieľ/-dlí ž. hovor.

1. závin

2. expr. rad (význ. 1), zástup: š. áut;

štrúdľový príd.: š-é cesto

tráčik -a/-čka m. zdrob.: detské nohavičky na t-y

tračky, tráčiky -ov m. zdrob.

trám -u m. hrada: povalové t-y;
stav. väzný, spojný t. konštrukčné drevené časti;

trámik -a m. zdrob.

trámový príd.: t-á konštrukcia;

trápenie -ia s. teles. al. duš. utrpenie, útrapy, súženie; starosti: nekonečné t. (v chorobe);
t. s deťmi;
pomáhať si v t-í

□ mať t. trápiť sa

opak. trápievať -a

// trápiť sa

1. teles. al. duš. trpieť; sužovať sa, znepokojovať sa: chorý sa dlho (ne)t-l;
t. sa pre každú maličkosť;
expr. o mňa, o to sa ty netráp! nestaraj

2. expr. vynakladať námahu, (ťažko) pracovať: t. sa s príkladmi, t. sa po celý život;

opak. trápievať sa

trápiť -i nedok. spôsobovať teles. al. duš. utrpenie; sužovať, znepokojovať: hlad, smäd, bolesť ho t-i, t-i ho svedomie;
t. niekoho otázkami;
t. zvieratá týrať, mučiť, trýzniť;

trápne prísl.: t. sa cítiť;

trápnosť -i ž.

trápny príd. spôsobujúci rozpaky, nepríjemný: t-a situácia, otázka, t-e ticho;
si t.;

tráva -y tráv ž.

1. iba jedn. súvislý zelený porast na lúke, pasienku ap. (slúžiaci ako krmivo): hustá, svieža t., ležať v t-e, kosiť, žať t-u;
zelený ako t.

2. steblovitá rastlina tvoriaca prevažnú časť tohto porastu, bot. t-y, novšie lipnicovité Poaceae: odtrhnúť steblo t-y;
lúčna t., viacročné t-y;
morská t. rastlinná výplň čalúnených výrobkov

3. subšt. marihuana: fajčiť t-u

● iron. → počuť t-u rásť;
už na ňom t. rastie už je pochovaný;
žart. nech → psom t. rastie, keď kone podochnú;
→ svetská sláva poľná t.;

tráviaci príd. určený na trávenie, umožňujúci trávenie: odb.: t-e ústroje, t-e šťavy;
t-a sústava súhrn ústrojov na trávenie

opak. trávievať -a

tráviť¹ -i nedok.

1. rozkladať a zažívať potravu v tele: žalúdok mu net-i;
neos. v hore dobre t-i chutí jesť;
fyziol. t-enie biochem. rozklad potravín na jednoduchšie látky

2. prispievať k tomuto procesu: slivovica dobre t-i

tráviť³ -i nedok. jedom usmrcovať: t. hlodavce;
t. sa v zúfalstve

tráviť² -i nedok. prežívať (význ. 1); zdržiavať sa: t. voľný čas čítaním;
t. prázdniny, dovolenku pri vode;

trávnatosť -i ž. k 1

trávnatý príd.

1. zarastený trávou; bohatý na trávu: t. pahorok, t-é ihrisko;
t-é pasienky

2. poľnohosp. patriaci k trávam: t-é rastliny;

trávnica -e -nic ž.

1. ľud. pieseň tematicky súvisiaca s prácou pri kosení lúk: ťahavé t-e, spievať t-e

2. plachta na nosenie trávy

3. druh jahody rastúcej v tráve

trávniček -čka m. zdrob.

trávnik -a m. plocha pokrytá trávou, obyč. umele vysiatou a udržiavanou: hustý t., anglický t., t-y v parku;

trávnikový príd.: t-é trávy;

trávny príd. k 2: t. porast;
poľnohosp. t-e miešanky;

trávovozelený príd. zelený ako tráva: t. odtieň, t. náter

trávový príd.: t-á zeleň;
t-é semeno;

trčať -í -ia nedok.

1. vyčnievať odniekiaľ smerom von: nohy mu t-ia z postele, z vrecka mu t-li peniaze;
expr. kosti mu t-ia je chudý

2. čnieť do výšky, vypínať sa: komíny t-ia do oblohy

3. expr. byť niekde, zdržiavať sa; čakať, postávať: t. doma, t. na stanici do rána;
kde toľko t-í? dokedy tu budeme t.?

4. expr. byť v nejakom položení, väzieť: auto ostalo t. v blate;

● expr. slama mu t-í z topánok, z čižiem je z vidieka

tréma -y ž. napätie, neistota pred vystúpením na verejnosti ap.: mať, dostať t-u;

trémista -u m. kto máva trému;

trémistka -y -tiek ž.

tréner -a m. odborník, kt. vedie tréning: futbalový, hokejový t., t. koní;

trénerka -y -riek ž.;

trénerský príd.;

trénerstvo -a s. práca trénera

tréning -u m. plánovitá činnosť zameraná na podávanie a zdokonaľovanie šport. výkonov;
hovor. cvičenie vôbec: dvojfázový t.;
chýba mu t. v písaní;

tréningový príd.: t. proces

trénovať nedok.

1. uskutočňovať tréning; tréningom zdokonaľovať; cvičiť: t. beh, rýchlosť, vytrvalo t.;
t. svaly posilňovať

2. tréningom usmerňovať, viesť: t. mužstvo;
venuje sa t-niu mladých

tríbiť, tríbiť sa, správ. cibriť, cibriť sa

trímať -e/-a -u/-ajú nedok. zastar. al. expr. držať: vysoko t. zástavu

// trímať sa držať sa; pridŕžať sa: kŕčovite sa t.

trón -u m. slávnostné kreslo panovníka; panovnícka moc, vláda: kráľovský t., zasadnúť na t.;
zrieknuť sa t-u, boj o t., následník t-u;

tróniť -i nedok.

1. kniž. vládnuť (význ. 1), panovať;

2. hovor. expr. vypínať sa (význ. 3), vyčnievať: nad okolím t-i Kriváň dominuje

trónny príd.: t-a sieň;
t-a reč slávnostný prejav panovníka

trópy -ov m. pomn. zemské pásmo siahajúce od rovníka po obratníky: horúco ako v t-och;

trúba -y trúb ž.

1. starý dychový hud. nástroj v podobe pravidelne sa rozširujúceho dutého valca;
hovor. názov niekt. plechových hud. nástrojov s hlbokým tónom (tuba, heligón ap.): pastierska t.;
trúbiť, hrať na t-e;

2. nár. rúra (na pečenie)

● hlásna t. (ochotný) šíriteľ prevzatých správ al. názorov

trúbeľka -y -liek ž. vec sformovaná do podoby rúrky: urobiť t-u z papiera;
fajka s dlhou t-ou

trúbiť -i nedok.

1. vyludzovať zvuky na trúbe, na nátrubkovom hud. nástroji: t. na krídlovke;
t. večierku, trubači t-li

2. húkacím zariadením signalizovať, upozorňovať: t. na klaksóne;
t. na chodcov;
sirény t-ia na poplach húkajú

3. vydávať hrdelný zvuk, ručať, bučať: t-enie jeleňa

4. expr. opätovne hovoriť, opakovať, zdôrazňovať: treba mu (aj) sto ráz jedno, to isté t.

trúbka -y -bok ž.

1. nátrubkový plechový hud. nástroj s vyšším tónom: džezová t.

2. jednoduchý plechový nástroj použ. najmä v min. na signalizáciu: poľná, poštárska, hasičská t.;

trúbkový príd.: t-é sólo

trúchliť -i nedok. smútiť, žialiť: t. nad mŕtvym, za mŕtvym;
t-iaca rodina

trúchlivo prísl.;

trúchlivosť -i ž.

trúchlivý príd.

1. smutný (význ. 1), žiaľny: t-á pieseň, t-á spomienka

2. smutný (význ. 2), nešťastný (význ. 3), tragický: t-á správa, udalosť;

trúchlohra -y -hier ž. zastar. tragédia

trúd -a mn. N a A -y m. včelí samček;

trúdnik -a m. parazitná huba, bot. Fomes

trúfalo prísl.;

trúfalosť -i ž.

trúfalý príd. neprimerane smelý, odvážny; opovážlivý; svedčiaci o tejto vlastnosti: t. človek;
t. čin;

trúfanlivo prísl.;

trúfanlivosť -i ž.

trúfanlivý príd. trúfalý: t-é správanie;

trúfať -a nedok. mať nádej, dúfať; tušiť: už ani net-m, že sa to podarí;
t-l, že za tým bude čosi (podozrivé)

trúfať si -a nedok. byť neprimerane odvážny, opovažovať sa: priveľa si t.;
ty si t-š! ale si t-š! net-a si ozvať sa;

dok. trúfnuť si -e -u -fol

trúnok -nku m. zastar. al. expr. liehový nápoj, liehovina

trúsiť -i nedok.

1. po troche rozsýpať: t. omrvinky, slamu

2. (o zvieratách) vypúšťať trus

3. expr. rozširovať (význ. 3), rozchyrovať, roznášať: t. reči, klebety

● t. rozumy mudrovať, poúčať;
t. do vlastného hniezda znevažovať svoje prostredie, blízkych

// trúsiť sa

1. po troche sa rozsýpať, mrviť sa: seno sa t-i;
sneh sa t-i (drobno) padá

2. expr. šíriť sa (význ. 3), rozchyrovať sa: t-ia sa (všelijaké) reči, chýry

3. expr. po jednom, v skupinách, v istých intervaloch prichádzať: začínajú sa t. stránky, účastníci zasadnutia

trýzeň -zne ž. (duševná) bolesť, utrpenie, muky: duševná t.

trýzniť -i nedok.

1. trápiť, mučiť, týrať, moriť: t. zvieratá, t. niekoho hladom

2. súžiť, sužovať, zožierať, trápiť, mučiť: t-i ho pocit viny

trýznivo prísl.

trýznivý príd. spôsobujúci trýzeň, trýzniaci, mučivý: t-é myšlienky, spomienky;

tržba -y -žieb ž. príjem z predaja, utŕžené peniaze: denná t., hrubá, čistá t., odvádzať t-u

□ robiť t-u tŕžiť;

tržbový príd.

tržnica -e -níc ž. budova, kde sa predávajú (v stánkoch) poľnohosp. produkty a drobný tovar: mestská t.;

tržnicový príd.: t-é poplatky

tržný príd. kt. vznikol natrhnutím, pretrhnutím: t-á rana

útržkovito, útržkovite prísl.;

útržkovitosť -i ž.

útržkovitý príd. úryvkovitý: u. text;

útržkový príd. ktorého časti možno ľahko odtrhnúť: ú. blok, kalendár

útržok -žka/-žku m.

1. odtrhnutý kúsok: ú. papiera

2. úryvok, zlomok: ú-y textu, rozhovoru;

výtržníčka -y -čok ž.;

výtržnícky príd. i prísl.;

výtržníctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k výtržník

2. výtržnícky skutok

výtržník -a mn. -ci m. kto robí výtržnosti;

výtržnosť -i ž. (po)rušenie ver. poriadku: pouličná v.

□ robiť v-i