Význam slova "tiš" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 191 výsledkov (2 strán)
-
tis [ť-] -a/-u m.
1. ihličnatý strom al. krík so vzácnym drevom, bot. Taxus
2. tisové drevo; výrobok z neho: črpák z t-a
3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: tmavý t.;
-
tíšava -y -šav ž. expr. al. kniž. ticho, tichosť, tíšina: nočná t.
-
tisíc -a D -u L -i I -om mn. N a A -e G -ov D -om L -och I -mi/-ami;
v spoj. s počítaným predmetom obyč. neskl. m. čísl. zákl.1. vyj. číslo a počet 1000: blížiť sa k t-u;
t. korún, vo výške t. metrov;
odpovede od t., od t-ich opýtaných;
jeden (prípad) z t-a i fraz. zriedkavý, zriedkavo2. expr. neurč. množstvo, veľa: mať t. otázok, t-e demonštrantov tisícky;
míňať, zarábať ťažké t-e veľa peňazí, tisícky● → gazdovať od t-a ku stu;
vzdialený od niečoho na t. honov veľmi;
ani za t. rokov nikdy;
expr. t. hrmených, t. striel (okovaných) zahrešenia; -
tisíci čísl. rad.
1. k 1000: každý t. obyvateľ
2. expr. nespočetný: to je už hádam t. prípad
-
tisícina -y -cin ž. čísl. zlom. tisíca časť celku, 1/1000: t. metra milimeter;
-
tisícinka -y -niek ž. zdrob. expr.: presný na t-u sekundy
-
tisícka -y -cok ž.
1. číslo 1000
2. tisíckorunové platidlo, 1000 korún, tisíckorunáčka, tisícovka: rozmeniť t-u
3. skupina (približne) 1000 členov; 1000 kusov ap. tvoriacich celok: t. návštevníkov;
t. sadeníc4. expr. neurč. veľké množstvo: t-y a t-y ľudí umierali vo vojne
-
tisíckorunáčka -y -čok ž. tisícka (význ. 2), tisícovka
-
tisíckorunový príd. kt. má hodnotu al. cenu 1000 korún: t-á bankovka;
t. dar -
tisíckrát, tisíc ráz neskl. čísl. nás.
1. k 1000: t. zväčšený
2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je t. lepší, horší ako ty
-
tisícmetrový príd. merajúci 1000 metrov: t-á hĺbka, t. úsek cesty
-
tisícnásobne čísl. nás. príslov.: expr. t. sa odvďačiť
-
tisícnásobný čísl. nás.
1. znásobený al. opakovaný 1000 ráz: t-é zväčšenie
2. expr. mnohonásobný: t-á ozvena;
-
tisícorako čísl. druh. príslov.
-
tisícoraký čísl. druh.
1. tisícich rozlič. druhov
-
tisícoro neskl. čísl. skup.
1. pri pomn. a pri podst. m. označujúcich páry al. viazané množstvo zastupuje zákl. čísl. a vyj. počet 1000; pri iných podst. m. vyj. počet 1000 ako súhrn: ušiť t. šiat denne;
t. druhov živočíchov -
tisícovka -y -viek ž. hovor. tisícka (význ. 2), tisíckorunáčka: odkladať t-y
-
tisícový príd.: t-é hodnoty
-
tisícročie -ia s. obdobie trvajúce 1000 rokov: koniec druhého t-ia, na začiatku tretieho t-ia;
tretie t. roky 2001 – 3000;
dejiny t-í -
tisícročný príd.
1. trvajúci 1000 rokov: t. vývin
2. 1000 rokov starý: t-é pamiatky
-
tisina [ť-] -y -sín ž.
1. tisový porast
2. čečina tisa: konárik t-y;
-
tíšina -y -šin ž.
-
tíšinka -y -niek ž. zdrob.
-
tisinový príd.
-
tíšiť -i nedok.
1. robiť pokojným, utišovať, upokojovať, chlácholiť: t. plačúce dieťa
2. zmierňovať: t. bolesť
-
tískať -a nedok.
1. tlačiť (význ. 1, 2), tisnúť: t. vozík
2. tlačiť (význ. 3), omínať: topánky ho t-jú
// tískať sa tisnúť sa (význ. 1 – 3), tlačiť sa: net-jte sa!
-
tíško prísl. expr. tichučko, tichunko
-
tisnúť -e -ú -sol nedok.
1. tlačiť (význ. 1, 2), tískať: t. vozík, t. niečo pred sebou
2. pritláčať (význ. 1), pritískať: matka t-e dieťa na hruď
3. vtláčať (význ. 1), vtískať: t. niekomu niečo nasilu do ruky
4. stískať (význ. 1): srdečne mu t-e pravicu
5. nútiť (význ. 1), potískať: treba ho do všetkého t.
● t. → mechúr do vody
// tisnúť sa
1. tlačiť sa (význ. 1), tískať sa: t. sa k dverám, do vozňa;
čo sa t-š?! prvé snežienky sa t-ú zo zeme2. pritláčať sa, pritískať sa: t. sa chrbtom k teplej peci
3. tlačiť sa (význ. 1), tiesniť sa: dve rodiny sa t-ú v jednom byte
● slzy sa mu t-ú do očí chce sa mu plakať;
slová sa mu t-ú na jazyk chce niečo povedať;
t. sa do → popredia -
tisový príd.
-
beštiálne prísl.;
-
beštiálnosť -i ž.
-
cítiť -i nedok.
1. vnímať zmyslami (najmä hmatom, čuchom); mať teles. pocity, pociťovať: c. hlad, bolesť, c. horkosť v ústach;
c. na sebe niečí pohľad;
c-i, ako slabne;
c. vôňu;
v izbe c. dym;
mŕtvolu už (bolo) c. zapácha(la);
c. z neho alkohol2. mať istý cit, pocit, pociťovať: c. lásku k niekomu, c. radosť, žiaľ, c. strach pred niekým, úctu k niekomu, c. ľútosť nad niečím;
dať niekomu niečo c. ukázať3. mať sociálne, humánne ap. cítenie; pociťovať solidaritu; mať súcit: c. národne;
c. s chorými4. tušiť, predvídať: c. nešťastie, koniec;
vo vzduchu c. napätie, jar● nec. (si) ruky, nohy (od roboty) byť ustatý;
c. pevnú pôdu pod nohami byť si istý;
nemôže ho, to ani c. neznáša ho, to// cítiť sa uvedomovať si svoj teles. al. duš. stav: c. sa zdravý, dobre;
c. sa vinný;
ako sa c-š?● c. sa vo svojom → živle;
c. sa ako doma príjemne, uvoľnene;
c. sa v sedle, na koni mať istotu;
c. sa nesvoj byť nepokojný;
nec. sa vo svojej koži mať nepríjemný (-é) pocit (-y);
nec-i sa na to netrúfa si -
dokrútiť -i dok.
1. dokončiť nakrúcanie (filmu): d. posledné scény
2. krútením doplniť: d. prírodné zábery
3. krútením zdeformovať, vykrútiť: mráz d-l lopúchy;
expr. d-ený človek zmrzačený; -
domlátiť -i dok.
-
donútiť -i dok. prinútiť: d-l ho odcestovať, aby odcestoval;
robiť niečo z d-enia; -
dorútiť sa -i dok. expr. prihnať sa, dohrnúť sa: d-la sa búrka
-
doštička -y -čiek ž. zdrob.
-
dosýtiť -i dok. úplne nasýtiť: d. deti múčnikom
// dosýtiť sa: d. sa syrom
-
fľaštička -y -čiek ž. zdrob.: f. kolínskej
-
hruštička -y -čiek ž. zdrob.
-
kamarátiť sa -i nedok. priateliť sa: k. sa s niekým od detstva;
-
klátiť -i nedok. knísať, kolísať: k. rukami, nohami
// klátiť sa padať pod ťarchou; knísať sa, kolísať sa: k. sa pod ťažkým bremenom;
hlava sa mu k-i padá -
kožtička -y -čiek ž. zdrob. expr.
-
krátiť -i nedok.
1. robiť kratším, skracovať: k. rukávy, k. reláciu;
2. zmenšovať: k. rozpočet, prémie;
mat. k. zlomok deliť čitateľa aj menovateľa rovnakým číslom; -
krútiť -i nedok.
1. uvádzať do kruhového pohybu, otáčať, točiť: k. kormidlo, k. gombík na rádiu, k. kľukou;
pes k-i chvostom vrtí2. vykrúcať, skrúcať, zakrúcať: k. si fúzy, vlasy
3. otáčaním, stáčaním zhotovovať: k. píšťalku;
k. cigaretu šúľať● k. hlavou nad niečím a) čudovať sa b) nesúhlasiť;
expr. k. s niekým ovládať ho; -
leštič -a m. živ. kto odb. leští;
leštič -a mn. -e m. neživ. leštiaci stroj;
-
leštička -y -čiek ž.
1. žena, kt. odb. leští
-
leštičský príd.: l-é náradie
-
leštiť lešť/-i! nedok. hladením, náterom, čistením ap. dodávať hladkosť a lesk: l. parkety, l. si nechty;
l-ený mramor -
líštička -y -čiek ž. zdrob.
-
lúštiť -i -šť/-i! nedok.
1. tlakom vylupovať semená, jadrá, obyč. z mäkkého obalu: l. hrach, fazuľu
2. riešiť (niečo ťažké, nejasné): l. problémy;
l. krížovky vypĺňaním kolónok zisťovať tajničku; -
mištička -y -čiek ž. zdrob. expr. k 1;
-
mlátiť -i nedok.
1. nárazmi uvoľňovať zrno z klasov, semeno zo strukov ap.: m. na mláťačke, m. cepmi, m. obilie, fazuľu
2. expr. udierať, tĺcť, biť: m. palicou do dlážky, m. okolo seba
3. expr. surovo biť: m. niekoho hlava-nehlava
● m. (prázdnu) slamu jalovo hovoriť;
expr. m. niekoho ako koňa veľmi biť; -
mraštiť mrašť/-i! nedok. sťahovať do vrások, vraštiť, mŕštiť: m. čelo, tvár
// mraštiť sa sťahovať tvár do vrások, vraštiť sa, mŕštiť sa: m. sa od hnusu
-
mŕštiť -i nedok. mraštiť, vraštiť, krčiť: m. tvár;
m. čelom// mŕštiť sa: m. sa od hnusu
-
mútiť -i nedok.
1. robiť mútnym, kaliť: silný prúd m-i vodu
2. expr. mýliť, miasť, pliesť: hnev mu m-i rozum
3. tlčením spracúvať na maslo: m. smotanu
● m. vodu a) zakrývať nedostatky b) robiť rozruch
// mútiť sa
1. kaliť sa: rieka sa m-i
2. expr. stávať sa nejasný, spletený, miasť sa, pliesť sa: myšlienky sa mu m-ia
-
nakrútiť -i dok.
1. okrúcaním umiestniť al. upraviť, navinúť, namotať, natočiť: n. vlasy (na natáčky), n. niť na cievku
2. zachytiť na filmový pás, natočiť: n. film
3. zachytiť na zvukový pás al. platňu, natočiť: n. rozhlasový prejav, pieseň;
-
namlátiť -i dok.
1. mlátením získať, nahromadiť isté množstvo: n. (veľa) obilia
-
nanútiť -i dok. nútením spôsobiť prijatie al. vykonanie niečoho, vnútiť, natisnúť: n. niekomu svoju vôľu, spoločnosť, n. jedlo;
-
nasýtiť -i dok.
1. urobiť sýtym, nakŕmiť, nachovať: n. deti, n. hladného (chlebom), n. si žalúdok
-
navrátiť -i dok. kniž. vrátiť (význ. 3), prinavrátiť: n-li mu zdravie;
-
nôtiť -i nedok.
1. spievať, pospevovať: n. pesničku
-
nútiť -i nedok.
1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti, poháňať, prinucovať: n. dieťa do učenia;
do všetkého ho treba n.;
n-l ho odísť, aby odišiel;
bol n-ený (odísť ap.) musel2. popudzovať, dráždiť: neos. n-i ho do kašľa, n-i ho vracať;
-
obchvátiť -i dok. urobiť voj. manéver s cieľom obkolesiť protivníka;
-
obkrútiť -i dok. okrútiť, omotať, obvinúť: o. si šál okolo krku, o. sa do šatky;
-
obrátiť -i dok.
1. dať na opačnú, protiľahlú stranu: o. peniaz, o. list v knihe;
o. kabát i fraz. prospechársky zmeniť presvedčenie;
o-ený postup2. dať niečomu opačný smer; otočiť: o. auto;
o-ené očko, op. hladké;
o. niekoho na inú vieru3. dať niečomu istý smer: o. zrak, pohľad na niekoho;
o. reč na iné□ o. pozornosť na niečo všimnúť si
● o. na posmech zosmiešniť;
o. niečo na žart urobiť z niečoho žart;
o. naruby, hore nohami a) zvrátiť, prekrútiť b) uviesť do neporiadku;
o. navnivoč zničiť;
o-ťme list! hovorme o inom! -
odkrútiť -i dok.
1. krútením uvoľniť: o. maticu;
o. filmový pás, o. motúz odmotať, odvinúť2. hovor. expr. odslúžiť: o. vojenčinu, pracovnú zmenu;
-
odľudštiť -šť/-i! dok. zbaviť ľudskosti: vojna o-la svet;
o-enie umenia; -
odnepamäti, pís. i od nepamäti prísl. expr. oddávna
-
odvrátiť -i dok.
1. obrátiť iným (bočným) smerom, odkloniť: o. hlavu, oči (od niekoho);
o. pozornosť preniesť na niečo iné2. odstrániť (niečo zlé), zabrániť, zamedziť: o. skazu, nešťastie;
-
okabátiť -i dok. hovor. expr. oklamať, podviesť, ošudiť: o-l ho o sto korún;
nedal sa o. -
oklieštiť -i -šť/-i! dok. kniž. obmedziť: o. právomoc, o. požiadavky niekoho;
o-ené mužstvo, možnosti neúplné; -
okrútiť -i dok. ovinúť (význ. 1, 2), omotať, obkrútiť: o. vrkoč okolo hlavy;
o. sa šatkou, tvár o-ená uterákom -
omlátiť -i dok. vymlátiť: zrno o-li ručne
● expr. o. niekomu niečo o → hlavu
-
pätička -y -čiek ž.
1. zdrob. k 1
2. hovor. expr. zahratie lopty pätou (vo futbale);
-
pätiť sa nedok. expr. vzpierať sa, zdráhať sa: p-l sa, že to neurobí
-
pleštiť, pľaštiť -šť/-i! dok. expr.
1. hodiť (význ. 1): p. kartu na stôl;
p. niekoho o zem2. udrieť (obyč. dlaňou): p. niekoho po ruke
-
počeštiť -šť/-i! dok. dať český ráz, urobiť českým: p. si meno;
-
pocítiť -i dok.
1. získať nejaký zmyslový, citový zážitok, zacítiť: p. hlad, pichnutie;
p. radosť, strach, p. odpor k niekomu, k niečomu2. uvedomiť si: p-l, že ide o vážnu vec;
p. zodpovednosť za niečo -
poduštička -y -čiek ž. zdrob.
-
podvrátiť -i dok. oslabiť, podryť, podkopať, rozvrátiť, vyvrátiť: p. niečiu autoritu;
vedecky p. chybnú tézu; -
pofrancúzštiť -i -šť/-i! dok. urobiť francúzskym: p. si meno;
-
pokrútiť -i dok.
1. uviesť do otáčavého pohybu, zakrútiť, zavrtieť: p. kľukou;
p. hlavou i pren. prejaviť nesúhlas, pochybnosť, počudovanie2. pokrčiť, skrčiť, skriviť: reuma mu p-la údy
// pokrútiť sa:
1. p. sa v tanci
2. p. sa do klbka;
doska sa p-la -
poľudštiť -šť/-i! dok. urobiť človekom; urobiť ľudskejším, ľudským: p. svet, podmienky života;
-
pomlátiť -i dok.
1. skončiť mlátenie, vymlátiť: p. obilie
2. expr. porozbíjať, pobiť: p. poháre
// pomlátiť sa pobiť sa
-
pomútiť -i dok.
1. urobiť mútnym, zakaliť: p. vodu, studničku
2. chvíľu mútiť (význ. 3): p. smotanu v dbanke
3. hovor. expr. vyviesť z duš. rovnováhy, zmiasť, pomotať: p. hlavu, rozum niekomu, pálenka ho p-la
// pomútiť sa hovor. expr. stať sa nejasným, popliesť sa, pomotať sa: rozum sa mu p-l, v hlave sa mu všetko p-lo
-
popamäti, pís. i po pamäti prísl. bez použitia zraku, len podľa pamäti: kráčať iba p.;
siahnuť, trafiť niekde p. -
popanštiť -šť/-i! dok. obyč. pejor. urobiť panským, dať panský, meštiacky ráz: syna mi tam p-li;
-
popoľštiť -šť/-i! dok. dať poľský ráz, urobiť poľským: p-ená dedina;
-
posvätiť dok.
1. vykonať obrad posvätenia: p. oltár, p. kostol;
2. kniž. zasvätiť (význ. 2): p. život vede
□ dať p-enie niečomu odobriť, schváliť;
-
pozlátiť -i dok. pokryť tenkou vrstvou zlata: p. rám, p-ené hodinky;
-
praštiť prašť/-i! dok. expr.
1. prudko udrieť, buchnúť: p. niekoho po hlave, p. päsťou na stôl
-
prekrútiť -i dok.
1. prílišným krútením poškodiť; pretočiť: p. pero v hodinkách
-
preleštiť -šť/-i! dok.
1. znova naleštiť: p. dlážku
-
presýtiť -i dok.
1. urobiť príliš sýtym: p. si žalúdok
2. spôsobiť prestúpenie niečoho niečím, preniknúť: vôňa p-la vzduch;
povetrie p-ené vlhkosťou; -
prevrátiť -i dok.
1. otočiť z jednej strany na druhú, obrátiť: p. šaty;
2. prevrhnúť: p. stôl
● p. niečo hore nohami porozhadzovať;
p. kabát navonok zmeniť presvedčenie; -
prinavrátiť -i dok. kniž. vrátiť (význ. 2, 3): p. niekomu peniaze, slobodu;
-
prinútiť -i dok. násilím, mocou, nátlakom spôsobiť, aby niekto niečo urobil, donútiť: p-l ho odísť, aby odišiel;
urobil to z p-enia;
p-l sa vypočuť ho; -
privrátiť -i dok. trocha obrátiť k niečomu: p. tvár k niekomu;
-
prýštiť -i -šť/-i! nedok. kniž. prameniť, vyvierať: spod skaly p-i voda;
-
rozcítiť sa -i dok. podľahnúť citom, rozcitlivieť sa: r-la sa pri spomienke na syna
-
rozkamarátiť sa -i dok. hovor. prestať sa kamarátiť, op. skamarátiť sa: navždy som sa s ním r-l
-
rozkrútiť -i dok.
1. uviesť do otáčavého pohybu, roztočiť: r. kolesá, vrtuľu;
2. uvoľniť niečo zamotané, skrútené, rozmotať, rozvinúť, roztočiť: r. uzlík, šatku, batôžtek
3. i rozkrútiť sa (s kým) expr. pustiť sa do tanca, roztočiť v tanci: r. tanečnicu;
r. sa s dievčaťom po sále; -
rozlúštiť -i -šť/-i! dok. lúštením objasniť, rozriešiť: r. záhadu, písmo, hádanku
-
rozľútiť -i dok. kniž. rozzúriť: synove slová r-li otca
// rozľútiť sa: veľmi sa r-l na suseda
-
rozmlátiť -i dok. expr. rozbiť na kusy, roztĺcť: r. nábytok;
-
rozpľaštiť sa, rozpleštiť sa -šť/-i! dok. expr. rozpľasnúť sa, rozplesnúť sa: cyklista sa r-l na ceste
-
roztrieštiť -i -šť/-i! dok. porušiť jednotu, celistvosť: r. spolok, r. jednotu hnutia
// roztrieštiť sa stať sa nejednotným, neuceleným: názory sa r-li;
armáda sa r-la -
rozvrátiť -i dok. zničiť celistvosť, jednotu, súdržnosť, súlad ap., rozložiť, rozrušiť: r. manželstvo, r. spoločnosť;
r-ená výroba; -
rútiť sa -i nedok.
1. prudko padať z výšky, valiť sa: vodopád sa r-i do hlbín
2. prudko sa pohybovať vpred, hnať sa: pes sa r-i za korisťou;
rýchlik sa r-i do stanice3. boriť sa (význ. 1), zosypávať sa, rozsypávať sa: celá budova sa r-i
-
schvátiť -i dok. expr.
1. zachvátiť (význ. 1, 2): s-l ho vzdor, s-la ho bolesť
2. prudko chytiť, schmatnúť: s. niekoho za ruku, okolo hrdla;