Význam slova "spãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 91 výsledkov (1 strana)
-
spáč -a m.
1. spiaci tvor: budiť s-a, hukot ruší s-ov
2. spachtoš: nepolepšiteľný s.;
-
spáchať -a dok.
1. vykonať (niečo zlé al. nedovolené), dopustiť sa: s. násilie, s. trestný čin, s. samovraždu, s-ná krivda;
s. hriech2. hovor. expr. vytvoriť (význ. 1), zostaviť: tie verše s-l priateľ;
kto s-l ten program? -
spáčka -y -čok ž.
-
spádnica -e -nic ž. odb. myslená čiara v smere najväčšieho sklonu terénu
-
spádovisko -a -vísk s. žel. naklonená plocha na spúšťanie vagónov
-
spádový príd. k 2: s-é koryto;
s-á obec v kt. sa sústreďuje št. správa, služby ap. pre okolité obce;
s-á nemocnica pre okolité obce -
spájací príd. určený na spájanie, spojovací: s. prvok, podklad, steh;
gram. s. výraz kt. má funkciu spojky (napr. opyt. zám.) -
spájadlo -a -diel s. spojivo: plastové, cementové s.;
s. deja -
nedok. spájať -a, spojovať
// spojiť sa
1. zlúčiť sa, splynúť: hlasy sa s-li s hukotom motora
2. nadviazať styk, kontakt: veliteľ sa s-l s raneným, dedinčania sa s-li s partizánmi
3. uzavrieť spojenectvo: s. sa proti nepriateľovi, s. sa do koalície
4. dostať sa do súvislosti: dávna udalosť sa jej s-la s dneškom;
-
nedok. spájať sa, spojovať sa
-
spájka -y -jok ž. zliatina použ. ako prídavný materiál na spájkovanie: tvrdá, mäkká s., hliníková s.;
-
spájkovač -a m. kto spájkuje
-
spájkovací príd. určený na spájkovanie: s. cín, s-ia lampa
-
spájkovačka -y -čiek ž. prístroj na spájkovanie: ručná, prenosná, elektrická s.
-
spájkovať nedok. pomocou spájky robiť nerozoberateľné spoje kovových predmetov: s. súčiastky
-
spájkový príd.: s. materiál
-
spálenina -y -nín ž.
1. popálenina: mať na tvári s-y
2. niečo spálené: páchnuť s-ou
-
spálenisko -a -nísk s. zhorenisko: zápach s-a
-
spáliť -i -ľ! dok.
1. zničiť ohňom al. žiarom: s. papier, odpad;
dedina s-ená do tla;
hovor. dať sa s. po smrti spopolniť2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo ap.): s. zásoby nafty, s. všetky kahance
3. účinkom tepla, mrazu, exhalátov ap. poškodiť, znehodnotiť: s. mäso, s-ené chryzantémy, hnojivo s-lo porast
4. popáliť (význ. 2): s. si jazyk, pery
5. upáliť (význ. 1): s. niekoho zaživa
6. publ. premárniť (istú výhodu): s. pokutový kop, šancu
● s. za sebou všetky mosty a) znemožniť si návrat b) zničiť dôkazy, stopy;
→ mráz žihľavu nes-i;
s. si prsty zasiahnutím do niečoho si spôsobiť ťažkosti; -
spáliteľný príd. kt. sa dá spáliť: ťažko s-á zmes
-
spálňa -e ž.
1. miestnosť určená na spanie: detská s.
2. nábytok do nej: svetlá, tmavá s.;
-
spálnička -y -čiek ž. zdrob.
-
spálňový príd.;
-
spánkový1 príd.
spánkový2 príd.: anat. s-á kosť
-
spánok1 -nku m. útlm činnosti organizmu, kt. ho chráni pred vyčerpaním, spanie: slabý, hlboký, ťažký s.;
zimný s. zníženie činnosti organizmu niekt. zvierat a rastlín v zime;
prebrať sa zo s-u● expr. spať s-om spravodlivých a) dobre b) byť mŕtvy;
spánok2 -nku obyč. mn. m. časť hlavy po bokoch čela, sluchy: udrieť sa do s-u, šediny na s-och;
-
spánombohom
I. cit.
1. hovor. zbohom: s., zostaňte zdraví
2. vyj. súhlas, rezignáciu: chceš byť futbalistom, s.
● expr. no s. vyj. iróniu
II. prísl. expr. preč: choďte si s.!
-
spása -y ž.
1. vyslobodenie z ťažkého položenia, záchrana: hľadať s-u (u niekoho);
čakať ako na s-u netrpezlivo -
nedok. spásať -a
-
spásny príd.: s-a myšlienka
-
spásonosne prísl.;
-
spásonosnosť -i ž.
-
spásonosný príd. kniž. prinášajúci spásu, spásny: s-á myšlienka;
-
spásť spasie spasú dok.
1. pasením spotrebovať, vypásť: s. ďatelinu;
-
späť prísl.
1. na pôv. miesto al. do pôv. stavu, naspäť, nazad, spiatky: položiť knihu s., ísť ta a s., cesta s.
2. do minulosti: vrátiť sa o rok s.
-
spätiť dok. prudko, náhle zastaviť, zavrátiť: s. bežiaceho;
s. ovce// spätiť sa prudko sa zastaviť, cúvnuť: žrebec sa pred prekážkou s-l
-
spätkovať nedok. expr.
-
spätne prísl.: s. pôsobiť na diváka
-
spätný príd. smerujúci späť: s. pohyb;
vyplatiť dôchodok so s-ou platnosťou;
s. pohľad retrospektívny;
s-é zrkadlo v kt. vodič vidí za seba;
s-á väzba a) odb. spojenie prvkov nejakého systému, pri kt. tieto prvky vzájomne na seba pôsobia b) publ. vzájomne pôsobiaci opravný činiteľ; -
späto prísl.;
-
spätosť -i ž.: s. školy so životom, s. jazyka s. myslením
-
spätý príd. úzko zviazaný istým (vnútorným) vzťahom, tesne súvisiaci: byť nerozlučne s. s prírodou;
veda s-á s praxou; -
nedok. spávať -a
-
nedok. spíjať sa -a;
-
opak. spíjavať sa -a
-
spíker, pôv. pís. speaker -kera/-kra m. hlásateľ (význ. 2): televízny s.;
-
spíkerka -y -riek ž.;
-
spíkerský príd.;
spíkersky prísl.
-
spíliť -i -ľ! dok. pílením odrezať: s. bučky, s-ené stromy;
-
spínač -a m. elektrotech. mechanizmus na zapínanie a vypínanie elektr. obvodu: samočinný, časový s.;
-
spínací príd. určený na spínanie: s. špendlík, s-ia sústava;
s-ie hodiny vybavené spínačom -
spínačka -y -čiek ž. zapínadlo zapínané vtlačením hornej časti do spodnej, patent(ka);
-
spínačkový príd.: s-é zapínanie
-
spínačový príd.
-
nedok. spínať sa, zopínať sa
-
nedok. spínať, zopínať -a
// zopnúť sa, zopäť sa
1. (o rukách) spojiť sa dlaňami, skrížením prstov: ruky sa z-li k prosbe
-
spísať -še -šu dok.
1. urobiť súpis: s. pôdu, s. inventár budovy
2. písomne zostaviť: s. záznam o nehode, s. protokol, obžalobu
3. napísať (lit. spôsobom): s. kroniku obce, súboru;
-
spískať -a dok. expr. pripraviť (význ. 1), zosnovať (niečo nepríjemné, nevhodné ap.): tú návštevu si s-la ty
-
spľasnúť -e -ú -sol, spľasknúť -e -ú -kol dok.
1. (o plnom, nafúknutom ap. predmete) naraz zmenšiť objem, scvrknúť sa: balóniky s-li;
s-tá lopta;
s. ako (mydlová) bublina i pren. stratiť dôležitosť2. s. rukami, dlaňami prudko dať dovedna i fraz. (nad niekým, niečím) veľmi sa začudovať
● expr. s-l mu hrebeň stratil sebavedomie
-
nedok. spĺňať -a
// splniť sa stať sa skutočnosťou: nádeje sa jej s-li;
moje slová sa s-li mal som pravdu; -
nedok. spĺňať sa
-
spôsob -u m.
1. postup, ktorým sa niečo deje, prejavuje: nový s. stavby, zmýšľania;
(je to) jediný možný s., ako si pomôcť;
istým s-om, na istý s.;
tým s-om tak2. druh nejakého deja, stavu, ráz, podoba, charakter: konzumný s. života;
upraviť jedlo na rozličný s.;
gram.: príslovka s-u, príslovkové určenie s-u;
(slovesný) s. gram. kategória, kt. vyj., že realizácia (prísudkového) deja sa podáva ako skutočná (oznam. s.), možná (podm. s.) al. požadovaná (rozk. s.)3. obyč. mn. správanie sa, vystupovanie, zvyklosti, mravy: mať jemné, zlé s-y;
nemá s-y nevie sa správať● svojím s-om charakteristicky pre niekoho, niečo;
-
spôsobilo prísl.;
-
spôsobilosť -i ž.: odborná s., technická s. vozidla
-
spôsobilý príd. kniž. kt. má potrebné predpoklady, schopný, uspôsobený, súci: zdravotne, pracovne s. človek;
nie je s. na ťažkú prácu; -
spôsobiť dok. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, zapríčiniť, urobiť: s. radosť;
s. škodu, smrť; -
spôsobne prísl.: s. sedieť, jesť;
-
spôsobnosť -i ž.
-
spôsobný príd. kniž. (dobre) vychovaný, slušný; svedčiaci o tom: s-é deti;
s-é správanie; -
nedok. spôsobovať
-
spôsobový príd.: gram. s. vzťah modálny
-
nedok. spŕchať -a
-
spŕchnuť -e -u -chol dok.
1. (o daždi) (slabo) popršať: s-l tichý dážď;
neos. v noci s-lo2. spadnúť v čiastočkách (ako dážď); (p)opadať, opŕchnuť: lístie, ihličie s-lo;
-
spúšť2 -e ž. kniž. spustošenie, skaza, pohroma: víchrica spôsobila s.
spúšť1 -e ž. mechanizmus, ktorým sa niečo uvádza do činnosti: s. revolvera, stisnúť, stlačiť s. (na zbrani, fot. aparáte);
-
spúšťač -a m. tech. mechanizmus na spúšťanie strojov, motorov ap., štartér: riadiaci s.
-
spúšťací príd.
1. určený na spúšťanie (stroja ap.): s. mechanizmus
2. zariadený na spúšťanie: s. most padací
-
spúšťadlo -a -diel s. žľab na spúšťanie dreva
-
nedok. spúšťať -a
// spustiť sa
1. pohnúť sa, dostať sa nižšie (vlastnou váhou): s. sa zo stromu, na lyžiach, lietadlo sa s-lo (nižšie);
s. sa do doliny zísť;
s. sa na kolená;2. začať padať, tiecť ap., pustiť sa: s-l sa dážď
3. hovor. spoľahnúť sa, znechať sa: vo všetkom sa s-í na mňa
4. vzdať sa (význ. 2), zanechať, opustiť, zriecť sa: s-l sa roboty, nes. sa svojich zásad
5. hovor. (mravne) upadnúť, klesnúť: chlapec sa v zlej spoločnosti s-l;
-
nedok. spúšťať sa
-
spúšťový príd.
-
spútať -a, sputnať -á dok.
1. dať do pút, poviazať: s. ruky, s. zlodeja, s. koňa povrazmi;
2. kniž. pripútať (význ. 2), spojiť: sú s-ní láskou, príbuzenstvom
3. kniž. ovládnuť (význ. 1, 2), skrotiť: s. živly, fantáziu;
-
nedok. spútavať -a, sputnávať -a
-
spýtať sa -a dok. dať otázku, opýtať sa: s-l sa ho na zdravie;
s-l sa, ako sa má;
čí si? s-l sa; -
spýtavo prísl.
-
spýtavý príd. spytujúci sa, skúmavý: s. pohľad, hľadel naňho s-m zrakom;