Význam slova "skrã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

škrabač -a m. škrabák¹ (význ. 1)

škrabáčik -a m. zdrob.

škrabácky príd. i prísl.

škrabadielko -a -lok s. zdrob.

škrabadlo -a -diel s. škrabák¹ (význ. 1);
archeol. čepeľovitý nástroj na opracovanie kože, dreva ap.;

škrabák² -a mn. -ci m. hovor. pejor. pisár (význ. 1, 2), úradník; slabý spisovateľ al. novinár;

škrabák¹ -a m.

1. nástroj na škrabanie, oškrabovanie: železný, lyžicový š., š. na zemiaky, na sneh

2. skrejper;

škrabákový príd.;

škrabanec -nca m.

1. stopa po škrabnutí; ľahké poranenie, poškodenie v podobe ryhy, škrabanina: krvavý š., š. na tvári, na dverách, na aute

2. obyč. mn. pejor. čarbanica, škrabanina

škrabanina -y -nín ž. hovor.

1. škrabanec (význ. 1), škrabnutie

2. expr. čarbanica

škrabať -e -ú, škriabať -e -u nedok.

1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom, driapať: š. klincom po stene;
mačka, tŕnie š-e

2. zbavovať vrchnej časti (šupy ap.), šúpať, olupovať, bieliť: š. zemiaky

3. ostrým predmetom odstraňovať z povrchu, (z)oškrabovať: š. kôru zo stromu, š. prischnuté jedlo z tanierov

4. šúchaním (nejakým predmetom, najmä nechtami) odstraňovať svrbľavý pocit: š-l ho na chrbte;
š. sa v hlave;
š. sa za uchom i pren. byť v rozpakoch

5. spôsobovať škrabľavý pocit: golier ho š-e;
neos. š-e ho v hrdle pociťuje škrabľavú bolesť

6. šúchaním, trením vydávať zvuk: š. na dvere, na okno

7. expr. (škaredo) písať, čarbať: š. do zošita

8. hovor. expr. nasilu brať, driapať: š. spolužiakovi pero z ruky;

škrabka -y -biek ž. nástroj na oškrabovanie: drevená, kovová š.;

škrabkať nedok. expr. (jemne) škrabať (význ. 1 – 8): š. si bradu, š. psa za uchom;
š. na okno;
š. niečo do zošita

škrabkový príd.

škrabľavo prísl.;

škrabľavosť -i ž.

škrabľavý príd.

1. kt. má drsný povrch, drapľavý, škrabavý, op. hladký: š-á bielizeň, š-é ruky

2. expr. (o hlase) zachrípnutý, chrapľavý, drsný: š. smiech

3. spôsobujúci (v hrdle) nepríjemný bolestivý pocit, škrabavý: š-á chuť, š. liek;

dok. k 1, 4, 6 škrabnúť -e -ú -bol

// škrabať sa, škriabať sa expr. s námahou ísť hore al. von, driapať sa, liezť, šplhať sa: š. sa na strom, š. sa z vane;

škrabnutie -ia s. škrabanec (význ. 1): malé š. na tvári, š. na skle

škrabot -u m. škrab(ot)anie: tichý š., š. pera

□ robiť š. škrabotať

škrabotať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. expr. robiť škrabot, škrabať (význ. 6): š. na dvere

skrachovať dok. hovor. utrpieť krach, úpadok: banka s-la;

nedok. skracovať

// skrátiť sa stať sa kratším: noci sa s-li;

nedok. skracovať sa

skraja

I. prísl. blízko pri kraji: voda je s. hlboká

II. predl. s G vyj. miesto, na kraji: chata s. lesa

škraňa -e ž. expr. dolná čeľusť so svalstvom: rozbiť si š-u, dostať po š-i

nedok. skrápať -a

skrášliť -i dok. urobiť krajším, pekným, krásnym, okrášliť: s. si pracovisko;
s-la sa účesom;

nedok. skrášľovať

skrásnieť -ie -ejú dok. stať sa krajším, krásnym: mesto s-lo

skrat -u m.

1. spojenie dvoch pólov elektr. zdroja vodivým predmetom s nízkym odporom: skúšobný s.

2. neželateľné spojenie vzájomne nezlučiteľných myšlienkových postupov ap.: myšlienkový s., s. v uvažovaní;

škrata -y -rát ž. expr. mrzká žena, zried. i muž, špata, ohava (obyč. nadávka)

skrátene prísl.: povedať príhodu s. stručne

skrátenina -y -nín ž. skrátená, zmenšená podoba niečoho: s. románu, referátu

skrátený príd. rozsahovo menší, zmenšený: s-á notácia, s-é vydanie;

skrátiť -i dok. urobiť kratším, op. predĺžiť: s. šaty, s. termín, s. cestu;

skratka -y -tiek ž.

1. (ustálená) skrátenina slov(a): s. podniku, zoznam s-iek

2. kondenzované, zhustené vyjadrenie: významotvorná, hudobná s., naznačiť v s-e

3. hovor. skrátená cesta: s. horou;

skrátka

I. prísl. stručne, krátko: hovoriť, vysvetľovať s.

II. čast. nadväzuje na situáciu a uvádza vysvetlenie, zhrnutie ap.; (jedným) slovom, jednoducho: s., zaujíma ho to;
s., je to tak

skratkovito, skratkovite prísl.;

skratkovitosť -i ž.

skratkovitý príd. podaný v skratkách, stručný: s-é vyratúvanie, referovanie;

skratkový príd.: s-é slovo;
s-é vyjadrenie;
s. spoj

skratovať dok. i nedok.

1. vyvol(áv)ať, spôsobiť, spôsobovať skrat: vypínač s-l

2. spôsobiť, spôsobovať spojenie vzájomne nezlučiteľných myšlienkových postupov: mozog s-uje

skratový príd.: s-é konanie neuvážené

skr. skrátená podoba slova skratka

skrček, skrčok -čka mn. živ. -ovia, N a A neživ. -y m. expr. nevyvinutý, zakrpatený človek al. iný tvor, krpáň: ty s. nepodarený!

skrčenec -nca m. archeol. človek pochovaný v skrčenej polohe

skrčiť dok.

1. krčením pritiahnuť (končatiny): s. ruky;
s-ené kolená

2. pokrčiť (význ. 1), skrkvať, zhúžvať: s. noviny;
s-ená košeľa

// skrčiť sa

1. krčením zaujať menej miesta, schúliť sa: s. sa v kúte

2. vytvoriť záhyby: čelo sa s-lo

skríknuť -e -u -kol dok. prenikavo zvolať, vykríknuť: s. od bolesti, od prekvapenia

skríning, pôv. pís. screening -u m. lek. metóda zisťovania začiatočných štádií (vážnych) chorôb v istej skupine obyvateľstva;

skríningový príd.

skrížiť -i dok.

1. preložiť krížom cez seba: s. nohy, brvná, tehly

2. prekaziť niečo, zabrániť niečomu: s. cestu, s. plány, zámery

3. krížením vypestovať nový druh: s. raž a pšenicu

● s. zbrane stretnúť sa v boji

// skrížiť sa dok.

1. krížom sa vzájomne preniknúť, stretnúť sa: pohľady sa im s-li, blesky sa s-li

2. pomiešať sa (o dvoch štruktúrach): jazyky sa s-li

nedok. skrúcať -a

// skrútiť sa

1. krútením sa spojiť, zvinúť sa, schúliť sa, stočiť sa: s. sa do klbka, s. sa od bolesti

2. obrátiť sa (význ. 1 – 3), otočiť sa, zvrtnúť sa, skrútnuť sa: s. sa na opätku

3. odbočiť (význ. 1), zahnúť, skrútnuť sa, stočiť sa: s. sa do bočnej ulice;
vietor sa s-l;

nedok. skrúcať sa

skrúšene prísl.;

skrúšenosť -i ž.

skrúšený príd. konajúci ap. s vedomím viny, nezdaru ap., pokorný, ponížený, zronený; svedčiaci o tom: žiak sedel s.;
s-á nálada;

skrútiť -i dok.

1. krútením spojiť, zvinúť, zakrútiť, stočiť: s. nitky do klbka, s-ený pokrovec

2. vychýliť z pôv. polohy, otočiť, stočiť, skrútnuť: s. volant, kľúč, s. vypínačom

3. obrátiť iným smerom, skrútnuť, stočiť: s. auto, s. pohľad;

skrútnuť -e -u -tol dok. skrútiť (význ. 2, 3): s. kohútik, s. gombíkom;
s. vozidlo napravo

// skrútnuť sa skrútiť sa (význ. 2, 3): koleso sa s-lo;
trať sa s-la do hôr

skrýša -e skrýš ž. miesto na ukrývanie, úkryt: podzemná, tajná s.

skrývačka -y -čiek ž.

1. hra detí, pri kt. sa hľadajú schovaní spoluhráči: hrať sa na s-u i fraz. nevyjadrovať sa otvorene

2. hádanka (pís. al. kreslená), v kt. sú skryté obrázky al. slová: obrázková s.

nedok. skrývať -a

1. k 1 – 3

2. mať v sebe, obsahovať: skrinka s-a poklad, cesta s-a nebezpečenstvo

// skryť sa vojsť do úkrytu: s. sa za závesom, s. sa v lese;

nedok. skrývať sa -a

1. ku skryť sa

2. byť uložený, obsiahnutý: s-a sa v ňom veľká sila, v liste sa s-a tajomstvo

3. tajiť niečo: priateľ sa s-l so všetkým

skrývka -y -vok ž. ban.

1. zemina nad ložiskami nerastov

2. odpratávanie tejto zeminy;

skrývkový príd.: s. materiál