Význam slova "skaã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

blýskať -a nedok.

1. i blýskať sa vydávať lesk, ligotať sa, lesknúť sa, blyšťať sa, žiariť, svietiť: voda sa b-a na slnku;
oči (sa) mu b-jú

2. spôsobovať lesk: b. šabľou;
b. očami i pren. prejavovať zlosť, vášeň ap.

// blýskať sa

1. neos. b-a sa ukazujú sa blesky: Nad Tatrou sa b-a sloven. štátna hymna

2. expr. vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vystatovať sa, honosiť sa: b. sa vedomosťami, vtipmi

● kniž. b-a sa na lepšie časy zjavujú sa náznaky zlepšenia, lepšej budúcnosti ap.

brúska -y -sok ž. stroj na (jemné) brúsenie

cháska -y -sok ž.

1. zdrob. k chasa: detská ch.

2. pejor. zberba, čeliadka, banda, háveď: naničhodná, zlodejská ch.

čiernovláska -y -sok ž. čiernovlasá žena

nedok. dotískať -a

// dotisnúť sa: reportér sa d-l k tribúne;

nedok. dotískať sa

dvojhláska -y -sok ž. lingv. spojenie 2 samohláskových prvkov v jednej slabike fungujúce ako jedna dlhá samohláska (napr. ia, ô);

hláska -y -sok ž. najmenšia jednotka zvukovej stránky jazyka;

húska -y -sok ž. zdrob.;

ískať -a nedok.

1. (prehŕňaním vlasov) hľadať (vši): í. vši

2. prehŕňať (vlasy); takto prezerať hlavu: í. vo vlasoch;
í. dieťa

klobáska -y -sok ž.

1. zdrob. ku klobása

2. klobása: lečo s k-ou

kolíska -y -sok ž.

1. lôžko pre dojča upravené na kolísanie: drevená k., uspávať dieťa v k-e

2. kniž. miesto zrodu, pôvodu: k. Slovanov bola za Karpatmi;
k. revolúcie

● od k-y (až) po hrob od narodenia do smrti;
kniž. stáť pri k-e niečoho byť svedkom vzniku

kráska -y -sok ž. krásavica: pyšná k.

láska -y -sok ž.

1. kladný citový vzťah, vrelá náklonnosť k niekomu, niečomu: materinská, rodičovská, synovská, bratská l.;
l. k blížnemu kladný, vľúdny, žičlivý, obetavý ap. vzťah k ľuďom v kresť. chápaní;
l. k vlasti, k umeniu;
nažívať v l-e, pracovať s l-ou;
expr. slepá, opičia l. nekritická, nekontrolovaná

2. náklonnosť jedného pohlavia k druhému, ľúbostný cit, ľúbosť: telesná l.;
nešťastná l. neopätovaná;
vyznávať l-u, sklamať sa v l-e;
zahorieť l-ou k niekomu zaľúbiť sa;
l. na prvý pohľad;
vydať sa, oženiť sa z l-y;
mať šťastie v l-e;
voľná l. bez manželských záväzkov;
platonická l. bez zmyselnosti

3. hovor. milovaná osoba, milenec, milenka; predmet záujmu, záľuby: prvá l., študentská l., nájsť si novú l-u;
hudba je jeho l-ou

□ mať v l-e mať rád, ľúbiť

● expr. ísť niekoho → zjesť od l-y;
→ stará l. nehrdzavie;
l. hory prenáša prekonáva všetky prekážky;
→ panská l. na zajačom chvoste (visí)

láskať (koho, čo; koho, čo čím), láskať sa (s kým, s čím) -a nedok. hladkaním, maznaním prejavovať náklonnosť: l. dieťa, l. sa s dieťaťom;
l. niekomu tvár;

lúskať -a nedok.

1. tlakom vylupovať plod, obyč. z tvrdého obalu: l. orechy, jadierka

2. vydávať pukavý, praskavý zvuk (prstami): l. prstami;

nastískať -a dok. expr. (ťažko) nasporiť: n-né peniaze

nedok. natískať -a

// natisnúť sa:

1. n-li sa do auta, do očí sa mu n-li slzy, n-lo sa tam ľudí

2. n. sa niekomu za spoločníka, do rodiny;

nedok. natískať sa

neláska -y ž. nedostatok al. opak lásky: pociťovať n-u okolia

● mať v n-e nemať rád

odpískať -a dok. pískaním oznámiť: o. odchod;
o. faul, koniec zápasu

nedok. odtískať -a

// odtisnúť sa: o-ite sa nabok!

páska -y -sok ž. úzky pruh, pásik (tkaniny, papiera ap.), stužka: lepiaca, izolačná p.;
šport. pretrhnúť cieľovú p-u i pren. dosiahnuť cieľ, dovŕšiť niečo;
magnetofónová p., p. do písacieho stroja, čierna p. na rukáve;

pískať -a nedok.

1. utvárať vys. prenikavé zvuky fúkaním do nejakej štrbiny; takto realizovať melódiu, hvízdať: vlak p-a, p. na prstoch, p. na flaute, p. (si) melódiu;
iba si tak p-a

2. (o veciach) vydávať prenikavé zvuky (obyč. nepríjemné): vietor p-a v stromoradí, dvere p-jú;
neos. p-a mu v prsiach

3. utváraním vys. prenikavého zvuku privolávať, oznamovať: p. na cvičencov;
šport. slang. p. zápas rozhodovať ho

● → tancuje, ako mu p-jú;
a → ďalej sa p-a;
tenko p. nemať sa dobre, biedne žiť;
keď → vtáčka lapajú, pekne mu p-jú;

plavovláska -y -sok ž. žena, dievča s plavými vlasmi, svetlovláska, blondín(k)a

poláskať -a dok. prejaviť city láskaním: p. dieťa

popritískať -a dok.

1. distrib. k pritískať: deti p-li uši na dvere

2. viackrát, dôkladnejšie pritisnúť: chcel by matku p., vyobjímať

postískať -a dok.

1. viackrát stisnúť, postláčať: p-l v ruke sekeru, p. chorému brucho, hostia si p-li ruky

2. expr. poobjímať, vyobjímať: p. dieťa, ženu

// postískať sa postláčať sa: ženy sa p-li, urobili miesto

nedok. potískať -a

// potisnúť sa potlačiť sa: p. sa o kúsok ďalej

prdúskať sa -a nedok. hrub.

1. vystatovať sa: čo sa p-š?

2. (zbytočne) sa namáhať: načo sa budeme s tým p.?

nedok. pretískať -a

// pretisnúť sa pretlačiť sa: p. sa cez okno;

nedok. pretískať sa

nedok. pritískať -a

// pritisnúť sa pritlačiť sa: mača sa p-lo k múru;

nedok. pritískať sa

nedok. roztískať -a

samohláska -y -sok ž. lingv. hláska znejúca ako tón: krátka, dlhá s., vysloviť s-u;

sedmokráska -y -sok ž. bylina, ktorej drobný kvietok má biele okvetné lístky okolo žltého stredu, bot. Bellis

spískať -a dok. expr. pripraviť (význ. 1), zosnovať (niečo nepríjemné, nevhodné ap.): tú návštevu si s-la ty

spoluhláska -y -sok ž. lingv. hláska majúca ráz šumu (nie tónu), konsonant: znelá, neznelá s.;

dok. stískať -a

// stisnúť sa

1. pritlačiť sa k sebe, zovrieť sa: pery, prsty sa mu s-li;

2. stlačiť sa: kurence sa s-li do hŕbky;

nedok. stískať sa

stokráska -y -sok ž. bylina s kvetom podobným väčšej sedmokráske, bot. Bellidiastrum

svetlovláska -y -sok ž. plavovláska, blondínka

tískať -a nedok.

1. tlačiť (význ. 1, 2), tisnúť: t. vozík

2. tlačiť (význ. 3), omínať: topánky ho t-jú

// tískať sa tisnúť sa (význ. 1 – 3), tlačiť sa: net-jte sa!

tmavovláska -y -sok ž. tmavovlasé dievča, tmavovlasá žena, brunetka

nedok. k 2 utískať -a

// utisnúť sa expr. uskromniť sa: museli sme sa u.;

nedok. utískať sa

videopáska -y -sok ž. magnetická páska na záznam relácie, filmu, udalosti ap. a na ich reprodukciu prostredníctvom videoprehrávača na telev. obrazovke

vráska -y -sok obyč. mn. ž. záhyb na koži vznikajúci jej sťahovaním: mať v-y na tvári, zhúžvať čelo do v-ok

nedok. vtískať -a

// vtisnúť sa vtlačiť sa: v. sa do autobusu, medzi ostatných;

nedok. vtískať sa

vylúskať -a dok.

1. lúskaním zbaviť (tvrdého) obalu: v. orechy, tekvicové semiačka

2. takto získať: v-né jadierka

vypískať -a dok. pískaním odmietnuť, zavrhnúť: v. herca, rečníka, predstavenie

výskať -a nedok. vydávať prenikavé vys. výkriky: v. od radosti, deti v-jú

vystískať -a dok.

1. viac ráz (tuho) stisnúť: súrodenci sa v-li;
matka v-la dcéru a vnúčatá vyobjímala

2. (dôkladne) vytlačiť (význ. 3, 4): v. šťavu z hrozna;
v. citrón

nedok. vytískať -a

zablýskať, zablýskať sa -a dok. začať al. krátky čas (sa) blýskať (význ. 1, 2): oči (sa) mu z-li (nadšením);
z. šabľou, zubami

// zablýskať sa začať al. krátky čas sa blýskať (význ. 1): neos. z-lo sa a zahrmelo

zapískať -a dok.

1. (opakovane) utvoriť vys. prenikavý zvuk fúkaním do nejakej štrbiny: takto predniesť, zahvízdať: z. (si) na píšťalke;
z. pesničku

2. (o veciach) (opakovane) vydať vys. prenikavý zvuk (obyč. nepríjemný), zahvízdať: brána z-la;
neos. v telefóne z-lo

3. pisknutím privolať al. oznámiť, zahvízdať: z. na psa, na priateľa;
z-l budíček

nedok. zatískať -a

zavýskať -a dok. vydať výskot, zvýsknuť: z. z plného hrdla, z. od radosti

získať -a dok.

1. úsilím dosiahnuť, nadobudnúť: z. majetok, byt;
z. vedeckú hodnosť, z. titul majstra;
z. niečí súhlas, z. sebadôveru, z. čas;
z-ná imunita nadobudnutá, op. vrodená

2. presviedčaním ap. dosiahnuť usmernenie činnosti, myslenia: z. mládež pre ideály, do poľnohospodárstva;
z-l ho pre svoj návrh, z. záujemcov o podnikanie, z-l ich za spojencov

3. vzbudiť niečiu priazeň, nakloniť si: spevom si z-l (srdcia) poslucháčov

4. dosiahnuť úžitok, zisk, vyššiu kvalitu, mieru: privatizáciou podnik len z-l;
z. na dôležitosti, na pôsobivosti

5. vyťažiť (význ. 1, 2), vyrobiť: z. vosk chemickou cestou;

zlatovláska -y -sok ž. expr. dievča, žena so zlatými vlasmi;
Zlatovláska rozpráv. bytosť