Význam slova "sk" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 950 výsledkov (8 strán)
-
skinhed -a m. živ. príslušník hnutia skinhed, holá lebka;
-
skinhedský príd.: s-á skupina
-
škľabiť nedok. expr. kriviť, vyškierať: zlostne š-í tvár
// škľabiť sa
1. kriviť, rozťahovať ústa, robiť grimasy (pri plači ap.): tvár sa š-í
2. vysmievať sa, škeriť sa, vyškierať sa, ceriť sa, uškŕňať sa: š-í sa na brata;
-
škľabivo prísl.
-
škľabivý príd. expr. pripomínajúci škľabenie: š. výraz tváre;
-
škľabka -y -biek ž. lastúrnik žijúci v plytčinách oceána, zool. Mya
-
sklad -u m.
1. priestor na uloženie tovaru, surovín, materiálu ap., skladisko: príručný s., s. uhlia
2. odb. zloženie niečoho: hláskový s.;
lingv. syntagma3. zahnutie (význ. 2), záhyb: s. na sukni
□ mať na s-e skladovať
● bez ladu a s-u neporiadne, bez poriadku;
-
skladací príd. kt. sa dá skladať: s. dáždnik, s-ia stolička, s-ie puzdro
-
skladačka -y -čiek ž. hovor.
1. vec na skladanie: detská s. skladacia hračka;
obrázková s. -
skladanka -y -niek ž. det. obrázková knižka z lepenkových listov, skladačka, leporelo
-
skladaný príd. uložený do vrstiev, záhybov ap.: s. koláč, s-á sukňa
-
nedok. skladať
● s. účty niekomu zodpovedať sa
// zložiť sa
1. (bezvládne) klesnúť (význ. 1), spadnúť: z. sa do kresla, na zem
2. vykonať medzi sebou zbierku, poskladať sa: z. sa na víno
3. odložiť si vrchné šatstvo, batožinu ap.: zlož sa a sadni si
4. ubytovať sa, usadiť sa niekde: z-l sa na týždeň u priateľa;
-
nedok. skladať sa
1. k 1 – 4
2. byť zostavený z niečoho, pozostávať: dielo sa s-á z 5 kapitol
-
skladateľ -a mn. -ia m. tvorca hud. diel, komponista: s. piesní, opier;
-
skladateľka -y -liek ž.;
-
skladateľský príd.
-
skladba -y -dieb ž.
1. štruktúra (význ. 1 – 3), zloženie: s. obyvateľstva, pôdy, programu
2. hud. al. lit. dielo: tanečná s.;
básnická s.3. lingv. syntax
-
skladbička -y -čiek ž. zdrob. k 2
-
skladisko -a -dísk, skladište -ťa -díšť s. sklad (význ. 1): s. potravín;
-
skladiskový, skladištný príd.: s. priestor
-
skládka -y -dok ž.
1. skladanie: zapojiť sa do s-y tovaru
2. zložený materiál; miesto jeho uloženia (obyč. na otvorenom priestranstve): s. dreva, repy, odpadu;
divá s. (domového odpadu) nepovolená; -
skládkovať nedok. ukladať na skládke: s-nie domového odpadu
-
skládkový príd.: s. priestor, s. odpad
-
skladné s. poplatok za uschovanie v sklade
-
skladníčka -y -čok ž.;
-
skladnícky príd.
-
skladník -a mn. -ci m. pracovník skladu: hlavný, pomocný s.;
-
skladný príd.
1. zaberajúci málo priestoru, spratný: s. nábytok
2. umožňujúci ľahké uskladnenie, uloženie: s-á taška
-
skladovací príd. určený na skladovanie: s-ie priestory
-
skladovať nedok. mať na sklade, uskladňovať: s. potraviny, s-nie materiálu
-
skladový príd. k 1: s. list, s-é priestory
-
sklamane prísl.: s. pozerať
-
sklamaný príd. kt. sa sklamal; svedčiaci o sklamaní: s. mladík;
s. hlas; -
sklamať -e -ú dok.
1. spôsobiť rozčarovanie, nesplniť očakávanie: s. priateľa;
pocit s-nia2. ukázať sa nevyhovujúcim, neosvedčiť sa, zlyhať: vedenie s-lo
// sklamať sa zažiť pocit rozčarovania: s. sa v deťoch, v predpokladoch
-
nedok. skláňať -a
-
nedok. skláňať sa: terén sa s-a zvažuje
-
sklápací príd. zariadený na sklápanie, sklopný: s. most, s-ie okienko
-
nedok. sklápať -a
// sklopiť sa: operadlo sa s-lo;
-
nedok. sklápať sa -a
-
sklapnúť -e -ú -pol dok.
1. klapnutím zavrieť: s. písanku
2. zraziť sa k sebe (o dvoch častiach): pasca s-la
-
sklárka -y -rok ž.;
-
sklársky príd.: s. priemysel;
-
sklárstvo -a s.
-
sklátiť -i dok. kniž. zrútiť (význ. 1), zvaliť, strhnúť: úder ho s-l, s-ený strom
// sklátiť sa: s. sa na zem
-
skľavieť -ie -ejú dok. stať sa kľavým, stuhnúť, zmeravieť: prsty s-li, s-ené údy
-
šklban -a m. pejor. trhan (význ. 1, 2), otrhanec; tulák (obyč. v nadávkach);
-
šklbanček -a mn. -ovia m. zdrob. zjemn.
-
šklbanec -nca m. hovor. expr. šklbnutie, potiahnutie (obyč. za vlasy)
-
šklbať -e -ú nedok.
1. myknutím trhať (význ. 2), vytrhávať, kmásať obyč. v chumáčoch, v kusoch: š. trávu, š. si vlasy;
š. papier, látku (na kusy)2. vytrhávať perie z tela vtákov: š. sliepku;
3. mykať (význ. 1), poťahovať, potrhávať: š. plecami, š. za vlasy;
neos. š-e mu kútikmi úst -
šklbavo prísl.
-
šklbavý príd. expr. trhaný: š-á bolesť;
-
dok. k 3, 4 šklbnúť -e -ú -bol
// šklbať sa expr. trhať sa (význ. 1), mykať sa: š. sa v rytme, svaly na sluchách sa mu š-li;
-
dok. šklbnúť sa
-
sklenár -a m. odborník zasklievajúci obloky;
-
sklenárka -y -rok ž.;
-
sklenársky príd.;
-
sklenárstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. zamestnanie sklenára
2. podnik zasklievajúci obloky, obrazy ap.
-
skleník -a m. zasklený priestor na pestovanie kvetov a zeleniny;
-
skleníkový príd.: s-á rastlina i pren. expr. krehký človek;
ekol. s. efekt postupné otepľovanie zemského povrchu spôsobené nadmerným vypúšťaním škodlivých látok do ovzdušia -
skleno, skleneno prísl. k 2: oči mu svietia s.
-
sklený, sklenený príd.
-
sklep -u/-a m. hovor. zastar. obchod (význ. 2): obsluhovať v s-e, vojsť do s-u
-
sklepať -e -ú dok.
1. klepaním odstrániť z povrchu, striasť: s. prach, hmyz
2. hovor. klepaním (narýchlo) spojiť, zbiť: s. skrinku na prášky;
-
sklepenie -ia s. zastar. klenba (význ. 1): gotické s., s. pivnice
-
sklerotička -y -čiek ž.;
-
sklerotickosť -i ž.
-
sklerotický príd.: s-á zmena orgánu;
skleroticky prísl.;
-
sklerotik -a mn. -ci m. kto trpí na sklerózu;
-
skleróza -y ž. chorobné tvrdnutie tkaniva (obyč. ciev): hovor. chytá sa ho s. zabúda;
-
skleslo prísl.;
-
skleslosť -i ž.
-
skleslý príd. kniž. skľúčený, sklesnutý: s. človek, s-á nálada;
-
sklesnúť -e -ú -sol dok. klesnúť (význ. 1): ruky mu s-li do lona
-
sklesnuto prísl. k 2;
-
sklesnutosť -i ž.
-
sklesnutý príd.
1. kt. klesol: s-á hlava, s-é murivo
2. skľúčený, skleslý;
-
sklo -a skiel s.
1. tvrdá, obyč. priehľadná látka vytavená z nerastov: tabuľové, mliečne, bezpečnostné, olovnaté s.;
chem. vodné s. viskózna zelenkastá tekutina z kremičitanu sodného al. draselného2. výrobok z tejto látky: odrazové, obalové, zväčšovacie s.
● byť čistý, hladký ako s. celkom;
expr. cez s. med lízať mať blízko niečo príjemné a nemôcť to využiť; -
sklobetón -u m. tech. železobetónová kostra so sklenými dielcami;
-
sklobetónový príd.
-
sklolaminát -u m. laminát zo sklených vláken;
-
sklolaminátový príd.: s-é lyže
-
sklon -u m.
1. výškový rozdiel 2 bodov al. úrovní, spád: mierny s. svahu, s. krídel, múru
2. sklonenie: s. trupu, hlavy
3. tendencia, náklonnosť na niečo: s. k egoizmu
-
skloniť dok. vychýliť zo zákl. polohy smerom dole: s. hlavu, zástavu;
s. šiju i pren. pokoriť sa● nemať kde → hlavu s.;
-
sklonok -nku m. obyč. po predl. na, do, pred a i. koniec časového úseku: na s-u roka, storočia, zimy
-
sklonomer -a/-u L -e mn. -y m. odb. prístroj na meranie sklonu
-
skloňovanie -ia s. gram. tvorenie slovných tvarov pádovými príponami; súbor tvarov; deklinácia
-
skloňovať nedok. gram. meniť tvary slova pádovými príponami
// skloňovať sa priberať pádové prípony
-
sklopiť dok. obrátiť smerom dole: s. sedadlo;
s. zrak, oči (v rozpakoch) uhnúť pohľadom; -
sklopný príd. sklápací: s-é sedadlo
-
sklovina -y -vín ž.
1. roztavené sklo: olovnatá s.
2. tuhé tkanivo na povrchu zubov: popraskaná s.
3. lesklá vrstva na povrchu keramiky
-
sklovito, sklovite prísl.;
-
sklovitosť -i ž.
-
skľúčene, skľúčeno prísl.: hľadieť s.;
-
skľúčenosť -i ž.
-
skľúčený príd. duševne ochabnutý, skormútený, sklesnutý: s. človek, s-á myseľ;
-
skľúčiť -i dok. spôsobiť duš. ochabnutosť, zroniť: choroba ju s-la;
-
nedok. skľučovať
-
sklz -u m.
1. skĺznutie (význ. 1 – 3), kĺzanie: s. na blate;
mať elegantný s. (na ľade)2. odb. konštrukcia ap. na premiestňovanie materiálu al. predmetov samospádom
3. admin. nesplnenie plánovanej úlohy v požadovanom čase al. množstve: časový s., s. milión korún;
-
nedok. skĺzať, skĺzať sa -a
-
skĺznica -e -nic ž. spodná plocha lyží a saníc: umelá s., voskovať s-u
-
skĺznuť, skĺznuť sa -e -u -zol dok.
1. kĺzavo sa premiestniť (zhora dole), zošmyknúť sa: klobúk sa s-l z hlavy, s. do priekopy
2. (po)šmyknúť sa (na hladkej ploche): s-l sa na parkete
3. iba skĺznuť upadnúť do niečoho: s. do formalizmu;
-
skmásať -še -šu dok. expr. kmásaním poškodiť: s. porast, s-ný smrek
-
skoba -y skôb ž. hrubší kovový klinec zahnutý na jednom al. obidvoch koncoch do pravého uhla, kramľa: spojiť s-ou, zatĺcť (horolezeckú) s-u;
-
skobka -y -biek ž. zdrob.
-
skočiť dok.
1. skokom prekonať vzdialenosť al. prekážku a tak sa premiestniť: s. do vody, do výšky, s. zo stromu
2. hovor. odísť (význ. 1), odskočiť si: s. (si) na pivo, po cigarety, do autoservisu
3. expr. prudkým pohybom sa dostať, vrhnúť sa: s. ku dverám, do autobusu, k telefónu;
slzy jej s-li do očí nahrnuli sa4. zaútočiť, vrhnúť sa: s. na súpera
5. hovor. expr. chopiť sa (význ. 2), chytiť sa: s-li na našu ponuku
● s-l by zaňho aj do ohňa je mu veľmi oddaný;
s. niekomu do reči prerušiť ho v rozprávaní;
s-li si do → vlasov; -
skočka -y -čiek ž. škodlivý hmyz žijúci najmä v zelenine a v obilí, zool. Phyllotreta
-
škoda2 -y ž. auto zn. Škoda
škoda1
I. -y škôd ž.
1. hmotná al. iná strata spôsobená poškodením, znehodnotením niečoho: hospodárska š., vojnové š-y, š-y na majetku, na životoch, na zdraví;
zapríčiniť, spôsobiť, nahradiť š-u2. strata, ujma, nevýhoda, neprospech, op. osoh: robiť niečo na vlastnú š-u
□ byť na š-u, robiť š-u škodiť
● narobiť viac š-y ako osohu urobiť niečo zle;
→ učiť sa na vlastnej š-e; -
škodca -u mn. -ovia m.
1. mn. i -e škodlivý živočích al. rastlina: ochrana proti š-om
2. človek, kt. niečo poškodzuje, záškodník: š. záujmov národa;
počítačový š.; -
škodcovský príd. k 2: š-á činnosť;
-
škodcovstvo -a s.
-
škodiť nedok. spôsobovať škodu, ujmu, byť na škodu, robiť škodu: š. človeku, rastlinám;
fajčenie š-í (zdraviu)