Význam slova "siľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 294 výsledkov (3 strán)
-
sila -y síl ž.
1. schopnosť podávať teles. al. duš. výkon, energia: telesná, mravná s.;
udrieť z celej s-y;
pozbierať (posledné) s-y;
usilovať sa zo všetkých síl2. zdroj pohybu al. pohybovej energie: hnacia, príťažlivá s., s. vodného toku, víchra
3. (veľká) miera účinnosti, intenzita: umelecká s., s. alkoholu
4. zamestnanec, pracovník: kvalifikovaná, učiteľská, výkonná s.
5. silný kolektívny činiteľ, moc: mierové, spoločenské, pokrokové s-y;
ľavicové, pravicové s-y;
voj. ozbrojené s-y;
publ. použitie s. v medzinárodných sporoch;
náb. i rozpráv. nadprirodzená s.● byť pri sile byť silný;
robiť dačo z pozície s-y vo vedomí skutočnej al. fiktívnej prevahy; -
siláčka -y -čok ž.;
-
siláckosť -i ž., siláctvo -a s. obyč. pejor. predstieranie sily
-
silácky príd.
1. veľmi silný, svedčiaci o veľkej sile: s. výkon
2. obyč. pejor. nápadne predstierajúci silu, zveličený: s-e gesto, s. postoj;
silácky prísl.;
-
silák -a mn. -ci m. človek vynikajúci silou;
-
siláž -e ž.
1. silážované krmivo: kukuričná s.
2. silážovanie;
-
silážny, silážový príd.: s. kombajn, s-na kukurica, jama;
s-ová krmovina -
silážovať nedok. konzervovať zelenú krmovinu v silách al. jamách: s. ďatelinu, repu, kukuricu
-
silene prísl.;
-
silenosť -i ž.
-
silený príd. násilný (význ. 3), predstieraný, neprirodzený: s. plač;
-
silica -e -líc ž. voňavá prchavá zložka živice;
-
silicový príd.: s-á vôňa
-
silikát -u m. kremičitan;
-
silikátový príd.
-
silikón -u m. chem. syntetická zlúčenina na výrobu plastov odolných proti chemikáliám a zmenám teploty, mazadiel a izolačných látok;
-
silikónový príd. s. olej, lak;
s. implantát -
silikóza -y -kóz ž. lek. choroba zapríčinená zaprášením pľúc kremenným prachom
-
šiling -u m.
1. býv. zákl. peňaž. jednotka a platidlo rakúskej meny
2. čiastková peňaž. jednotka a platidlo vo viacerých štátoch v min.;
-
šilingový príd.
-
siliť -ľ! nedok. nútiť (význ. 1, 2): s. dieťa do učenia
// siliť sa: s. sa do roboty, do smiechu
-
silnieť -ie -ejú nedok. stávať sa silnejším, silným: chlapec s-ie;
búrka s-ie zväčšuje sa -
silno, silne prísl. veľmi, intenzívne, prudko: s. zaklopať, zdôrazňovať, krvácať
-
silnoprúdar -a m. hovor. kto pracuje v odbore silnoprúdovej elektrotechniky; kto študuje tento odbor;
-
silnoprúdarka -y -riek ž.;
-
silnoprúdarský príd.
-
silnoprúdový príd. elektrotech. týkajúci sa elektr. prúdu s vys. napätím: s. kábel
-
silný príd.
1. majúci veľkú fyzickú silu, mocný, op. slabý: s. chlap, s-é ruky
2. kt. má veľkú intenzitu, intenzívny, veľký, op. slabý: s. vietor, kašeľ;
s. tón, s-á streľba3. energický, rázny, op. slabý: s-á osobnosť, povaha
4. odolný, pevný, dobrý, op. slabý: s-é zdravie, s-é nervy
5. majúci veľký počet, početný, op. slabý: s-á armáda, s-é zastúpenie
6. majúci veľa podst. zložiek, op. slabý: s. čaj, s-á káva, s-é pivo
7. veľmi účinný: s. film;
s. činiteľ mocný;
s-é slovo trpké al. urážlivé;
s. vtip neslušný -
silo -a síl s. zásobník obilia, cementu ap.;
-
siločiara -y -čiar ž. fyz. čiara, po kt. sa pohybujú hmotné body v silovom poli: magnetické s-y
-
silomer -a/-u L -e mn. -y m. tech. prístroj na meranie sily;
-
silomerový príd.
-
silon, silón -u m. obch. názov text. syntetického vlákna; tkanina z neho;
-
silonka -y -niek obyč. mn. ž. hovor. silonová pančucha
-
silou-mocou prísl. všetkými prostriedkami, nástojčivo: usilovať sa o niečo s., dožadovať sa s. uznania
-
silový1 príd. k 1, 2, 5: s. účinok svalu;
fyz. s-é pole, napätie;
publ. s. rezort, s-é ministerstvo kt. sa opiera o bezpečnostné zložkysilový2 príd.
-
šilt -u/-a m. hovor. štítok (význ. 3): čiapka so š-om;
-
šiltovka -y -viek ž. hovor. čiapka so šiltom;
-
šiltovkový príd.
-
šiltový príd.
-
silueta -y -et ž.
-
siluetový príd.
-
silván -u m.
1. vin. odroda hrozna
2. víno z tohto hrozna;
-
silvánsky príd.: s-e červené
-
silvestrovský príd. k Silvester (meno pripadajúce na posledný deň roka;
hovor. tento deň): s. program, s-á zábava -
akýsi zám. neurč.
1. vyj. zvýraznenú neurčitosť vlastnosti al. kvality; nejaký, voľajaký: a. neznámy človek; prišli ta akísi ľudia; je a. mrzutý
2. hovor. (za podst., obyč. v nadávkach) zosilňuje záporné hodnotenie, kadejaký, ledajaký, naničhodný: čudák a., pobehaj a., potvora akási
-
bláhať si -a nedok. pociťovať (neodôvodnenú) spokojnosť, pochvaľovať si, tešiť sa: bláha si, že jej rozumie
-
brúsiť -i nedok.
1. ostriť (nástroj): b. nôž, britvu, kosu
2. opracúvať (povrch, plochu) nahladko, do lesku ap.: b. drahokamy;
b-ené sklo3. cibriť, pestovať, zdokonaľovať: b. si rozum, štýl, vkus
4. hovor. expr. túlať sa, chodiť: b. po meste, za dievčatami
● b. si → zuby na niečo, na niekoho
-
dok. chlipnúť, chlipnúť si -e -ú -pol sŕkavo potiahnuť dúšok nápoja al. riedkeho jedla: ch. si vody
-
čísi čiasi čiesi zám. neurč. privl. zdôraznene označ. neurčitého, nejakého vlastníka, pôvodcu: č. chlapec, čiesi kroky, na čejsi svadbe, v čomsi dome
-
čupnúť si -e -ú -pol dok. kvoknúť si, kľuknúť si: č. si k dieťaťu
-
nedok. dávať si
-
nedok. domýšľať sa, domýšľať si
-
nedok. donášať si
-
dopisovať si, správ. písať si, korešpondovať
-
nedok. dopriavať si
-
nedok. dovoľovať si: to si ned-uj! ohradenie sa
-
drgnúť si -e -ú -gol dok. hovor. expr. vypiť si: d. si slivovice
-
opak. hľadievať si
-
hlásič -a m. automatický prístroj na hlásenie: požiarny h.
-
hlásiť -i nedok.
1. úradne podávať správu, oznamovať: h. príchod, stratu
2. ústne ohlasovať, oznamovať (v rozhlase, v televízii): h. presný čas, správy;
-
hrdúsiť -i nedok. škrtiť (význ. 1), drhnúť; dusiť: líška h-i sliepku, h. niekoho povrazom;
kašeľ ho h-i zadúša; -
kľakať, kľakať si nedok. spúšťať sa na kolená: k. (si) na zem;
k. pred niekým i pren. a) klaňať sa b) ponížene prosiť; -
dok. kľaknúť, kľaknúť si -e -ú -kol
-
ktorýsi ktoréhosi zám. neurč. niektorý, daktorý, voľaktorý (so zdôraznením neurčitosti, nejasnosti): k. filozof povedal ...;
v k. deň sme sa stretli -
kvoknúť si -e -ú -kol dok. urobiť drep, čupnúť si: dieťa si k-lo pod stôl
-
ľahnúť, ľahnúť si -e -ú -hol dok.
1. uložiť sa do vodorovnej polohy: ľ. (si) na zem, na bok, na chrbát;
ísť si ľ. ísť odpočívať al. spať2. uložiť sa na lôžko (spať, odpočívať, pre chorobu ap.): ľ. si zavčasu;
ľ-l (si) a už nevstal neuzdravil sa3. iba ľahnúť padnúť dolu, klesnúť: hmla ľ-la do dolín
● kniž. ľ. popolom zhorieť na popol;
ako si ustelieš, postelieš, tak si ľ-š ako si život zariadiš, tak budeš žiť; -
ľapnúť, ľapnúť si -e -ú -pol dok. expr. sadnúť si: ľ. (si) na stoličku
-
lebediť si nedok. subšt. hovieť si, voľkať si: l. si v posteli
-
nedok. líhať, líhať si -a
1. k 1, 2
2. iba líhať hovor. (s kým) pohlavne sa stýkať
● l., vstávať s niečím ustavične na niečo myslieť, s niečím sa zaoberať;
vstávajúc – l-úc ustavične; -
nabrúsiť -i dok. brúsením urobiť ostrým, naostriť: n. nôž
● mať (dobre) n-ený jazyk byť výrečný al. zlomyseľný, hádavý
-
nedok. nadbiehať si
-
najať, najať si -jme -jmú dok.
1. vziať do nájmu, prenajať si: n. si záhradu, n. taxík
2. na istý čas zjednať za plácu (na prácu ap.): n. murárov na stavbu;
n-tý vrah -
nedok. najímať, najímať si -a
// najať sa v min. prijať prácu na istý čas za plácu: n. sa za paholka;
-
nedok. nakláňať si
-
nedok. namýšľať si -a
-
namyslieť si -í -ia dok. utvoriť si nepodložené predstavy, vsugerovať si: n-l si, že ho klamú;
-
nárokovať si nedok. robiť si nároky, vyžadovať, požadovať: n. si uznanie, odmenu
-
natrúsiť -i dok. rozsypať drobné kúsky niečoho, narozsýpať: n. slamy, n. omrvinky, deti n-li pri obede
// natrúsiť sa: n-ená slama
-
nedok. navykať si
-
nažiť si -je -jú dok. žitím získať skúsenosti, poznatky ap., prežiť: čerpá z toho, čo si n-l;
mať to osobne n-té -
nedok. obhliadať, obhliadať si -a
// obhliadnuť sa obzrieť sa;
-
obhliadnuť, obhliadnuť si -e -u -dol dok. kniž. obzrieť (si), prezrieť (si): o. situáciu, o. si terén;
práv. iba obhliadnuť úradne prezrieť: o. mŕtvolu; -
obľúbiť si -i dok.
1. zahrnúť do svojej priazne: o-l si svojho žiaka, o-ený človek
2. nájsť potešenie, záľubu v niečom: o. si hudbu, o-ené jedlo;
-
obrúsiť -i dok.
1. brúsením opracovať: o. súčiastky
-
odchlipnúť, odchlipnúť si -e -ú -pol dok. expr. odpiť malé množstvo, upiť si: o. (si) vína, z vína;
o. (si) z pohára -
odchrchlať, odchrchlať si, odchrchľať, odchrchľať si -e -ú dok. expr. chrchlavo (si) odkašlať
-
oddýchnuť si -e -u -chol dok.
1. urobiť prestávku v činnosti, dopriať si oddych, odpočinúť si: pri výstupe si musel viac ráz o.;
o-tá tvár2. pocítiť úľavu, vydýchnuť si: po jeho odchode si o-la celá rodina, o. si od detí
-
nedok. odfukovať si
-
nedok. odgrgávať, odgrgávať si -a
-
odgrgnúť, odgrgnúť si -e -ú -gol dok. expr. grgnúť: dieťa (si) hlasno o-lo;
-
odhlásiť -i dok.
-
odkašlať, odkašlať si, odkašľať, odkašľať si -e -ú dok. vydať krátky kašlavý zvuk (pri uvoľňovaní hrtana, pri rozpakoch ap.): prudko, sucho (si) o.;
-
nedok. odkašlávať, odkašlávať si, odkašliavať, odkašliavať si -a
-
odkiaľsi zám. neurč. príslov. zdôraznene vyj. neurčitosť miestneho východiska: o. sa ozval zvon, prišiel o. zďaleka
-
nedok. odľahčovať si
// odľahčiť sa uľaviť sa, uľahčiť sa: neos. po lieku sa mu o-lo
-
odležať, odležať si -í -ia dok.
1. ležaním stráviť (istý čas); ležaním odtrpieť: o-l si celý týždeň;
o. (si) chrípku2. iba odležať uložiť na získanie potrebných vlastností (iba v spoj. so slovesami dať, nechať): dať o. mäso
// odležať sa ležaním získať potrebné vlastnosti, uležať sa: o-né ovocie
-
nedok. odnášať si
-
nedok. odpierať si, odopierať si
-
odpľuť, odpľuť si -je -jú dok. vypustiť slinu z úst: o. horkú slinu;
od jedu si (cez zuby) o-l; -
odpočinúť si -ie -ú dok. oddýchnuť si (význ. 1): ísť si na chvíľu o., o. si od detí;
o-tý kôň svieži -
nedok. odrábať, odrábať si -a
-
1. robotou splatiť (dlh): celú dlžobu o-m
2. odpracovať: o-l si osem hodín;
-
nedok. odsadať, odsadať si
-
odsadnúť, odsadnúť si -e -ú -dol dok. sadnúť si ďalej: o. si na kraj lavičky, o. (si) od niekoho;
-
odsedieť, odsedieť si -í -ia dok. hovor.
1. sedením stráviť: zvyšok zápasu (si) o-l
-
ohlásiť -i dok.
1. dať na vedomie, oznámiť: o. svoj príchod, o. sa vopred, o. zmenu programu
2. hovor. zavolať na niekoho, osloviť: o. známeho na ulici;
ohlás ma, keď pôjdeš; -
okukať, okukať si dok. hovor. okuknúť (si): hosťa si zvedavo o-la;
-
nedok. okúkať, okúkať si, okukávať, okukávať si -a: chlapci sa najprv o-li, no potom sa spriatelili