Význam slova "saď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sad -u m.

1. záhrada s ovocnými stromami: broskyňový, čerešňový s.;
ovoc. materský s. na rozmnožovanie podpníkov;
založiť, vysadiť s.

2. park (význ. 1): mestský, verejný s.;
S. J. Kráľa (v Bratislave);

sadať sa nedok. (o tekutinách) zrážať sa (význ. 4), tuhnúť: krv sa s-á, mlieko sa s-á;

nedok. k 1 – 5 sadať, sadať si, k 6, 7 iba sadať

sadba -y -dieb ž. odb.

1. sadenie mladých rastlín al. hľúz: hustá, hniezdová s.;
s. zemiakov, lesných stromčekov

2. mladé rastlinky al. hľuzy na sadenie: ušľachtilá, pokusná s.;

sadbový príd.: s. materiál

sadenica -e -níc ž. odb. mladá rastlina na sadenie al. už zasadená: škôlkovaná s., tabakové s-e, produkcia s-íc;

sadenička -y -čiek ž. zdrob.

sadenicový príd.;

sadenisko -a -nísk s. odb. vysadená plocha

sadielko, sadielce -a s. zdrob. expr.

sadík -a m. zdrob.

sadista -u m. človek konajúci pod vplyvom sadizmu;

sadistický príd.: s-á vášeň, s-é konanie;

sadisticky prísl.

sadistka -y -tiek ž.;

sadiť nedok.

1. vkladať (mladú rastlinu, hľuzu, semeno) do zeme, vysádzať: s. stromčeky, kvety, zemiaky, hrach;
s. do štvorca

2. sadením zakladať, vysádzať: s. vinicu

sadivo -a s. rastlinky, semeno ap. na sadenie: morené, triedené s., zošľachťovanie s-a;

sadivový príd.: s-é zemiaky

sadizmus -mu m. zvrátenosť prejavujúca sa krutosťou k ľuďom al. zvieratám; takto sa prejavujúca pohlavná úchylka;

sádka -y -dok ž. ryb. nádrž s prítokom čistej vody použ. na chov rýb;

sadkať si dok. expr. sadnúť si

sádkový príd.

sadlo -a -diel s.

1. živočíšny tuk: hovädzie, kačacie s.

2. usadený tuk na tučnom človeku: s-om pokryté telo

● expr. zaväzovať s. odpočívať po jedle;
obrastať s-om lenivieť;

sadlový príd.;

dok. sadnúť sa: s-té mlieko

sadnúť, sadnúť si -e -ú -dol dok.

1. zaujať sedaciu polohu: s. (si) za stôl, k obloku, do kresla;
prosím, s-te si! s. (si) k jedlu začať jesť;
s. (si) za volant zaujať miesto vodiča;
hovor. ísť si niekde s. posedieť si v kaviarni ap.

2. kniž. usadiť sa niekde: s. (si) na trón;
s-l (si) na otcovo miesto

3. hovor. začať prenasledovať: učiteľ si s-l na žiaka

4. nastúpiť do dopr. prostriedku: s. (si) do auta, na rýchlik

5. (o vtákoch, hmyze) zastaviť sa po skončení letu: bociany (si) s-li na lúku, mucha (si) s-la na lampu

6. iba sadnúť (o malých čiastočkách hmoty) usadiť sa na povrchu; pokryť: na stromy s-la hmla, na dedinu s-e tma;

7. iba sadnúť klesnúť (význ. 1): kameň v rieke s-l na dno, stavba po čase s-la, zem s-la uľahla sa, usadla

8. iba sadnúť hovor. byť dobre umiestnený; hodiť sa, pristať: úder s-l na hlavu;
oblek mu s-l, prezývka mu presne s-la

● s. (si) do hotového bez námahy získať výhodné postavenie;
s. niekomu na lep naivne uveriť, naletieť;
expr. niečo mu s-lo na nos hnevá sa (pre maličkosť);
→ mucha mu s-la na nos;

sadovnícky príd. i prísl.: s-a úprava, s-e stredisko;
s. ošetrovaná zeleň

sadovníctvo -a s. odvetvie záhradníctva zamerané na zakladanie a ošetrovanie okrasných drevín, kvetov ap.;

sadovník -a mn. -ci m. pracovník v sadovníctve;

sadový príd.: s. porast, s-á plocha;

sadra -y ž. jemne rozomletý vypálený sadrovec, gyps: modelovacia, štukatérska s., zatrieť niečo s-ou, odliať niečo do s-y;
hovor. mať ruku v s-e v sadrovom obväze;

sadrokartón -u m. kartón spevnený sadrou ako stav. materiál;

sadrokartónový príd.: s-á doska, priečka

sadrovať nedok. vypĺňať, zatierať sadrou: s. diery v stene

sadrovcový príd.

sadrovec -vca m. miner. hornina, z kt. sa získava sadra;

sadrový príd.: s. odliatok, obväz

sadza -e ž. čierna čiastočka uhlíka vzniknutá spaľovaním horľavín: zotrieť s-u z tváre, zašpinený od s-í;
čierny ako s.;

sadzač -a m. odborník zhotovujúci sadzbu z rukopisov, typograf: strojový, ručný s.;

sádzač -a m. stroj na sadenie plodín, vysadzovač: s. zemiakov

sádzací príd. použ. na sádzanie al. vpravovanie materiálu: s. stroj, s-ia pec, lopata

sadzačka¹ -y -čiek ž.;

sadzačka² -y -čiek ž. odb. druh cibule al. repy na sadenie

sadzačský príd.: s-é chyby;

sadzačstvo -a s. povolanie sadzača

sádzať -dže -džu -uc -uci nedok.

1. klásť, umiestňovať niekam: s. chlieb, koláče do pece;
s. halušky dávať do vriacej vody

2. typ. zhotovovať sadzbu na sádzacom stroji: s. časopis, s. malým typom písma, s. rukopis

sadzba² -y -dzieb ž. typ.

1. sádzanie textu v tlačiarni: slovník je v s-e

2. vysádzaný text: lámať s-u, korigovanie s-y;

sadzba¹ -y -dzieb ž. admin. určený poplatok al. peňaž. úhrada za úr. výkon, prácu: mzdová, daňová, úroková s.;
práv. trestná s. výmer trestu;
fin. diskontná s. úroková miera, ktorú komerčné banky platia za peňaž. prostriedky z centrálnej banky;

sadzbový² príd.

sadzbový¹, sadzobný príd.: s-á položka

sadziareň -rne ž. miestnosť, kde sa sádžu rukopisy;

sadziarenský príd.

sadzička -y -čiek ž. zdrob.

sadziť nedok. vytvárať sadze pri neúplnom spaľovaní

sádzka -y -dzok ž. hut. vsádzka

sadzobník -a m. kniha, listina, v kt. sú uvedené určené sadzby: mzdový, daňový s.;
s. honorárov;
s. pokút, trestov

sadzový príd.;

bahniť sa nedok. (o ovci) kotiť sa

báť sa bojí boja nedok.

1. mať pocit strachu, ohrozenia, ľakať sa; nemať odvahu: dieťa sa (ma) b-í;
b-í sa ostať sama;
neboj sa, nič sa ti nestane

2. mať pocit strachu, že sa niečo (ne)stane, obávať sa: b-m sa, že sa nedožije zajtrajška;
b-m sa, či ťa nájdem doma

3. mať obavu, starosť, úzkosť o niečo, na čom nám záleží, al. z niečoho, čo si neželáme, strachovať sa, obávať sa: b. sa o dieťa, o chorú matku;
b-m sa, že spadnem, aby som nespadol

● kto sa b-í, nesmie do lesa/neobstojí

batoliť sa nedok. (o batoľati) chodiť neistým krokom

bavkať sa nedok. det. baviť sa, ihrať sa: deti sa b-jú

behať sa nedok. (o krave) mať čas párenia

besnieť, besnieť sa -ie -ejú, besniť, besniť sa nedok. expr. zúriť (význ. 3), vyčíňať, vystrájať; šalieť: víchor b-ie;
vojna b-ela;
ľudia (sa) b-ili;
opozičná tlač b-í

bežkovať, bežkovať sa nedok. hovor. behať, pohybovať sa na bežkách: išli (sa) b.

bicyklovať sa nedok. voziť sa na bicykli

// bicyklovať súťažiť v bicyklovaní: b-je za náš oddiel

bifľovať sa nedok. hovor. expr. mechanicky sa učiť naspamäť

blamovať sa nedok. i dok. mať, (u)robiť si blamáž

blížiť sa -i nedok.

1. dostávať sa bližšie (v priestore, čase, kvantite), približovať sa: čln, dážď sa b-i;
b. sa k cieľu;
b. sa k miliónu;
b. sa k šesťdesiatke;
neos. b-lo sa k večeru

2. byť v blízkosti, blízko: stanica, cieľ sa b-i;
Vianoce sa b-ia;
b-i sa polnoc čoskoro nastane

3. byť niečomu blízky (vlastnosťami), približovať sa: novela sa rozmermi b-i románu;
b. sa pravde

blyšťať sa -í -ia -šť/-i! nedok. ligotať sa, lesknúť sa, blýskať sa: voda sa b-í;
oči, zuby sa mu b-ia

● nie je všetko zlato, čo sa b-í pekný výzor ešte nepredstavuje skutočné hodnoty

božiť sa nedok. prisahať sa, dušiť sa, veriť sa

bračekovať sa nedok. hovor. oslovovať sa slovom braček;
bratať sa: stále sa b-jú

bratať sa nedok. kniž. priateliť sa, kamarátiť sa

bridiť sa nedok. protiviť sa, hnusiť sa, oškliviť sa: b-í sa mu jedlo, b-í sa mu počúvať to

brieždiť sa -i neos. nedok. svitať, rozvidnievať sa: vstávať pred b-ením, na b-ení;

bŕľať sa -a nedok. expr. prehrabávať sa, premŕvať sa, kutrať (sa): b. sa v priečinku, v spisoch

chamtiť, chamtiť sa nedok. pejor. hrabať pre seba, pachtiť (sa): ch. (sa) po peniazoch, za slávou

nedok. chápať sa

chichotať sa -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. expr. smiať sa samopašným, vysoko znejúcim drobným smiechom (obyč. o ženách a deťoch): dievčence sa ch-li

opak. chladievať sa

chlapiť sa nedok.

1. držať sa chlapsky, usilovať sa: ch-l sa pri práci

2. vychvaľovať sa, vystatovať sa: darmo sa ch-í;
ch-li sa, že vyhrajú

chlpatiť sa nedok. vytvárať na povrchu chlpy: ch-enie vlákna, papiera

chovať sa nedok., vhodnejšie správať sa; prejavovať sa, pôsobiť: ch. sa zle, neprístojne, prívetivo správať sa;
nevie sa ch. správať sa

chúliť sa -i -ľ! nedok.

1. krčiť sa (význ. 3), túliť sa, pritláčať sa: ch. sa v kúte, vtáča sa ch-lo v dlani

2. zahaľovať sa, zakrúcať sa: ch. sa do kabáta, do deky

chumeliť sa iba 3. os. nedok. husto, v chumľoch padať; valiť sa: sneh sa ch-í;
prach, hmla, dym sa ch-í;
neos. i chumeliť: vonku (sa) ch-í;

● expr. akoby sa nech-lo akoby sa nič nebolo stalo

chvastať sa -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! nedok. vychvaľovať sa, vystatovať sa, pýšiť sa: ch. sa postavením, úspechmi;
ch-l sa, že vyhrá;

opak. chvastávať sa -a

chvieť sa chveje chvejú nedok.

1. jemne sa triasť; kmitať, vibrovať: hlas sa mu ch-e, ch-e sa od rozčúlenia;
ch-nie vzduchu

2. obávať sa, báť sa: ch. sa o majetok, o svoju bezpečnosť

● ch. sa (od strachu, zimy) ako osika

opak. chystávať sa

nedok. chytať sa

clivieť sa -ie nedok. neos. so smútkom túžiť, cnieť sa: c-ie sa mu za rodinou

cnieť sa cnie sa nedok. neos. byť smutno, clivo: cnie sa mu za rodinou, po rodine;
necnie sa ti?

dariť sa iba 3. os. nedok.

1. (o činnosti al. jej výsledku) úspešne pokračovať, mať úspech: všetko sa mu d-í;
neos. v robote sa mu (ne)d-í

2. (o rastlinách, o zvieratách) dobre sa rozvíjať, prospievať: pšenica sa d-í v nížinách;
neos. dobytku sa dobre d-í na horských pasienkoch

nedok. k 1 – 3 dávať sa

// dať si hovor.

1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu;
čo si dáte na pitie?

2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom

3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť

degenerovať, degenerovať sa nedok. i dok. podliehať, podľahnúť degenerácii: postihnuté bunky d-jú a odumrú;
d-ná morálka úpadková

diať sa deje sa dejú sa iba 3. os. nedok. uskutočňovať sa, odohrávať sa, prebiehať: čo sa d-e vo svete? čosi sa s ním d-e;
d-e sa mu krivda robí sa

● nech sa d-e čokoľvek v každom prípade

dívať sa -a nedok.

1. pozerať, hľadieť: d. sa von oblokom, pred seba, do očí niekomu, po poli, d. sa na dieťa

2. brať do úvahy, všímať si: d. sa na ľudské hodnoty, nie na peniaze

3. hodnotiť, posudzovať: d. sa na vec historicky, s odstupom, d. sa na svet ako na celok

● → pozerať sa

diviť sa nedok. čudovať sa: d-í sa, že je neskoro;
vôbec sa mu ned-m;
niet sa čo d., že ...

● div sa, čuduj sa svete ako vsuvka má význ. predstav(te) si!

dĺžiť sa -i nedok. stávať sa dlhším, dlhým, predlžovať sa, op. krátiť sa: dni sa na jar d-ia

dmúť sa -e -ú nedok. kniž. vzdúvať sa, vypínať sa, dvíhať sa: otcova hruď sa dme hrdosťou

nedok. k 2 dobíjať sa

dohadovať sa nedok.

1. hádať sa, škriepiť sa, vadiť sa, prieť sa: deti sa d-jú o hračku;
d. sa so susedou

2. hádať (význ. 1), tušiť, domýšľať sa: nevie určite, len sa d-je

nedok. dohodovať sa

nedok. dohovárať sa -a

dohrnúť sa -ie -ú dok. expr. s hrmotom prísť, obyč. vo veľkom množstve: žiaci sa d-li na dvor;
d-l sa ako veľká voda

nedok. dojednávať sa

dokmásať -še -šu dok. expr. dotrhať, došklbať: d. si šaty;
d-ný smrek

dokrivkať, dokrivkať sa dok. expr. krívajúc prísť: d. (sa) k posteli

dokyvkať sa dok. expr. kývajúc sa prísť: starec sa d-l k domu

nedok. domáhať sa -a: d. sa svojho žiadať svoje

domnievať sa -a nedok. nazdávať sa, myslieť (si) (význ. 5), mieniť, predpokladať: mylne sa d-l, že ju poznal

domôcť sa -môže -môžu -môž! -mohol dok. s úsilím, s námahou dosiahnuť: d. sa uznania, výsledkov;

domotkať sa dok. expr. domotať sa (význ. 2), dotackať sa: unavený sa d-l domov

nedok. domýšľať sa, domýšľať si

nedok. donášať sa

// doniesť si nadobudnúť, získať vlastnosť, chorobu ap., priniesť si: vlastenectvo si d-l z domu;
z vojny si d-l ťažké zranenie utrpel;

dopátrať sa -a dok. pátraním sa dozvedieť, zistiť: d. sa pravdy;
d. sa, v čom je podstata

nedok. dopekať sa

dopísať -še -šu dok.

1. skončiť písanie; prestať písať: d. knihu, úlohu;
už som d-l

2. pripísať a tým doplniť: d. potrebné údaje;

doplaziť sa dok. plazením sa dostať: d. sa do úkrytu

dopraskať, dopraskať sa dok. popraskať, popukať, dopukať: d-né steny

doprosiť sa dok. prosením dosiahnuť: d. sa porozumenia;