Význam slova "sú" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

šuba -y šúb ž. (dlhší) voľný (kožušinový) kabát bez rukávov: ovčia š., krátka š.;

subalternosť -i ž.

subalterný príd. kniž. podriadený (spoločensky, pracovne): s-é postavenie;

subdodávateľ -a mn. -ia m. dodávateľ zaviazaný dodávať inému dodávateľovi isté výrobky al. práce;

subdodávateľka -y -liek ž.;

subdodávateľský príd.: s. vzťah;

subdodávateľsky prísl.: s. zabezpečená stavba

súbeh -u m. súťaž o (prac.) miesto, o dodávku ap., konkurz: vypísať s. na voľné miesto, s. uchádzačov;

súbehový príd.

súbežne prísl.;

súbežnosť -i ž.

súbežný príd.

1. majúci rovnaký smer, rovnobežný, paralelný: s-é čiary, s-é trate

2. prebiehajúci v rovnakom čase, súčasný: s. vývin, s-é akcie;

subjekt -u mn. I -tmi m.

1. kniž. bytosť (význ. 1), jedinec, činiteľ, op. objekt (význ. 1): objektívna skutočnosť existuje nezávisle od s-u;
publ. politický s. politická strana, hnutie

2. lingv. podmet (vety); pôvodca (deja);

subjektivista -u m. stúpenec subjektivizmu;

subjektivistický príd.: s. prístup;
s-á filozofia;

subjektivisticky prísl.

subjektivistka -y -tiek ž.;

subjektivita -y ž. subjektívnosť, op. objektivita: s. posudzovania

subjektivizácia -ie ž. úsilie uplatniť subjektívny faktor, op. objektivizácia;

subjektivizačný príd.: s. proces

subjektivizmus -mu m.

1. filoz. smer preceňujúci závislosť poznania od poznávajúceho subjektu, op. objektivizmus

2. subjektívny prístup k niečomu, op. objektivizmus: prekonávať s. pri posudzovaní;

subjektívne prísl.: s. posudzovať;

subjektívnosť -i ž.

subjektívny príd.

1. podmienený osob. pocitmi, skúsenosťami, platný pre daný subjekt, op. objektívny: s. činiteľ;
s-a lyrika

2. zaujatý (význ. 2), osobný, neobjektívny, op. objektívny: s. názor, s-e hodnotenie;

subjektový príd.: s-é slovesá

šubka -y -biek ž. zdrob.

subkomisia -ie ž. užšia komisia so špeciálnym zameraním: stravovacia s.

sublimácia -ie ž. fyz., chem. sublimovanie;

sublimačný príd.

sublimovať nedok. i dok. fyz., chem. prechádzať, prejsť z tuhého skupenstva do plynného al. naopak

súboj -a m.

1. v min. boj dvoch protivníkov podľa dohodnutých podmienok, duel: vyzvať na s., dôstojnícke s-e

2. boj, zápas (dvoch strán): s. na ihrisku, letecký s.;
slovný s. hádka;

súbojový príd.

súbor -u m.

1. zoskupenie súvisiacich vecí, javov ap. tvoriacich celok, komplex: s. pomôcok, článkov, s. vedomostí

2. umel. skupina, zbor: spevácky, tanečný s.;

subordinácia -ie ž. (prac.) podriadenosť: porušiť s-iu;
gram. podraďovací vzťah;

subordinačne prísl.

subordinačný príd.: s. vzťah;

súborne prísl.

súborný príd. k 1: s-é dielo súhrnné;

súborový príd. k 2;

subreta -y -riet ž. operetná al. kabaretná speváčka

subsidiarita -y ž. práv., politol. zásada, podľa kt. nadriadená zložka spoločnosti (napr. štát) má vykonávať iba také úlohy, kt. nemôže vykonávať podriadená zložka: rešpektovať princíp s-y

subskribovať dok. i nedok. predbežne sa zaviazať odob(e)rať (knihy, platne ap.), predplatiť, predplácať: s. encyklopédiu

subskripcia -ie ž. subskribovanie: vypísať s-iu (na novú knihu);

subskripčný príd.: s-á akcia

substancia -ie ž. filoz. al. kniž. podstata (význ. 1), základ (vecí, javov): duchovná, hmotná s.;
rozpustné, rastlinné s-ie látky;

substančný, substanciálny príd.

subštandardný príd. kt. nedosahuje štandard;
lingv. s. výraz nespis. výraz (s neštruktúrnymi prvkami, neprijímaný v spis. jazyku ap., napr. náklaďák, nímand, kecať)

substantívny príd.: s-a prípona

substantívum -va -tív s. lingv. podstatné meno;

substitúcia -ie ž. odb. al. kniž. substituovanie;

substitučný príd.: s-á právomoc, s-á metóda

substituovať nedok. i dok. odb. al. kniž. nahrádzať, nahradiť (význ. 1): lingv. s. hlásky (v prevzatých slovách);
s. neprítomnosť niečoho

substrát -u m. odb. základ, podklad (vlastnosti, činnosti, stavu); živné prostredie: hmotný s. rastu;
pôdny s., jazykový s.;
sypký s. sypký materiál;

substrátový príd.

subsumovať dok. i nedok. kniž. zahrnúť, zahŕňať (význ. 5): s. jednotlivosti pod všeobecné pravidlo

subtílne prísl.;

subtílnosť -i ž.

subtílny príd. kniž.

1. drobný (význ. 1), útly: s-a postava

2. jemne vypracovaný; detailný: s-a mreža;
s-e rozdiely

3. citlivý (význ. 2), jemný, ušľachtilý: s-e spôsoby;

subtropický príd.: s-é pásmo, podnebie, s-á vegetácia

subtrópy -ov m. pomn. pásmo medzi trópmi a miernym pásmom;

subvencia -ie ž. fin. podpora obyč. z ver. prostriedkov: štátna s., dostať s-iu

□ dávať, poskytovať s-iu (na niečo) subvencovať

subvencovať nedok. i dok. d(áv)ať na niečo subvenciu: s. stavbu, podnik s-ný štátom

súc prechodník slovesa byť

súčasne prísl.

1. v tom istom čase, naraz, zároveň: vošli do miestnosti s.

2. okrem toho, (po)pritom: chcel sa pochváliť a s. požalovať;

súčasníčka -y -čok ž.;

súčasnícky príd.

súčasník -a mn. -ci m.

1. človek žijúci v rovnakom čase s niekým, s niečím: Štúrov s.;
s-ci francúzskej revolúcie

2. človek žijúci v dnešnom čase: mierové úsilie s-ov;

súčasnosť -i ž.

1. terajšie, jestvujúce obdobie, prítomnosť: naša s., námet zo s-i;
v s-i je to náš najlepší plavec

2. paralelnosť (priebehu): s. dvoch dejov

súčasný príd.

1. jestvujúci v dnešnom čase, dnešný, terajší: s-é umenie, s. spisovný jazyk, s. vkus

2. jestvujúci v tom istom čase s niekým, s niečím; paralelný: Ľ. Štúr a s-í básnici;
s-é pôsobenie síl;

súčasť -i ž. časť tvoriaca s inými časťami celok, zložka: neoddeliteľná s. niečoho;
s-ou tréningu je beh;
s. odevu súčiastka

súčet -čtu m. výsledok sčítania; súhrn: s. položiek;

šuch

I. cit. naznač. rýchly pohyb po povrchu niečoho a napodobňuje zvuk vznikajúci pri takomto pohybe

II. šuch -u m. šuchotavý zvuk; šuchot: nepočuť ani š-u, ani buchu

suchár -a L -i mn. -e m. neživ.

1. krajec upečeného a potom usušeného pečiva: diétne s-e

2. suchý konár al. strom;

suchár -a mn. -i m. živ. hovor. pejor. suchopárny človek bez zmyslu pre humor;

suchárka -y -rok ž.;

suchárový príd. k 1: s-á kaša;

suchársky príd. i prísl.: s-e názory;
s. žiť;

suchárstvo -a s.

šúchať -a, šuchať nedok.

1. trieť (význ. 1), drhnúť, brhliť: š. si ruky, čelo, oči;
š. skrehnuté prsty

2. ťahaním, trením po niečom spôsobovať šuchot: š. nohami

3. silným trením (kefou ap.) čistiť, drhnúť: š. dlážku;

opak. šúchavať -a

// šúchať sa

1. obtierať sa, trieť sa: š. sa o stenu

2. expr. ísť šúchavým krokom, vliecť sa: š. sa po chodbe;

opak. šúchavať sa

šúchavo prísl.: š. ísť

šúchavý príd. šúchajúci (význ. 2): š-á chôdza;
ísť š-ým krokom;

šuchnúť -e -ú -chol dok.

1. k šúchať (význ. 1, 2): š-la si rukou po čele;
š-l topánkou po dlážke

2. expr. rýchlo vstrčiť: š. lístok do vrecka

3. i šuchnúť sa expr. rýchlo vkĺznuť, vstrčiť sa: š. (sa) do izby

4. expr. prudko vyliať: š. vodu medzi oči

5. expr. udrieť (význ. 1), buchnúť, drgnúť: š-l ho po tvári, do chrbta

// šuchnúť sa

1. obtrieť sa: š. sa o strom

2. expr. udrieť sa (význ. 1): poriadne sa š-l do hlavy

3. expr. stať sa (význ. 2, 3), odohrať sa: vie o všetkom, čo sa kde š-e

// šuchnúť si hovor. expr. vypiť si

sucho

I. prísl. k 1, 6, 7 i vetná prísl.: v hrdle má s.;
s. zapraskať;
s. odpovedať, s. znieť;
na poli je s.;

suchomilný príd. kt. má rád al. znáša sucho: bot. s-é rastliny

suchopár -u m.

1. pôda neplodná pre prílišné sucho: zavodňovanie s-ov

2. slnečná páľava: letný s.

3. kniž. suchopárnosť

suchopárne prísl.;

suchopárnosť -i ž.

suchopárny príd. jednotvárny, nezaujímavý, nevýrazný, fádny: s. výklad, človek, kraj;

šuchoriť nedok. expr.

1. šuchotať (význ. 1, 2), šušťať: lístie š-í;
š. papierikmi, krídlami

2. čuchrať, čechrať, načechrávať: š. vlasy;
š. hlinu kypriť

suchosť -i ž.

II. sucho -a s.

1. nedostatok vlahy, suchosť, suchota: stromy trpia s-om

2. suché počasie, suchota: panuje s.

3. suché miesto: uskladniť potraviny v s-u;
byť, sedieť v s-u i fraz. byť na bezpečnom mieste, zabezpečený

4. pevnina, súš: pohyb na mori i na s-u

● mať niečo v s-u a) hotové b) zabezpečené;
expr. byť, mať sa ako ryba na s-u zle;
→ ostať v s-u;
→ ostať na s-u

šuchot -u m. šuchotanie: š. suchého lístia, šiat

suchota -y -chôt ž. suchosť, sucho: pôda stvrdla od s-y;
udrela, panuje s.

šuchotať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok.

1. šúchaním, trením vydávať tichý zvuk, šušťať, šuchoriť: dážď š-e, š-nie lístia

2. šúchaním, trením spôsobovať tichý zvuk, šušťať, šuchoriť: š. papiermi, nohami

šuchotavý príd. šuchotajúci: š-é kroky, šaty

suchotinár -a m. človek chorý na suchoty, tuberkulózu, tuberkulotik;

suchotinárka -y -rok ž.;

suchotinársky príd.: s. kašeľ

suchotiny -tín ž. pomn. hovor. suchoty: dostať s.

suchoty -chôt ž. pomn. tuberkulóza pľúc: zomrieť na s.

suchozemec -mca m. obyvateľ vnútrozemia

suchozemský príd. vzťahujúci sa na suchú zem, na pevninu: s-é rastliny;
s. prístav

šuchtať sa -ce -cú nedok. expr.

1. pomaly, ťarbavo chodiť, motať sa, tmoliť sa, šmatlať sa: š. sa po byte, po schodoch

2. pomaly, nešikovne robiť, babrať sa: neš-i sa s tým toľko!

šuchtavý príd. expr. šuchtajúci sa, ťarbavý, pomalý: š-á chôdza, š-é kroky;
š. človek

suchučko, suchunko, suchulinko prísl. i vetná prísl.: v izbe je vždy s.

suchučký, suchunký, suchulinký príd. expr. celkom, veľmi suchý: s-é seno;
s. starček veľmi chudý;

suchý príd.

1. kt. neobsahuje tekutinu (obyč. vodu), kt. je bez vlhkosti, op. mokrý: s-á bielizeň, s-á pôda, s. byt, s-é hrdlo;
s. kašeľ bez hlienu;
s. ľad tuhý kysličník uhličitý;
s. zips uzáver spájajúci časti oblečenia, obuvi ap. pomocou navzájom sa prichytávajúcej tkaniny;
odb. s-á destilácia, novšie rozkladná;
výtvar. s-á ihla medirytecká technika

2. kt. je bez vodných zrážok, op. mokrý: s-é leto, s. rok

3. kt. stratil prirodzenú vlhkosť, nie čerstvý, usušený, vysušený: s-é lístie, s. chlieb;
s-á saláma trvanlivá;
s-á strava nevarená, studená

4. kt. neobsahuje mastnotu, nie je pokrytý mastnotou: s-á pleť, op. mastná;
s-é vlasy, op. mastné;
s-é zemiaky neomastené

5. expr. chudý, kostnatý: s. starec

6. odmeraný (význ. 2), strohý, triezvy: s-é fakty, čísla;
s. humor

7. (o zvuku) znejúci ostro: s. praskot

● žiť o, na s-om chlebe biediť;
niet na ňom s-ej nitky celkom premokol;
expr. nenechať na niekom (ani) s-ej nitky a) veľmi skritizovať b) poohovárať;

sučí príd.;

súci príd.

1. vhodný, vyhovujúci, spôsobilý: drevo s-e na spracovanie, dievča s-e na vydaj, s-a výhovorka

2. (pracovne) schopný, šikovný, obratný, zručný: s. odborník;
vybral najsúcejších murárov

3. driečny, pekný, rúči; urastený: s. mládenec

● byť na → svet s.;

súčiastka -y -tok ž.

1. súčasť: s. oblečenia

2. (menšia) súčasť stroja, prístroja ap.: výroba s-ok;
náhradné s-y vymeniteľné (menšie) jednotlivosti tvoriace súčasť dielcov (skrutky ap.);

súčiastkový príd.

súčin -u m. výsledok násobenia: s. množín;

súčiniteľ -a D -u/-ovi L -i mn. -e/-ia m. odb. koeficient: s. trenia

súčinnosť -i ž. kniž. spolupráca, spolupôsobenie: akcia za s-i bezpečnostných orgánov;
v s-i s výskumníkmi;
vzájomná s. zložiek

súčinový príd.

súcit -u m. citová účasť s niekým (v nešťastí ap.), poľutovanie: vzbudzovať s., pomôcť zo s-u

□ mať s. (s niekým) súcitiť;

súcitiť -í nedok. kniž. mať súcit, spolucítiť: s. s ukrivdeným

súcitne prísl.;

súcitnosť -i ž.