Význam slova "riå" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

riad¹ -u m.

1. súbor nádob na varenie a podávanie jedál: smaltovaný r., umývať r.

2. nástroje, náradie: banský r.;
konský r. postroj;
držať si v poriadku r.

riad² -u m.

● to nie je s → kostolným r-om

riadenie -ia s.

1. mechanizmus na ovládanie niečoho: automatické r., r. lietadla

2. sústava zásad, nástrojov, prostriedkov (i osôb) usmerňujúcich istú činnosť: r. hospodárstva, teória r-ia

riadiaci príd.

1. kt. riadi (význ. 1): r-e orgány

2. použ. pri riadení, určený na riadenie (význ. 1): r-a páka

riadidlá, správ. kormidlo

opak. riadievať² -a

opak. riadievať¹ -a

// riadiť sa spravovať sa, držať sa: r. sa zásadami, smernicami

riadiť² -i nedok. upratovať: r. byt, kancelárie;

riadiť¹ -i nedok.

1. starať sa o riadny chod, priebeh, činnosť niečoho, usmerňovať, spravovať: r. podnik, ústav, družstvo, štát;
r. dopravu

2. viesť, usmerňovať chod niečoho (o mechanizmoch): r-ená strela, r. žeriav

3. správ. viesť (čo premáva, napr. auto);

riaditeľ -a mn. -ia m. kto spravuje, riadi, vedie istý organizačný celok: r. závodu, ústavu, školy;

riaditeľka -y -liek ž.;

riaditeľňa -e ž. kancelária, pracovňa riaditeľa (najmä v škole)

riaditeľný príd. kt. sa dá riadiť: r-á strela

riaditeľský príd.: r. príkaz;

riaditeľstvo -a s.

1. iba jedn. funkcia riaditeľa

2. správa, vedenie organizácie; jej sídlo (budova, miestnosti)

riadkovač -a m. mechanizmus na riadkovanie: r. okopanín;
r. na písacom stroji

riadkovať nedok. usporadúvať do riadkov: r. repu;
písací stroj pekne r-je;
polygr. usporadúvať riadky do obrazov;
telev. utvárať z jednotlivých riadkov obraz

riadkový príd.: r. honorár;
odb. r-á synchronizácia;
r-á sejba

riadne prísl.: r. študovať, pracovať;
expr. r. sa nahnevať

riadny príd.

1. kt. je, koná sa podľa poriadku, normálny, op. mimoriadny: r-a dovolenka, r. poslucháč, r-e zasadnutie, r. člen SAV

2. taký, aký má byť, náležitý, primeraný: r. občan, viesť r. život, r-e nástroje

3. expr. veľký, značný, poriadny: r. kus chleba, r-a bitka, r-a kopa peňazí;

riadok -dka m.

1. rad písmen v rovnakej výške tvoriaci časť textu: rovný r., článok na sto r-ov

2. telev. r. obrazovky sled bodov prenášaného obrazu

3. niečo usporiadané do radu: žali do r-ov;
r-y pleteniny

● nenapísať ani r. vôbec nič;
napísať pár r-ov krátky list;
(čítať) medzi r-mi vystihnúť skrytý zmysel textu;

riasa -y rias ž.

1. záhyb (na látke): r. sukne;
anat. kožné r-y jemné záhyby

2. obyč. mn. chĺpky na očnom viečku, mihalnice, obrvy

3. obyč. mn. bot. vodné rastliny v podobe vláken

riasiť -i nedok. skladať do záhybov, naberať, zberať: r. látku

// riasiť sa: záclona sa r-i

riasnica -e -nic ž. anat. riasa, mihalnica

riava -y riav ž. poet. horský potok s prudkým spádom, bystrina: bystrá r.

badúriť -i, badurkať nedok. expr. podpichovať, podnecovať: b. deti proti rodičom;
b-li sa ako kohúty

// badúriť sa, badurkať sa hnevať sa, zlostiť sa, durdiť sa

bedáriť, bedárčiť -i nedok. expr. žiť v biede, biediť, bedačiť, živoriť: celý život b-l

búriť -i nedok.

1. podnecovať hnev, vzburu, poburovať, popudzovať: b. ľud proti vrchnosti

2. búrlivo sa prejavovať, burácať: víchor b-i;
sála b-la

3. vzrušovať, znepokojovať, dráždiť: také reči b-ia v ňom krv, žlč

4. vyrušovať z pokoja, zo spánku, burcovať: b. včasráno celý dom

// búriť sa

1. prejavovať nespokojnosť, stavať sa na odpor, povstávať: ľud sa b-l proti pánom;
otroci sa b-li

2. (o citoch; o ľudských orgánoch) prudko sa prejavovať, búrlivo reagovať (po podráždení): hnev sa v ňom b-i;
žalúdok, krv sa mu b-i

3. prudko sa hýbať, dvíhať sa, vzdúvať sa: more sa b-i;
víno sa b-i prudko kvasí

chalupárčiť, chalupáriť -i nedok. hovor. tráviť voľný čas v chalupe (význ. 2) a starať sa o ňu

chatárčiť, chatáriť -i nedok. hovor.

1. prežívať voľný čas v chate (význ. 1) a starať sa o ňu

2. byť chatárom (význ. 2)

chmúriť -i nedok. sťahovať do vrások, mračiť: ch. čelo, tvár

// chmúriť sa: mračiť sa (význ. 1, 2): obloha sa ch-i;
od rána sa ch-i na každého

číriť -i nedok. zbavovať kvapalinu nečistôt: č-enie vína

hmýriť sa -i nedok.

1. rýchle sa sem a ta pohybovať v množstve na obmedzenom priestore, mrviť sa, hemžiť sa: ľudia sa h-ia na poli;
h-ia sa ako mravce

2. (o predmete, veci) byť plný niečoho (pohybujúceho sa): rieka sa h-i rybami, úloha sa h-i chybami;
neos. h-lo sa tam deťmi

hospodáriť -i nedok.

1. mať na starosti hmotné prostriedky: devízové, podnikové h-enie, h. podľa rozpočtu

2. účelne, úsporne zaobchádzať s niečím: h. s energiou, so silami, s časom

3. pracovať v poľnohospodárstve, gazdovať, roľníčiť: súkromne, kolektívne h-iaci roľníci

hračkáriť, hračkárčiť -i nedok. pejor. samoúčelne sa pohrávať s niečím: h-enie so slovami

hýriť -i nedok.

1. tráviť čas v nemiernej zábave, míňať peniaze na zábavy ap.: h. po nociach

2. mať niečoho nadbytok, oplývať: h. farbami, nápadmi

kanáričí príd.: k. spev;

kúriť -i nedok.

1. pridávaním paliva udržiavať oheň: k. v peci, pod kotlom; v novostavbe sa ešte nek-i nevykuruje

2. používať ako palivo: k. uhlím, naftou

kváriť -i nedok. expr.

1. trápiť, moriť, sužovať: k-i ho choroba, hlad, žiarlivosť

2. ničiť, kynožiť: požiar k-i horu

3. maškrtiť: k. smotanu

lanáriť -i nedok. hovor. získavať športovcov, pracovníkov (v rozpore s predpismi, etikou) na iné miesto pôsobenia: l. futbalistov

mosúriť sa -i nedok. expr. byť mrzutý, namosúrený, mračiť sa (význ. 2), chmúriť sa: celý deň sa m-i;
m. sa na niekoho, na celý svet

nahospodáriť -i dok. hospodárením nadobudnúť, nagazdovať, našetriť: n. si majetok

namosúriť sa -i dok. expr. namrzieť sa: n. sa pre maličkosť

odtatáriť -i dok. hovor. expr. ľahkomyseľne prísť o niečo; zapotrošiť: o. si hodinky

ohúriť -i dok. spôsobiť duš. vykoľajenie, ohromiť, omráčiť: zvesť ho celkom o-la;
o-ený od strachu;

panikárčiť, panikáriť -i nedok. hovor. robiť, vyvolávať paniku: prestaň p., veď sa nič nestalo!

pletkáriť -i nedok. hovor. klebetiť, intrigovať: nepekné p-enie

pobúriť -i dok.

1. znepokojiť, podráždiť, rozhorčiť: krivda p-la občanov;
urážka ho p-la

2. vyvolať nevraživosť, nepriateľstvo, popudiť: p. niekoho proti sebe;

podkúriť -i dok.

1. zakúriť (význ. 1): hneď zrána p-la;
p. v sporáku

2. hovor. expr. spôsobiť ťažkosti, nepríjemnosti, zakúriť: p. niekomu u vedúceho;

popáriť -i dok. distrib. k páriť: pred odchodom na sobáš nás všetkých p-li;
p. holuby, zajace

// popáriť sa: p-ení tanečníci;
zajace sa v klietke p-li

posúriť -i dok. spôsobiť urýchlenie, pourgovať: išla ho p., aby sa ponáhľal;
p. vybavenie žiadosti

prehýriť -i dok.

1. hýrením stráviť: p. celú noc

2. v hýrení minúť: p. celý majetok

prekúriť -i dok.

1. vykúriť viac, ako treba: p-ená izba;
p. kotol

2. kúrením spotrebovať: p. veľa uhlia;

prikúriť -i dok. zvýšiť teplotu dodatočným kúrením: p. si elektrickým radiátorom;

prižmúriť -i dok. trocha zatvoriť, privrieť: p. oči i fraz. úmyselne nezbadať niečo, prepáčiť;

pýriť sa -i nedok. kniž. červenať sa (význ. 1): p. sa od hanby;
p. sa ako dievča

riť -i ž. hrub.

1. análny otvor, konečník

2. zadná (sedacia) časť tela, zadok (význ. 2): sadni si na r.!

● hrub. pchať sa, liezť niekomu do r-i podlizovať sa;
vulg. do r-i! vo funkcii cit. vyj. hnev, nesúhlas, prekvapenie (pri zahrešení);

rozbúriť -i dok.

1. priviesť do prudkého, búrlivého pohybu, rozvlniť, rozvíriť: vietor r-l hladinu mora;
zlosť mu r-la krv

2. expr. silno vzrušiť, rozrušiť, podráždiť: r. niečie city

// rozbúriť sa:

1. more sa r-lo;
r-ené jazero;
srdce sa jej r-lo;

2. expr. ľud sa r-l;
r-ená myseľ

rozchýriť -i dok. rozhlásiť: r-li o ňom klebety;

rozkonáriť sa -i dok. rozvetviť sa (význ. 1), rozkošatiť sa: stromy sa pekne r-li

rozkúriť -i dok. ohňom, kúrením rozohriať: r. kachle, pec;
r. izbu

rozšíriť -i dok.

1. zväčšiť šírku, plochu al. objem: r. chodník, úzky vchod, r. si plášť, r-ený hrudník

2. zväčšiť počet, rozsah al. obsah: r. výrobu, r. si vedomosti, r. služby zákazníkom, r. chorobu, r-ené vydanie

3. urobiť všeobecne známym, rozchýriť, rozhlásiť: r. klebetu, zvesť;
všeobecne r-ený názor;

roztatáriť -i dok. expr.

1. dostať do bujnej nálady, rozveseliť: hudba ho celkom r-la

2. neúčelne minúť, premrhať: r. celú výplatu

// roztatáriť sa dostať sa do bujnej nálady, rozveseliť sa: mládenci sa pri víne r-li, r-ené dievky

rozvíriť -i dok.

1. uviesť do vírivého pohybu, zvíriť: skrutka r-la hladinu;
vietor r-l lístie

2. dodať niečomu tempo, intenzitu, prudkosť, rozprúdiť: r. diskusiu, boj

3. vzrušiť, pobúriť: r. mysle ľudí, verejnú mienku;

rozzúriť -i dok. priviesť do zúrivosti: r. býka;
expr. jeho odpoveď ho r-la veľmi nazlostila

// rozzúriť sa začať zúriť: diviak sa r-l, dozorca sa r-l;

šafáriť -i nedok.

1. v min. byť niekde šafárom

2. hovor. hospodáriť, gazdovať: dobre, zle š.

3. pejor. zle, svojvoľne hospodáriť: š. s majetkom, nezodpovedné š-enie

síriť -i nedok. dezinfikovať sírou: s. ovocie, sudy

šíriť -i nedok.

1. zväčšovať do šírky, robiť širokým, rozširovať: kôň š-i nozdry

2. vydávať zo seba ako zo zdroja, vyžarovať: š. teplo, pokoj

3. robiť známym, rozšíreným, rozširovať: š. pokrok, š. nákazu;
š. reči klebetiť

// šíriť sa

1. zväčšovať sa do šírky, rozpínať sa, rozširovať sa

2. postupovať všetkými smermi, prenikať: teplo sa š-i po miestnosti

3. stávať sa známym, rozširovať sa: reči sa š-li

4. hovor. obšírne rozprávať: nechcem sa o tom š.

skváriť -i dok. expr. zničiť (význ. 1, 2), utrápiť: choroba ho s-la, zima s-i kvety

slovičkáriť -i nedok. hovor. hrať sa so slovami; bezobsažne hovoriť, tárať: prázdne s-enie

šmelináriť, šmelinárčiť -i nedok. hovor. pejor. zaoberať sa šmelinou: š. so šperkami, s cigaretami

dok. štúriť -i

1. k štúrať (význ. 2)

2. vopchať: š. ruku do vrecka, do rukáva

súriť -i nedok.

1. naliehavo vyzývať, pobádať, poháňať, nútiť: s-i ho rýchlejšie kráčať, robota nás s-i;
čas s-i

2. naliehavo sa dožadovať niečoho, urgovať: podnik s-i dodávky

3. expr. ponáhľať sa (význ. 2), náhliť: mládenec s-i so ženbou

sváriť sa -i nedok. kniž. vadiť sa, hádať sa, prieť sa, škriepiť sa

trochárčiť, trocháriť -i nedok. hovor.

1. expr. žiť ako trochár, živoriť

2. pejor. byť úzkostlivý, nie dosť veľkorysý pri vydávaní peňazí

tvárička -y -čiek ž. zdrob.

tváriť sa -i nedok. vyjadrovať výrazom tváre; predstierať, robiť sa: t. sa prísne, milo, nechápavo;
t-i sa, akoby to nebol vedel;
t-i sa, že to nevie

víriť -i nedok.

1. uvádzať do vírivého pohybu: čln v-i vodu;
vietor, auto v-i prach

2. i víriť sa byť vo vírivom pohybe: sneh, voda (sa) v-i;
v-enie elektrónov;
v hlave, hlavou mu v-ia myšlienky idú rýchlo za sebou

3. rýchlym sledom úderov vyvolávať zvuk: v-enie bubnov

vybúriť sa -i dok.

1. uľaviť si v hneve, vyzúriť sa: v-i sa a stíchne

2. zbaviť sa prebytočnej energie (spôsobom života ap.): mládež sa musí v.

vykúriť -i dok.

1. kúrením vyhriať: v. byt, nev-ená miestnosť

2. kúrením rozohriať, rozpáliť: v. pec, kotol

3. hovor. expr. vyhnať (význ. 2): v. všetko z domu;

vysomáriť sa -i dok. hovor. expr. nájsť východisko, dostať sa (zo zamotanej situácie): nevie sa z toho v.

vyzúriť sa -i dok. zúrením si uľaviť, vybúriť sa: keď sa v-l, stíchol;

vzbúriť -i dok.

1. priviesť k vzbure, pobúriť: v. robotníctvo, vojsko

2. rozbúriť (význ. 1), rozvlniť: zemetrasenie v-lo morskú hladinu

3. rozrušiť (význ. 1), rozbúriť, pobúriť: udalosť v-la celú dedinu

// vzbúriť sa

1. odoprieť poslušnosť, vzoprieť sa: v. sa proti útlaku

2. rozbúriť sa (význ. 1), rozvlniť sa: v-ená hladina jazera

3. (o citoch ap.) búrlivo sa prejaviť; vzbĺknuť, vzplanúť: v-l sa v ňom hnev;
v-ená krv rozbúrená

zachmúriť sa -i dok. zamračiť sa (význ. 1, 2): nebo sa z-lo;
neos. z-lo sa;
z-l sa nad synovou odpoveďou, tvár sa mu z-la

zahýriť -i dok. začať al. chvíľu hýriť (význ. 2), zažiariť: park z-l farbami

// zahýriť si (s chuťou) istý čas hýriť (význ. 1): z-l si s priateľmi

zakúriť -i dok.

1. rozložiť oheň, podkúriť: z. do sporáka, z. v peci

2. použiť ako palivo: z. uhlím

3. uviesť do činnosti zdroj tepla; tým ohriať vzduch: je tu zima, z-m;
z. v izbe (elektrickou pieckou);
je z-ené

4. hovor. expr. podkúriť (význ. 2): riadne mu z-l (u vedúceho);

zapýriť sa -i dok. kniž. začervenať sa (význ. 1): z. sa od hanby;
z-ená tvár

zasíriť -i dok.

1. vydezinfikovať sírovým dymom: z. sudy

2. vin. zbaviť (víno) zákalu pridaním roztoku síry

zatváriť sa -i dok. vyjadriť výrazom tváre: z. sa sklamane, záhadne

zavíriť -i dok. začať al. krátky čas víriť: z. v tanci sukňami;
okolo z-l prach, bubny z-li;
myšlienky mu z-li v hlave

zažmúriť -i dok. pricloniť mihalnicami: z. oči

● nemôcť oka z. nemôcť zaspať;
z. oči nad niečím úmyselne prehliadnuť, prepáčiť;

žíriť -i nedok. expr. byť, ísť na úžitok (zdravotne ap.), osožiť, prospievať: dedinské prostredie mu ž-lo;
neos. v Tatrách mu ž-i

žmúriť -i nedok.

1. privierať oči; pozerať cez privreté oči: ž. oči pred ostrým svetlom;
ž. do slnka

2. mať zatvorené, skryté oči pri skrývačke: jeden ž-i a ostatní sa skryjú

3. (o svetle) slabo svietiť, sliepňať: plamienok sviečky ž-i v pivnici;

zúriť -i nedok.

1. v stave nepríčetnosti konať ničivo, besnieť: šialenec z-i;
rozdráždený pes z-i

2. expr. veľmi sa zlostiť: z-l pri pomyslení na prehru;
z-l, keď to videl;
z-l, že neprišli

3. (o živelných pohromách, negatívnych spoloč. javoch) ničivo sa prejavovať, vyčíňať, besnieť: búrka, vojna, epidémia z-la

● expr. z. ako tiger, z. ako nepríčetný veľmi

zvíriť -i dok.

1. rozvíriť (význ. 1), rozvlniť; rozčeriť: z. prach, vzduch, vodu

2. rozprúdiť (význ. 2), rozvíriť, podnietiť: z. diskusiu, záujem

3. rozbúriť (význ. 2), rozvášniť: z. zmysly, vášne;