Význam slova "réb" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rebarbora -y -bôr ž.

1. rastlina s dužnatými stopkami, bot. Rheum

2. stopky tejto rastliny použ. ako ovocie;

rebarborový príd.: r. kompót

rebeka -y -biek ž. pejor. (podľa Rebeky, manželky patriarchu Izáka) prefíkaná, výbojná ap. žena

rebelant -a m. burič, poburovateľ: expr. je to večný r.;
hist. sedliacki r-i vzbúrenci;

rebelantský príd.: r-é názory;

rebelantstvo -a s.

rebélia -ie ž. hist. al. kniž. vzbura, povstanie: sedliacke r-ie

rebelovať nedok. búriť sa (význ. 1): expr. študenti r-jú;
hist. deputátnici r-li

rebierko -a -rok s.

1. zdrob. k 1

2. mäso okolo (bravčového) rebra: údené r.

3. kotleta: prírodné r.

rebríček -čka m.

1. zdrob. k rebrík

2. hovor. stupnica, poradie osôb al. vecí podľa istých kritérií: spoločenský r.;
r. najlepších športovcov

3. bot. liečivá rastlina s vysokou byľou, bielym súkvetím a perovitými listami, myší chvost, Achillea

rebrík -a m. náradie z 2 žrdí priečne spojených šteblíkmi slúžiace na lezenie: drevený, kovový r.;
povrazový r.;
hasičský r.;
liezť po r-u;

rebríkový príd.;

rebrina -y -rín ž.

1. bočnica voza podobná rebríku

2. telocvičné náradie, ribstol

3. rebrík nad žľabom, do kt. sa dobytku vkladá krmivo;

rebrinák, rebriniak -a m. rebrinový voz: nakladať seno na r.

rebrinový príd.: r. voz

rebro -a -bier s.

1. oblúkovitá kosť obopínajúca hrudnú dutinu stavovcov: udrieť niekoho pod r-á;
zlomiť si r.

2. mäso okolo (hovädzieho) rebra: varené r.

3. vystupujúca oblúkovitá časť stropnej klenby: gotické r-á

4. oporná, spevňujúca časť konštrukcií: mostové r-á, r-á lietadla

5. čo tvarom pripomína rebro: r. radiátora

● možno mu r-á spočítať, zrátať je veľmi chudý;
expr. ponaprávať, zrátať, poštekliť niekomu r-á zbiť niekoho;

rebrovitý príd. majúci rebrá (význ. 5): r. plot, r-é potrubie

rebrový príd.: r-á kosť, r-á klenba, r. chladič;

rébus -u m. hádanka, v kt. je hľadané slovo naznačené kombináciou hlások, resp. písmen al. obrazov: riešiť r.;

rébusový príd.

bárs, bár

I. spoj. podraď. vyj. prípustkový vzťah, hoci (aj), aj keď, aj keby: b. nie je najmladšia, je ešte stále pekná

II. čast.

1. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu: choď b. aj do trantárie

2. uvádza želacie vety, kiež (by), keby len: b. by sa vám šťastne žilo!

bársčo, bárčo zám. neurč. hovor. hocičo, čokoľvek

bór -u m. chem. nekovový prvok, zn. B;

bor, bôr -u m.

1. borovica, sosna

2. borina: tmavý b., b. šumí;

ťažbár -a m. pracovník v ťažbe

údržbár -a m. kto sa stará o údržbu;