Význam slova "puť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 32 výsledkov (1 strana)
-
púť -e ž.
1. kniž. putovanie, cestovanie, cesta: p. loďou, p. svetom;
vydať sa na p.;2. náb. putovanie na pútnické miesto
● skončiť svoju p. zomrieť;
-
pútač -a m. reklamný, agitačný prostriedok, kt. má upútať pozornosť: panelový p.
-
pútať -a nedok.
1. kniž. lákať, zaujímať (význ. 1), priťahovať, upútavať: jej pohľad ma p-a;
výstava p-a pozornosť2. kniž. viazať (vzťahom): spomienky ju p-jú k domovu
3. odb. viazať (význ. 8): pôda p-a vodu
-
pútavo prísl.: p. rozprávať;
-
pútavosť -i ž.
-
pútavý príd. vzbudzujúci záujem, príťažlivý, zaujímavý: p-á kniha, prednáška;
-
pútec -tca m. úzka medzera rozdeľujúca vlasy: nosiť p. uprostred (hlavy)
-
putika [-t-] -y -tík ž. hovor. pejor. podradný hostinec: začmudená p.
-
pútko -a -tok s.
1. krajč. súčiastka oblečenia určená na udržanie niečoho (napr. opasku) al. na ozdobu
2. uško (na kabáte)
-
putňa -e ž.
1. väčšia nádoba s elipsovitým prierezom a popruhmi na nosenie na chrbte: vysypať hrozno z p-e
2. hovor. (drevené) vedro: p. vody;
-
putnička -y -čiek ž. zdrob.
pútnička -y -čiek ž.;
-
pútnický príd.: p-é miesto chrám, jaskyňa ap. pokladané za posvätné
-
pútnik -a mn. -ci m.
1. kniž. chodec, pocestný
-
puto -a obyč. mn. putá pút s.
1. (železný) prostriedok na sputnanie, okovy, železá: dať niekomu p-á, odviesť niekoho v p-ách;
2. čo spája, zbližuje, spojivo, zväzok: príbuzenské p., p-á;
p., p-á priateľstva -
putovať bud. bude p./poputuje nedok.
1. konať cestu, cestovať, ísť: p. po svete, z miesta na miesto;
-
putovný príd. prechádzajúci, dopravovaný z miesta na miesto: p. tábor;
p-é kino;
p. pohár kt. víťaz nedostáva natrvalo -
púťový príd. k 2: p. dar
-
hlúpučko prísl.
-
hlúpučký príd. zjemn. hlúpy;
-
mišpuľa -e -púľ ž.
-
nedok. našpuľovať
-
puč -u m. násilné zmocnenie sa vládnej moci malou skupinou: vojenský, protištátny p.
-
pučať -í -ia nedok.
1. (o rastlinách) začínať rásť, vyháňať puky: stromy, kvety p-ia
-
pučista -u m. účastník puču
-
pučiť nedok. drviť (niečo mäkké), mliaždiť, gniaviť, rozpúčať: p. ovocie, varené zemiaky
// pučiť sa expr.
1. veľmi sa hnevať, zlostiť sa: p. sa od jedu
2. zadúšať sa od smiechu: p. sa do dlaní
-
puška -y -šiek ž. ručná strelná zbraň s dlhou hlavňou: poľovnícka, vojenská p.;
strieľať z p-y; -
puškový príd.: p. ďalekohľad
-
puškvorec -rca m. aromatická rastlina rastúca v mokrých pôdach (použ. aj ako korenie), bot. Acorus
-
pušný príd.: p. prach strelný prach