Význam slova "puš" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 33 výsledkov (1 strana)
-
pusa -y pús ž. hovor. bozk
-
puška -y -šiek ž. ručná strelná zbraň s dlhou hlavňou: poľovnícka, vojenská p.;
strieľať z p-y; -
puškový príd.: p. ďalekohľad
-
puškvorec -rca m. aromatická rastlina rastúca v mokrých pôdach (použ. aj ako korenie), bot. Acorus
-
pušný príd.: p. prach strelný prach
-
púšť -e ž.
1. rozsiahla suchá pustá krajina bez rastlinstva: piesočná, skalnatá p.;
africká p.2. spustošené miesto: po búrke zostala p.;
● kráľ p-e lev;
koráb p-e ťava;
kniž. hlas volajúci na p-i úsilie bez ohlasu;
zanechať za sebou p. všetko zničiť; -
pusta -y púst ž. maď. trávnatá step
-
nedok. púšťať -a
// pustiť sa
1. prestať sa držať: p. sa plota, zábradlia
2. začať niečo robiť, niečím sa zaoberať, dať sa: p. sa do roboty, do bitky, do plaču;
p. sa rozprávať;
p. sa do jedla začať jesť;
expr. p. sa vnohy začať bežať3. vydať sa, dať sa niekam: p. sa do sveta;
p. sa dolu chodníkom4. začať tiecť, padať: p-la sa mu krv;
p-l sa dážď5. roztopiť sa (význ. 1): sneh sa p-l
● expr. p. sa do niekoho ako osa začať mu nadávať, biť ho;
p. sa za pasy začať sa pasovať; -
nedok. púšťať sa
-
pustatina -y -tín ž. pustý, neobývaný kraj; pusté miesto: nehostinná p., skalná p.;
-
pustatinový, pustatinný príd.: p-á oblasť
-
pustiť -sť/-i! dok.
1. prestať držať a nechať padať: p. šálku, tanier na zem;
p. si kladivo na nohu2. prestať držať a tým uvoľniť: p. kľučku, p. niekomu ruku;
3. uvoľniť a vydať zo seba: mäso, ovocie p-lo šťavu;
látka p-la farbu;
p. korene zakoreniť sa i pren. expr. zostať dlhšie na návšteve4. dovoliť odchod, prepustiť: p. niekoho z väzenia;
p. žiakov skôr domov;
p. psa z reťaze odviazať5. dovoliť vstup, prístup: p. hostí do domu;
p. deti zadarmo do kina;
p. do izby čerstvý vzduch;
p. gól nechytiť6. uvoľniť niečo zadržiavané: p. plyn;
p. vodu z vodovodu;
p. niekomu žilu odobrať mu časť krvi i fraz. expr. pripraviť ho o peniaze;
hrub. p. do gatí, do nohavíc i fraz. zľaknúť sa7. uviesť do chodu: p. rádio, televízor;
p. motor8. dať unášať (prúdom ap.): p. čln na vodu;
p. balón do vzduchu9. prestať držať, uvoľniť sa: farba p-la;
očko na pančuche p-lo● p. niečo, niekoho dolu vodou prestať sa starať o niečo, o niekoho;
nep. niekoho k slovu nedať mu hovoriť;
p. niečo jedným uchom dnu a druhým von nebrať vážne;
p. niečo z hlavy zabudnúť;
p. niečo zo zreteľa prestať sa zaujímať;
expr. p. si jazyk na prechádzku, na špacírku začať tárať;
p. do sveta správu rozšíriť;
p. groš, peniaze minúť;
expr. p. perie prehrať peniaze; zaplatiť (väčšiu sumu);
p. nahlucho vedome si nevšimnúť; -
pustnúť -e -ú -tol nedok.
1. stávať sa pustým, prázdnym, opusteným: ulice večer p-ú
2. upadať (význ. 1): hospodárstvo p-e;
morálne čoraz viac p-l -
pusto prísl. k 1 – 3 i vetná prísl. k 1: ulice vyzerajú p.;
p. žiť;
p. kliať;
v dome je p. -
pustošiť nedok.
1. ničiť, hubiť, plieniť, drancovať: vojská p-li krajinu
2. (silno) poškodzovať: oheň p-l les
-
pustošivo prísl.
-
pustošivý príd. pustošiaci, ničivý, zhubný: p-á vojna, povodeň;
-
pustota -y ž. prázdnota; opustenosť: p. izieb, p. kraja
-
pustovňa -e ž. obydlie pustovníka;
expr. opustený príbytok (v horách) -
pustovníčka -y -čok ž.;
-
pustovnícky príd. i prísl.: p-a jaskyňa;
p. žiť -
pustovník -a mn. -ci m. kto z náb. dôvodov žije v samote asketickým životom;
-
púšťový príd.: p. vietor
-
pustý príd.
1. opustený, prázdny: p-é ulice, p. ostrov
2. bezobsažný, prázdny: p. život, p-é reči
3. expr. ktorý nepozná hranice, mieru, neslýchaný, bezočivý: p-á lož, zrada;
p-ý podvod; -
hlúpučko prísl.
-
hlúpučký príd. zjemn. hlúpy;
-
mišpuľa -e -púľ ž.
-
nedok. našpuľovať
-
puč -u m. násilné zmocnenie sa vládnej moci malou skupinou: vojenský, protištátny p.
-
pučať -í -ia nedok.
1. (o rastlinách) začínať rásť, vyháňať puky: stromy, kvety p-ia
-
pučista -u m. účastník puču
-
pučiť nedok. drviť (niečo mäkké), mliaždiť, gniaviť, rozpúčať: p. ovocie, varené zemiaky
// pučiť sa expr.
1. veľmi sa hnevať, zlostiť sa: p. sa od jedu
2. zadúšať sa od smiechu: p. sa do dlaní