Význam slova "prieã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

priečelie -ia s. predná strana budovy, fasáda: p. domu;

priečelný príd.

priečin -u m. záčin

priečinok -nka m.

1. zásuvka (význ. 1): p. stola

2. oddelené miesto v zásuvke stola, v skrini, ap.: p. na ceruzky

3. schránka na ukladanie pošty na pošt. úrade

4. záčin, priečin: p. v sypárni

priečiť sa -i nedok.

1. vzbudzovať odpor, protiviť sa, hnusiť sa, oškliviť sa: alkohol sa mu p-i

2. byť v rozpore, odporovať: to sa p-i zdravému rozumu, mravom

3. klásť odpor; škriepiť sa, hádať sa: p. sa otcovi;
čo sa toľko p-š?

4. vzpierať sa, zdráhať sa: p. sa niečo urobiť;
škoda bolo p. sa

5. obracať sa naprieč, priečne, krížom: kľúč sa v zámke p-i

priečka -y -čok ž.

1. latka priečne spájajúca 2 pobočné časti al. slúžiaca na ich vystuženie: p-y na rebríku

2. hovor. miesto v poradí získané v súťaži: umiestniť sa na druhej p-e na majstrovstvách Európy

3. stena rozdeľujúca istý priestor: izba prehradená murovanou p-ou

4. geom. priamka pretínajúca geom. útvar

priečne prísl.

priečnica -e -nic ž.

1. geom. priečna čiara

2. tech. píla na priečne rezanie dreva

priečnik -a mn. -ci m. živ. expr. priečny človek;

priečnik -a mn. -y m. neživ. priečna súčiastka niečoho: p. obloka

priečny príd.

1. prejavujúci nesúhlas, odporujúci, spurný: p. človek

2. kt. ide, leží krížom, naprieč: p-a hrada, stena;
p. rez vedený kolmo;

prieť sa prie prú nedok. mať spor, škriepiť sa, hádať sa, dohadovať sa: p. sa so susedom

prieťah -u m. zdržiavanie, odkladanie, odklad: byrokratické p-y;
po dlhých p-och to vybavil