Význam slova "pov" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pôvab -u m. príťažlivá, jemná krása, príťažlivosť, čaro: p. dievčaťa, mladosti, p. kraja;

pôvabne prísl.;

pôvabnosť -i ž.

pôvabný príd. kt. má pôvab, očarujúci, roztomilý, ľúbezný: p-á deva, p. úsmev;
p-é domčeky;

poväčšine prísl. zväčša, väčšinou, prevažne: obedúval p. doma;
boli to p. mladí ľudia

povadiť sa dok. dostať sa do zvady, pohádať sa, poškriepiť sa: p. sa so susedom, priatelia sa p-li

povädnúť -e -ú -dol dok.

1. postupne zvädnúť, uvädnúť: všetky kvety p-li

2. (trocha) zvädnúť (význ. 2): dievčina p-la

povaha -y -váh ž.

1. súhrn vlastností ľudskej osobnosti, kt. sú zákl. jej konania: mierna, prchká p.;
mať veselosť v p-e

2. súhrn príznačných vlastností niečoho, charakter, ráz: protirečivá p. javu, spoločenská p. vedomia, p. choroby;

povahovo, povahove prísl.: p. labilný človek

povahový príd. k 1: p-é črty, p. typ;

povala -y -vál ž.

1. priestor pod strechou budovy, pôjd: uložiť vrecia na p-u, sušiť bielizeň na p-e

2. stav. konštrukcia uzavierajúca zhora vnútorné priestory budovy, strop: drevená p.;
hľadieť do p-y;

povaľač -a m. kto sa povaľuje, zaháľač: príživníci a p-i;

povaľačka -y -čiek ž.;

povaľačský príd.: p. život;

povaľačstvo -a s.

pováľať -a dok.

1. postupne viac vecí zváľať, porúcať: vietor p-l snopy;
povodeň p-la mosty

2. váľaním stlačiť: p-né obilie, p. posteľ

3. vyváľať, zváľať: p. niečo v prachu

povalcovať dok. valcom, valcovaním upraviť: p. pôdu

povaliť -ľ! dok.

1. zvaliť (význ. 2): p. niekoho na zem;
p-ené obilie

2. zvrhnúť (význ. 2): p. tyranov, cudziu nadvládu

povaľkať dok. trocha vaľkať: p. cesto v múke

povalnica -e -níc ž. povalová hrada

povaľovať sa nedok.

1. (o ľuďoch) tráviť čas v nečinnosti, zaháľať, hlivieť: nerobil nič, celé dni sa p-l

2. (o veciach) byť, ležať bez poriadku, bez úžitku: na zemi sa p-li knihy;
na dvore sa p-li debny

povalový príd.: p-á hrada

povariť dok. nechať istý čas variť: p. zemiaky

povarovať dok.

1. zavarovať (význ. 1): p. deti

2. popestovať: p. dieťa

povážiť¹ -i dok. kniž. uvážiť, vziať do úvahy: p-te len, koľko to dá roboty;
je to na p-enie

povážiť² -i dok. postupne odvážiť: p. všetky vrecia

povážlivo prísl.;

povážlivosť -i ž.

povážlivý príd. vzbudzujúci znepokojenie, obavy, vážny, nebezpečný: p-á situácia, p. prípad;

považovať nedok. pokladať: p. niekoho za priateľa;
p-la to za nemožné;
p. si za povinnosť prísť;
p. sa za čestného človeka

povbíjať -a dok. distrib. k vbíjať: p. klince do steny, kolíky do zeme

povchádzať -a, povchodiť dok. distrib. k vchádzať, vchodiť: ľudia p-li do budovy

povďačnosť -i ž.

povďačný príd. obyč. v spoj. byť p. prejavovať, pociťovať vďaku, byť vďačný: byť p. za poskytnutú pomoc;
bol by som vám p., keby ...;

povedačka -y -čiek ž.

1. riekanka: detská p.

2. expr. výmysel, táranina: prázdne babské p-y

povedať -vie -vedia -vedz! dok.

1. vyjadriť slovami, rečou: p. pravdu, svoj názor;
p-dz, čo si včera robil;
ako sa to p-ie po anglicky? ťažko p., čo mu vlastne je;

2. vysloviť názor, zaujať stanovisko: čo na to p-š (ako odborník)?

3. predniesť (význ. 1): p. prípitok, reč

4. prezradiť (význ. 1): p-l to na mňa otcovi

5. určiť, stanoviť: p. cenu

6. p. si dohovoriť sa, dohodnúť sa: p-li si, že pôjdu spolu

7. pomenovať, nazvať: prvý raz mu p-l: otec

8. hovor. expr. (ne)p-dz(te)! v plat. čast. nadväzuje na kontext a vyj. prekvapenie: nep-dz, už je doma?

● urobil to, len aby sa nep-lo povrchne, naoko;
nep-l ani pol slova celkom nič;
p. niekomu niečo do očí priamo, otvorene;
p. niečo na pol úst, cez zuby nedbanlivo, neochotne;
nikdy by som to o tebe nebol p-l nečakal som to od teba;
p. posledné slovo definitívne sa rozhodnúť;
ani by som nep-l nemyslím, že je to tak;
dať si p. uznať;
nemať čo p. nemať argumenty;
nemajú si čo p. nemajú spoločné záujmy;
čo nep-te! výraz prekvapenia;
p. niečo po lopate priamo;
p-dz pravdu, prebiješ si hlavu pravda sa ťažko presadzuje

povedie bud. k viesť

povedľa

I. prísl.

1. v (tesnej) blízkosti, v susedstve: stáť hneď p., postaviť stoličku p.;
dvere p.

2. popri, pomimo, okolo: šiel p. a nevidel nás

II. predl. s G vyj. smerovanie al. polohu vedľa, pozdĺž niečoho, popri: cesta vedie p. jazera;
prešiel p. nás;
sadli si p. seba;
miesto p. mňa

povedomie -ia s.

1. uvedomenie si vzťahu k istému spoločenstvu, k spoloč. javu: národné, spoločenské, európske p.;
mať dobré jazykové p.

2. kniž. vedomie (význ. 1, 3): ľudské p.;
konal v p-í svojej moci

povedomý príd.

1. vystupujúci vo vedomí ako známy: p-á tvár;
prichodil mi akýsi p.

2. byť si p. kniž. vedomý: bol si p. svojej ceny

3. kniž. uvedomený: p. Slovan

povedzme čast. nadväzuje na kontext a mierne vyzdvihuje pripojený výraz, napríklad, dajme tomu: prídem p. o hodinu

povel -u m. ustálená formula na vyjadrenie (voj., telocvičného) príkazu, rozkazu: p. na útok, na štart

□ vydať p.

● ako na p. a) mechanicky b) naraz;

povelový príd.: p-á technika

povera -y -vier ž. viera v nejestvujúce (nadprirodzené) skutočnosti: veriť p-ám, na p-y

poverčivo prísl.;

poverčivosť -i ž.

poverčivý príd. kt. verí v povery: p. človek;

poverenec -nca m. osoba úradne poverená istou úlohou: vojenský, tlačový p., osobitný p.

povereníčka -y -čok ž.;

poverenícky príd.;

povereníctvo -a -tiev s. ústredný orgán št. moci na Slovensku na čele s povereníkom

poverenie -ia s. úr. splnomocnenie na vykonanie istej úlohy: dostať p.

povereník -a mn. -ci m. polit. činiteľ na úrovni ministra na Slovensku v r. 1944 – 1960 a 1964 – 1968: p. vnútra;
p. Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo;

poveriť dok. splnomocniť na vykon(áv)anie istej funkcie, úlohy ap.: p-li ho funkciou tajomníka;
bol p-ený utvorením vlády, utvoriť vládu;

poverovací príd. obsahujúci poverenie: p-ie listiny

nedok. poverovať

poverovateľ -a mn. -ia m. osoba, kt. poveruje inú osobu vykon(áv)ať niečo;

poverovateľka -y -liek ž.

povešať -ia dok.

1. postupne zavesiť: p. šaty do skrine, p. obrazy na stenu

2. postupne obesiť: p. vrahov

povesno -a -sien s. zväzok vláken stonkového ľanu al. konopí

povesť -i ž.

1. rozprávanie (čiastočne al. celkom vymyslené) viažuce sa na minulosť; epický prozaický útvar s takýmto obsahom: p-i o hradoch, rytieroch

2. zvesť, správa šírená ústnym podaním, chýr: šla o ňom p., že ...;
šíriť p. o tragédii

3. súhrn názorov o niekom, verejná mienka, meno: mať dobrú, zlú p.;
získať svetovú p.

povestný príd. veľmi známy, vychýrený, chýrny: p. rečník, tanečník, p. bitkár, p-á zbierka obrazov

poveternosť [-ťe- i -te-] -i ž. počasie: priaznivá p., vplyv p-i;

poveternostný príd.: p-é pomery, správy

povetrie -ia s.

1. vzduch (význ. 1): nadýchať sa čerstvého p-ia, vznášať sa v p-í

2. podnebie (význ. 1): mrazivé, suché p.;
lekári mu odporúčali zmenu p-ia

● vyhodiť niečo do p-ia výbuchom zničiť;
vyletieť do p-ia vybuchnúť

povezie bud. k viezť

poviazať -že -žu dok.

1. postupne zviazať: p. pšenicu do snopov;
p. knihy do balíkov

2. spútať: p-li mu ruky

3. obviazať: má hlavu p-nú

povíchrica -e -ric ž. víchrica: snehová p.;

poviedka -y -dok ž. kratší epický prozaický útvar s pestrou kompozíciou i tematikou: satirická p., zbierka p-ok;

poviedkar -a m. autor poviedok;

poviedkarka -y -riek ž.

poviedkový príd.: p-á črta

povievať -a nedok.

1. (o vetre) mierne viať: v lese p-a vánok

2. pohybovať sa vo vetre, viať: na uliciach p-jú zástavy;
v oknách p-jú záclony

povijak, povijan -a m. povojník

nedok. k 1 povíjať -a

povinne prísl.: p. navštevovať školu;
p. sa zúčastniť na niečom

povinnosť -i ž. čo sa musí vykonať, nevyhnutnosť splniť niečo: vlastenecká, občianska p., vojenská, branná p., vyživovacia p.;
plniť si (svoje) p-i;
pokladať niečo za (svoju) p.;
expr. to je jeho psia p. základná

povinný príd.

1. (o osobe) majúci povinnosť, záväzok: je p. vec vysvetliť;
sme p-í podporovať sa

2. (o veci) kt. sa má, musí vykonať: p-á školská dochádzka, p-á lekárska prehliadka, p. výcvik;
šport. p-á jazda, p-á zostava;

poviť -je -jú dok.

1. zavinúť (do plienok, do perinky): p. dieťa do vankúšika

2. kniž. porodiť: p-la mu syna;

povkladať dok. distrib. ku vkladať: p. knihy do zásuviek

povláčiť -i dok.

1. istý čas vláčiť: splašený kôň ho p-l po poli

2. ponosiť (význ. 1): p. veci na kopu

3. expr. povodiť: p-l ho po susedoch, po horách;

povlak -u m.

1. tenká vrstva na povrchu niečoho: plesňový p., olovený, chrómový p.;
biely p. na sliznici

2. obliečka: damaskové p-y

3. tkanina ap. chrániaca (nábytok) pred opotrebovaním, poťah: p. pohovky, kresiel;

povlakovina -y -vín ž. tkanina na posteľné povlaky

povlakový príd.: p-á tkanina

povlažiť dok. ovlažiť: dážď p-l polia

povlečie bud. k vliecť

povliecť -vlečie -vlečú -vliekol dok. pokryť tenkou vrstvou niečoho: oko p-ené zákalom;

nedok. povliekať -a

povnášať -a dok. distrib. k vnášať: p. stoličky do sály

pôvod -u m.

1. začiatok, vznik existencie niečoho: p. sveta, p. rodiny, skladba neznámeho p-u

2. národná, rodová a iná príslušnosť: p-om Slovák;
občan cigánskeho p-u;
rasový p. rasová príslušnosť

3. príčina vzniku: p. sporu, choroby

pôvodca -u mn. -ovia m.

1. kto je príčinou niečoho: p. pohoršenia, p. škôd, p. nešťastia

2. kto niečo vytvoril, tvorca, autor: p. teórie, piesne, básne;

povodeň -dne -í ž. záplava spôsobená vystúpením vody z brehov: jarná p.;
mesto postihnuté p-ou;

povodie -ia s. oblasť pozdĺž toku rieky; oblasť, z kt. odvádza vody istý vodný tok: p. Dunaja, Váhu

pôvodina -y -dín ž. originál (význ. 1): Goetheho Faust v p-e

povodiť dok. pochodiť s niekým po istých miestach a oboznámiť ho s nimi: p-l ho po celom meste

povodiť sa dok. neos. stať sa (význ. 2): zle sa mu p-lo

pôvodkyňa -e -kýň ž.

pôvodne prísl.: dom stál p. osamotený;
p. mal iný plán;

pôvodnosť -i ž.

povodňový príd.: p-á oblasť, p-é nebezpečenstvo;
druhý stupeň p-ej aktivity

pôvodný príd.

1. kt. je od začiatku, prvotný: p-é hranice krajiny;
vrátiť budovu p-mu účelu;
p-é balenie

2. bývalý, predchádzajúci, niekdajší: položiť niečo na p-é miesto;
uviesť niečo do p-ho stavu

3. nenapodobnený, originálny: p-á báseň, p-á literatúra;

povojník -a m. pás, ktorým sa (v min.) upevňovala perinka s dieťaťom

povojnový príd. nasledujúci, prichádzajúci po vojne: p-é roky;
p-á výstavba, p-á generácia

povolanec -nca m. branec

povolanie -ia s.

1. trvalá činnosť, kt. človek vykonáva ako zamestnanie a na kt. sa pripravil učením, štúdiom, profesia: pôvodným p-ím je krajčír;
voľba p-ia;
hudobník z p-ia;
choroby z p-ia

2. poslanie, určenie: jeho p-ím bolo zabávať;
cirk. vnútorná dispozícia zvoliť si duchovný stav: duchovné p.;
p. za kňaza

povolaný príd. schopný, spôsobilý, oprávnený, kompetentný na niečo: p. odborník;
počuť niečo z p-ch úst;
na túto úlohu sú najp-ejší

povolať dok.

1. vyzvať niekoho, aby niekam prišiel, zavolať (obyč. úradne): p. niekoho na vojenské cvičenie, pred súd

2. poveriť istou úlohou, vymenovať: p-li ho za šéfa opery;

povolávací príd. určený na povolávanie: voj. p. rozkaz

nedok. povolávať -a

povolebný príd. nasledujúci, konaný po (parlamentných) voľbách: p-á eufória, p-é kroky víťaza

povolenie -ia s. úr. súhlas, ktorým sa niečo povoľuje; listina s týmto súhlasom: stavebné, vývozné p.;
dostať p. vycestovať

□ dať p. na niečo povoliť

povoliť -ľ! dok.

1. uvoľniť niečo napäté, pritiahnuté, stiahnuté, popustiť: p. nohavice, p. brzdu, p. uzdu

2. dať povolenie na niečo, dovoliť: p. odklad cvičenia, p. výnimku

3. uvoľniť sa, stratiť napätosť: tlak p-l, struna p-la

4. (o veciach) poddať sa tlaku, popustiť: pritisol a dvere p-li

5. poddať sa nátlaku: matka po dlhom odporovaní p-la

6. dopriať voľnosť: p. deťom

7. zoslabnúť, poľaviť, zmierniť sa: zima p-la, bolesti p-li

● p-li mu nervy prestal sa ovládať;

povoľkať si dok. expr. trocha si voľkať, pohovieť si: rád si po práci p-á;

nedok. povoľkávať si -a

povoľne prísl.;

povoľnosť -i ž.

povoľný príd. vyhovujúci cudzím žiadostiam, podrobujúci sa cudzej vôli, ústupčivý: otec, inak p., teraz neustúpil;
k vnukovi je veľmi p-á;

povoľovací príd. ktorým sa niečo povoľuje: p. dekrét, výmer

nedok. povoľovať

povoz -u m. voz ťahaný záprahom (význ. 1): najať si p., p. s ťažkým nákladom