Význam slova "poisť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

poistenec -nca m. poistená osoba; osoba, kt. uzavrela poistnú zmluvu s poisťovňou;

poistenecký príd.

poistenie -ia s. zmluva poistenca s poisťovňou o úhrade (náhodne) vzniknutých škôd: nemocenské p., p. domácnosti

poistenka -y -niek ž.;

poistiť -sť/-i! dok.

1. urobiť (tech.) opatrenie na zvýšenie istoty, bezpečnosti: horolezec sa p-l lanom

2. zabezpečiť poistnou zmluvou: p. si byt;
p. sa proti požiaru;

poistka -y -tiek ž.

1. prostriedok zaisťujúci ochranu a fungovanie: skrat vybil p-y;
p. strelnej zbrane

2. poistná zmluva: uzavierať p-u

3. hovor. poistné (význ. 1): zaplatiť p-u

4. publ. zaistenie, záruka niečoho: zákonná, ústavná p.;

poistkový príd. k 1: p-á skrinka

poistné s.

1. poplatok (poisťovni) za poistenie: zaplatiť p.

2. suma vyplatená poisťovňou v poistnom prípade

poistný príd.

1. zabezpečujúci ochranu a fungovanie, zaisťujúci, poisťujúci: p. ventil, p-á závlačka

2. týkajúci sa poistenia: p-á zmluva, p. prípad

poisťovací príd.

1. zabezpečujúci, poistný: p-ia skrutka

2. určený na uzatváranie zmluvy s poistencom: p-ia inštitúcia poisťovňa

nedok. poisťovať

poisťovateľ -a mn. -ia m. práv. právnická al. fyzická osoba vykonávajúca poisťovanie: kancelária p-ov;

poisťovateľka -y -liek ž.;

poisťovateľský príd.

poisťovňa -e ž. poisťovacia inštitúcia: Slovenská p.