Význam slova "pi" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pi-pi cit.

1. napodobňuje pípanie (vtačích mláďat ap.)

2. vyj. volanie na sliepky

piaď -e ž. vzdialenosť medzi palcom a malíčkom roztiahnutej dlane; stará dĺžková miera: široký na tri p-e;

piadimužíček -čka m. zdrob. expr.

piadimužícky príd.;

piadimužík -a mn. -ci m. rozpráv. bytosť malej postavy, trpaslík;

piadlo -a -del s. kúsok drievka znemožňujúci zatvorenie papule, zobáka al. úst

pianíno [-an-] -a -nín s. menší klavír so zvislo uloženými strunami

pianissimo hud. (tal.)

I. prísl. veľmi ticho, slabo: hrať, spievať p.

II. pianissimo -a s. veľmi tichý, slabý zvuk: prejsť do p-a

pianista -u m. klavirista;

pianistka -y -tiek ž.

piano² -a pián s. hovor. klavír

piano¹ hud. (tal.)

I. prísl. ticho, slabo: spievať p.

II. piano -a pián s. tichý, slabý zvuk: prechod z p-a do forte

piarista -u m. člen rehole založenej v 17. stor. a venujúcej sa cirk. školám a výchove mládeže;

piaristický príd.: p. kostol

piaster -tra L -i mn. -e m. zákl. peňaž. jednotka a platidlo vo viacerých štátoch: turecký, egyptský p.

piatačka -y -čiek ž.;

piatacký príd.

piatak -a mn. -ci m. žiak 5. triedy, 5. ročníka;

piatkový príd.

piatok -tka m. 5. deň v týždni: → Veľký p.

● nemať (ani) → sviatka, ani p-a;
→ sviatok-p.;

piaty mn. G -ych čísl. rad. k 5: p. v rade;
vstávať o p-ej (hodine);
čaj o p-ej popoludňajšia spoloč. zábava

● kniž. p-a kolóna podvratná tajná skupina;
byť p-ym kolesom (na voze) byť nepotrebný;
iron. pristane mu to ako psovi p-a noha nijako mu to nepristane

piatykrát, piaty raz neskl. čísl. rad. nás. príslov. k 5: p. vystúpiť s programom

pich cit. naznač. bodnutie al. vsunutie: a on p. korunu do vrecka

pichačky -čiek ž. pomn. hovor. kontrolné hodiny

pichadlo -a -diel s. podlhovastý zahrotený nástroj na pichanie, prepichovanie

pichať nedok.

1. zasahovať niečím zahroteným, bodať: p. niekoho špendlíkom, p. vidlami do sena, p. palicou do piesku;

2. spôsobovať ostrú, bodavú bolesť: strnisko p-á do nôh, ostré svetlo p-á v očiach;
neos. p-á ma v boku

3. vbodávať, vpichovať: p. ihly do ihelnice;
hovor. p. niekomu injekcie

● expr. p. nos do niečoho miešať sa;
p. do osieho hniezda zasahovaním do niečoho vyvolávať živú reakciu;

opak. pichávať -a;

pichavý príd. kt. pichá (význ. 1, 2): p-á včela, p-á bolesť

pichľavo prísl.: p. sa zasmiať uštipačne;

pichľavosť -i ž.

pichľavý príd.

1. majúci pichliače, ostne, tŕne, ostnatý: p. drôt, p. kaktus, p-é strnisko;

2. pichajúci, prudký, ostrý, bodavý: p-á bolesť, p. vietor, p-é svetlo;

pichliač -a m.

1. ostrý, zahrotený výčnelok, osteň: jež má p-e

2. pichľavá burina, bot. Cirsium;

pichliačik -a m. zdrob.

dok. pichnúť -e -ú -chol

1. k 1 – 3

2. expr. vložiť, vtlačiť: p. niekomu do rúk palicu, do vrecka peniaze

// pichnúť sa

1. poraniť sa, spôsobiť si bolesť niečím zahroteným, pichľavým: p. sa ihlou, špendlíkom (do prsta)

2. expr. vtlačiť sa, vstrčiť sa, vopchať sa: p. sa medzi divákov

pidlikať, pidlikovať nedok. expr.

1. rezať, strúhať: p. drievko nožíkom

2. zle hrať na sláčikovom hud. nástroji: p. na husliach

piecka -y -cok ž. zdrob. vykurovacie teleso: liatinová p.;
elektrická p.

piecť pečie pečú nedok.

1. pripravovať jedlo priamym pôsobením vys. teploty: p. chlieb v peci, p. koláč v rúre, p. si slaninu nad ohňom, moja žena dobre p-ie, rúra slabo (dobre) p-ie

2. expr. veľmi hriať, páliť: slnko veľmi p-ie

3. expr. pripravovať, chystať: tí čosi p-ú

4. často pejor. držať, paktovať s niekým: p-ie s našimi neprajníkmi;

piedestál -u L -i mn. -y m. podstavec sochy (obyč. vysoký);

pierce -a -rec, perečko -a -čiek s. zdrob. expr.

pierot -a m. komická postava vo franc. komédii

piesčina -y -čin ž. plocha, kraj s vrstvou piesku; piesčitá plytčina, piesočina: pusté, neúrodné p-y;
loď narazila na p-u

piesčitý príd. piesočnatý: p-á pôda;
p-á pláž, p-é dno

pieseň -sne ž. krátka hud. skladba s textom, pesnička: ľudová, tanečná p., vianočná, pochodová p., zborová p.;
spievať, skladať p-e

● kniž. čí → chlieb ješ, toho p. spievaj! každej p-i býva koniec všetko sa raz skončí;
kniž. → labutia p.;

piesenka -y -niek ž. zdrob. expr.

pieskovať nedok. tech. posýpať al. opracúvať (napr. čistiť) pieskom

pieskovcový príd.: p. brús

pieskovec -vca m. geol. hornina z usadeného stmeleného piesku;

pieskovisko -a -vísk s.

1. miesto, plocha s pieskom: detské p.

2. pieskovňa

pieskovitý príd. piesočnatý: p-á pôda, p-é dno

pieskovňa -e ž. miesto, kde sa ťaží a upravuje piesok, pieskovisko

pieskový, piesočný príd.: p-á pôda, p-á pláž;
p-é hodiny presýpacie;
p-á farba žltá ako piesok;

piesňový príd.: p-á tvorba;

piesoček -čka m. zdrob. expr.

piesočina -y -čín ž. piesčina

piesočnatý príd. obsahujúci piesok; pokrytý pieskom: p-á pôda;
p-é pobrežie, p-á cesta, pláň

piesok -sku m.

1. jemnozrnná hmota zo zvetraných kremenitých hornín: riečny p.;
zrnko p-u;
osievať p., bagrovať p.

2. piesky -ov pomn. piesočnatá pôda, piesočnatý kraj, piesčina

● strkať → hlavu do p-u;
→ stavať na p-u;
→ sypať niekomu p. do očí;

piest -a m.

1. súčiastka stroja pohybujúca sa vo valci a prenášajúca pohyb al. silu: p. motora, čerpadla

2. lopatkový nástroj na pranie: prať p-om;

piestik -a m.

1. zdrob.

2. bot. samičie ústrojenstvo kvetu;

piestikový príd.

piestový, piestny príd.: p-ové čerpadlo, p-ové, p-ne krúžky;

pieta -y ž.

1. zbožná úcta: spomínať na niekoho s p-ou

2. madona s mŕtvym Ježišom v náručí: Michelangelova p.;

pietista -u m. stúpenec pietizmu;

pietistický príd.

pietizmus -mu m. protestantské hnutie založené v 17. stor. a hlásajúce zbožnosť prejavujúcu sa v životnej praxi;

pietne prísl.

pietny príd. kt. vyj. pietu: p. akt, p-a spomienka;

pif, pif-paf cit. napodobňuje zvuky výstrelu (-ov)

piga -y píg ž.

1. drevený kolíček na hranie: odbiť p-u

2. iba jedn. det. hra s týmto kolíčkom: hrať sa (na) p-u

pigať, pigať sa nedok. hovor.

1. odbíjať pigu

2. pri hre s guľkami al. gombíkmi triafať inú guľku al. gombík

pigment -u m. biol. farbivo v živočíšnom organizme: kožný p.;
chem. nerozpustné farbivo;

pigmentový príd.: p-é škvrny

pijačka -y -čiek ž.;

pijacký príd.;

pijak -a mn. -ci m. živ. hovor. pijan;

pijak -a m. neživ. pijavý papier

pijan -a m. kto veľa pije, opilec, alkoholik;

pijanka -y -niek ž.;

pijanský príd.: p-é piesne;

pijansky prísl.;

pijanstvo -a s. alkoholizmus

opak. píjať, píjavať -a

pijatika [-t-] -y -tík ž. hovor.

1. pitie (liehovín); lumpovačka: dať sa na p-u;
bezuzdné p-y

2. liehový nápoj: dobrá, tuhá p.

pijavica -e -víc ž. cudzopasný červ živiaci sa cicaním krvi;
zool. pijavice Hirudo, Haemopis;

● expr. držať sa, prisať sa, prilepiť sa, byť ako p. byť neodbytný, dotieravý

pijavý príd.: p. papier dobre vpíjajúci kvapaliny

pika -y pík ž.

1. hist. kopija

2. karta so znakom hrotu kopije (v žolíkových kartách)

● začínať od p-y od samého začiatku;

pikantéria -ie ž. pikantná udalosť, pikantnosť

pikantne prísl.;

pikantnosť -i ž.

1. k 1, 2

2. pikantná vec, pikantéria

pikantný príd.

1. chuťovo dráždivý, korenistý, ostrý: p-é jedlo, p-á chuť

2. zmyselne al. intimitou vzrušujúci: p-é historky;

piket -u m. text. bavlnená tkanina s plastickým vzorom;

piketový príd.: p. golierik

pikle -ľov m. pomn. subšt.: kuť p. robiť úklady, nástrahy, intrigy

piknik [-n-] -u/-a m. občerstvenie v prírode z prinesených jedál (na spoločnom výlete);

piknikový príd.

pikola -y -kol, pikolka -y -liek ž. malá flauta s vys. tónom

pikolo, pikolík -a mn. -ovia m. čašnícky učeň

pikový príd. k 2: p-á dáma

piksľa -e -sieľ/-lí ž. niž. hovor. škatuľa s vrchnákom: p. s cukrom;

pikslička -y -čiek ž. zdrob.

piktogram -u m. graf. znak s obrázkovou, medzinárodne zrozumiteľnou informáciou: p-y znázorňujúce predávaný tovar

píla -y píl ž.

1. nástroj na rezanie z ozubeného oceľového pása al. kotúča: pásová, okružná p., motorová p.

2. závod so strojmi na pílenie a spracovanie dreva: parná p., robiť na p-e;

Pilát -a m.

● dostať sa niekde ako P. do kréda bez vlastného pričinenia, náhodne

piliar -a m. pracovník na píle (význ. 2); jej majiteľ;

piliarka -y -rok ž. hmyz, škodca ovoc. stromov, zool. Tenthredo, Hoplocampa

piliarsky príd.: p. podnik;

piliarstvo -a s.

pilier -a L -i mn. -e m. stĺpovitá opora stav. konštrukcie: betónový p., nosný p.;

opak. pílievať -a

pilina -y obyč. mn. piliny -lín ž. drobné odpadky vznikajúce pri spracovaní materiálu pílou al. pilníkom: drevené, železné p-y;

pilinový príd.

píliť -i -ľ! nedok. rezať, spracúvať pílou: p. drevo i fraz. expr. chrápať;
p. dosky;

● expr. p. niekomu hlavu, uši neodbytne naliehať, domŕzať (rečou);
p. konár pod sebou škodiť sám sebe;

pílka -y -lok ž. zdrob. k 1: p. na železo

● každý chvíľku ťahá p-u šťastie nie je trvalé, úspechy sú striedavé;

pílkovitý príd. kt. má zuby ako pílka: p. okraj

pílkový príd.;

pilníček -čka m. zdrob.

pilník -a m. oceľový nástroj so zdrsneným povrchom na opracúvanie (kovov): plochý, okrúhly p., p. na nechty;

píločka -y -čiek ž. zdrob. expr.

pilot -a m. kto vedie lietadlo al. iný vzdušný dopr. prostriedok: vojenský p.;

pilóta -y -lót ž. stav. kôl, stĺp vpravený do zeme: drevené p-y, betónové mostné p-y;

pilotáž¹ -e ž. let. pilotovanie