Význam slova "páľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

páľa -e ž. expr. páľava, horúčava, horúčosť: bola veľká p.

palác -a m. veľká reprezentatívna budova; vo feud. panské sídlo v meste: kráľovský p., prezidentský p., Primaciálny p.;
justičný, športový p.;

palacinka -y -niek ž. tenký múčnik z liateho cesta pripravovaný na panvici: p. s tvarohom;

palacinkáreň -rne ž. plytká panvica s rúčkou na pečenie palaciniek

palacinkový príd.: p-é cesto

palácový príd.: p-á stráž;
p. prevrat, p-á revolúcia sprisahanie majúce za cieľ výmenu vládnucich osôb;

palatalizácia -ie ž. lingv.

1. artikulovanie hlások na prednom podnebí (napr. pri ď, ť, ň), mäkčenie

2. hist. zmena k, g, ch na č, ž, š/s;
c, dz: praslovanské p-ie

palatín -a m. najvyšší kráľovský úradník vo feud. Uhorsku, zástupca kráľa

páľava -y ž. horúčava, horúčosť, páľa: letná p.

paľba -y -lieb ž. hromadná streľba: delostrelecká p., zastaviť p-u;

palcát -u m. stredoveká bojová zbraň s kovovou hlavicou na rukoväti: husitský p.

palček -a m. zdrob.

palčiak -a obyč. mn. m. rukavice len s 1 prstom na palec: vlnené p-y

pálčivo prísl.: rana p. bolí;

pálčivosť -i ž.

pálčivý príd.

1. páliaci, horúci: p-é slnko

2. (o bolesti) prenikavý, silný

3. naliehavý: p. problém;

palcový príd.: p-é titulky nápadne veľké;

palebný príd.: p-é postavenie

palec -lca m.

1. najhrubší prst ruky al. nohy: držať ceruzku medzi p-om a ukazovákom

2. časť rukavice určená na palec: mať deravý p.

3. stará dĺžková miera, cól: anglický p.

● byť, ostať (sám) ako p. celkom sám;
→ držať niekomu p., p-e;

pálené s. hovor. pálenka

pálenica -e -níc ž. výrobňa pálenky, menší liehovar

pálenka -y ž. liehovina vyrobená destiláciou skvasených roztokov (ovocných štiav): ostrá, tuhá p., vypiť deci p-y;

pálenkový príd.: p. pach

pálený príd. vyhotovený pálením: p-á tehla, p-é vápno

paleograf -a mn. -i m. odborník v paleografii;

paleografia -ie ž. veda o písomných pamiatkach a vzniku i vývine písma;

paleografický príd.

paleografka -y -fiek ž.;

paleolit -u m. geol. staršia kamenná doba;

paleolitický príd.

paleontológ -a mn. -ovia m. odborník v paleontológii;

paleontológia -ie ž. vedný odbor zaoberajúci sa výskumom skamenelín;

paleontologička -y -čiek ž.;

paleontologický príd.

palestínsky príd. k Palestínčan, Palestína

paleta -y -liet ž.

1. doštička, na ktorej maliar mieša farby;

2. podložka, plošina na premiesťovanie al. uskladňovanie tovaru;

paletizácia -ie ž.

1. preprava al. skladovanie tovaru na paletách

2. zavádzanie tohto spôsobu prepravy a skladovania

paletka -y -tiek ž. zdrob. k 1

paletový príd.;

palica -e -líc ž.

1. dlhší, rovný a tenký kus dreva (opracovaný použ. na podopieranie, pri hre ap.): odrezať si lieskovú, dubovú p-u;
vychádzková p.;
hokejová p. hokejka;
lyžiarske p-e;
biskupská, maršalská p. odznaky hodnosti, moci;
chodiť o p-i

2. (za feud.) výkon trestu údermi palicou: dostať 25 p-íc

● → vyjsť na žobrácku p-u, → lámať nad niekým p-u;
p. má dva konce následky konania sa môžu obrátiť proti zámeru pôvodcu;

palička -y -čiek ž.

1. zdrob. k 1: expr. nohy ako p-y tenké

2. čo je podobné malej palici: bubenícke p-y;
čipkárske p-y;

paličkovať nedok. zhotovovať pomocou čipkárskych paličiek: p-né čipky

paličkovitý príd. podobný paličke

paličkový príd.: p-é písmo verzálka písaná rukou

palicovať nedok. (za feud.) vykonávať trest údermi palicou: p. nevoľníkov

palicový príd.;

opak. pálievať -a

palina -y -lín ž. bylina horkej chuti, ktorej odvar sa používa ako liek pri zažívacích ťažkostiach, bot. Artemisia;

palinový príd.: p. odvar

palisáda -y -sád ž. hist.

1. kôl v obrannom vale

2. obyč. mn. hradba z kolov;

palisádový príd.: p-á pevnosť

páliť -i páľ! nedok.

1. vydávať veľké teplo, horúčosť, veľmi silne hriať: slnko p-i ako oheň

2. spôsobovať pri dotyku pocit pálčivej bolesti: horúci pohár p-i prsty, horúci čaj p-i v ústach;

3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim: mráz p-i líca, pálenka príjemne p-la;
oči p-ia od dymu pálčivo bolia

4. ničiť ohňom; spaľovať (kvôli teplu, svetlu): p. raždie, p. drevo, p. petrolej v lampe;
p. čarodejnice upaľovať

5. spracúvať, pripravovať pôsobením ohňa, žiaru: p. tehly, p. slivovicu

6. rozkladať, zažíhať: na Jána p-li ohne

7. strieľať: guľomet p-i (do nepriateľa);
páľ! povel

8. hovor. expr. prejavovať záujem, túžbu: už dávno p-l za tým dievčaťom

● čo ťa nep-i, nehas! nemiešaj sa do toho, čo sa ťa netýka;
p. si prsty s niečím, pre niečo zasahovať do niečoho a tým si spôsobovať nepríjemnosti;
je, ani čo by p-l veľa;
p-i ma to na jazyku nutká ma povedať;

palivo -a -lív s. horľavina na spaľovanie s cieľom získať teplo al. pohonnú energiu: tuhé, tekuté, plynné p-á;
drevo, uhlie sú prirodzené p-á;

palivovo-energetický príd. súvisiaci so získavaním, výr. a spotrebou palív a energie: p-á základňa, p-é odvetvie

palivový príd.: p-é drevo, p-á nádrž

palma -y -liem ž. (sub)tropický strom s vysokým kmeňom a obrovskými vejárovitými listami (napr. kokosovník, datľovník)

● kniž. odniesť si p-u víťazstva zvíťaziť;

palmový príd.: p. háj, p-á ratolesť

paloš -a m. poet. šabľa, meč: vytasiť p., rúbať p-om;

palošík -a m. zdrob. expr.

palota -y -lôt ž. zastar. al. expr.

1. parádna sieň, sála

2. palác

paluba -y -lúb ž.

1. lodná plošina: umývať p-u

2. priestor pre osádku, cestujúcich a náklad v lietadle, kozmickej lodi

● hodiť niekoho cez p-u opustiť, obetovať;

palubný príd.: p-é prístroje;
p-á doska na kt. sú signalizačné, kontrolné, meracie a ovládacie prístroje (lietadla, vozidla);
let. p. zapisovač čierna skrinka

palubovka -y -viek ž. hovor.

1. dlážka z palubových dosák

2. palubová doska

palubový príd.: p-á doska užšia jednostranne hobľovaná doska použ. najmä na zhotovenie dlážky

chlápä -äťa mn. -ätá -pät s. expr. (malý) chlapec, chlapča: malé, šesťročné ch.;

chlápätko -a -tiek, chlapiatko -a -tok s. zdrob.

cíp -u m. zúžený koniec istej plochy (látky, zeme ap.): c. vreckovky, plachty roh;
c. poľa, ostrova výbežok

dúpä -äťa mn. -ätá -pät s.

1. kniž. brloh (význ. 1), pelech: líščie d.

2. pejor. tajná skrýša (nezákonnej organizácie, skupiny ap.), brloh: gangsterské d.

dvadsaťpäť, m. živ. i dvadsiati piati dvadsiatich piatich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 25: d. kníh, d. členov, dvadsiati piati členovia

● expr. dostaneš, zaslúžiš si d. (na zadok) vyhrážanie bitkou

džíp -u m. (voj.) terénne osobné vozidlo

hókus-pókus, hókuspókus

I. cit. kúzelnícka formula

II. hókus-pókus hókusu-pókusu, hókuspókus -u m. kúzelnícky kúsok: urobiť h.;

išpán -a m. hist.

1. v starom Uhorsku najvyšší kráľovský úradník (stojaci na čele župy)

2. správca na majetku uhorských feudálov;

išpánsky príd.;

išpánstvo -a s. hodnosť, zamestnanie išpána

krušpán -u m. záhr. ker s drobnými stále zelenými lesklými lístkami, boleráz, buxus, bot. k. vždyzelený Buxus sempervirens

kýpťový príd.;

milosťpán -a m. zastaráv. úctivé oslovenie vyššie postavenej osoby, milostivý pán;
aj iron. človek s povýšeneckým správaním;

milosťpánko -a mn. -ovia m. hypok.

našpúliť -i -ľ! dok. špúlením sformovať (ústa, pery): n. ústa na bozk, n-ené pery;

orašpľovať dok. opracovať rašpľou, opilovať

ošplechnúť, ošpľachnúť -e -ú -chol dok.

1. šplechnutím umyť: o. sa studenou vodou

2. šplechnutím zamokriť: auto ho o-lo

p [i pé] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno

2. v skr. a zn.: p. pán;
p. pozri;
gram. p. pád

● mať všetkých päť p byť dokonalý

P. F. i p. f. kniž. skr. francúzskeho spoj. pour féliciter [pur félisité] použ. pri želaní šťastia do nového roka

P. S. skr. postskriptum (z lat. post scriptum po napísanom)

P. T. skr. pleno titulo [pléno] plným titulom (v adresách)

pá, pápá cit.

1. dôverný al. maznavý pozdrav pri rozlúčke (s deťmi): p., moja drahá;
p., otecko

2. det. vo funkcii prísl.: mamička išla p. preč

□ dať p. rozlúčiť sa (kývnutím ruky)

pác¹ cit. napodobňuje zvuk pri údere, výstrele, páde ap., bác: potkol sa a p. na zem

pác² -u m. hovor. moridlo (na úpravu mäsa): dať divinu, šunku do p-u

páchať -a/-še -ajú/-šu -chaj/páš! -ajúc/-šuc nedok. konať niečo zlé: p. násilie, trestnú činnosť, p. krivdu na niekom;
p. hriech

páchateľ -a mn. -ia m. kto sa dopustil trestného činu: neznámy p., pátrať po p-ovi;

páchateľka -y -liek ž.

páchnuť -e -u -chol -uc -uci nedok. vydávať (nepríjemný) pach: p. potom, plesňou, p. po rybách zapáchať, smrdieť;
neos. p-e (tu) jarou vonia;

páčiť sa -i nedok.

1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra ap.: kvety sa nám p-ia;
dieťa sa mi akosi nep-i zdá sa mi choré;
neos. tu sa mi (ne)p-i

2. (obyč. v rozk., opyt. al. želacej vete, často s neurč.) má modálny význ. a) blízky slovesám želať si, chcieť: neos. keby sa vám p-lo, môžete prísť;
bude sa vám p. kávy? b) vyj. ponúknutie (v zdvorilej reči): neos. nech sa p-i (vstúpiť)

páčivo prísl.

páčivý príd. kt. sa páči: p-é šaty;

páčka -y -čok ž. zdrob.

pácovať nedok. hovor. moriť²: p. mäso

pád -u m.

1. pohyb k zemi spôsobený vlastnou váhou: p. meteora, p. z bicykla;
fyz. voľný p. účinkom gravitácie

2. strata moci, vplyvu, významu, postavenia, zánik, rozpad: p. vlády, p. absolutizmu

3. podľahnutie voj. útoku: p. Berlína

4. mravný poklesok

5. lingv. gram. kategória vyjadrujúca vzťahy podst. m. k iným slovám vo vete; tvar vyjadrujúci túto kategóriu: 2. pád genitív

6. iba v zastar. spoj.: na každý p. v každom prípade;
v tom p-e, že ... v prípade, že ...

● pýcha predchádza p.;

pádlo -a -del/-diel s. šport. voľné, nepripevnené veslo: kanoistické p., jednolistové p.

pádlovať nedok. šport. veslovať pádlom

pádne prísl.: p. argumentovať;

pádnosť -i ž.: p. dôkazov

pádny príd. kniž. závažný, presvedčivý: p-e dôkazy, dôvody;

pádový príd. k 5: p-é prípony

páka -y pák ž.

1. v jednom bode podopretá tyč použ. na dvíhanie bremien al. na podvažovanie: oceľová p., nadvihnúť kmeň p-ou;
fyz. jednoramenná, dvojramenná p.

2. súčiastka rozlič. strojov, mechanizmov: ovládacia, rýchlostná p., stlačiť p-u

● kniž. hybná p. rozhodujúci činiteľ;
nasadiť, rozhýbať všetky p-y vyvíjať veľké úsilie;

pákový príd.: p. lis, p-é váhy;

pán -a D a L -ovi, pred menom al. titulom -u/-ovi V pane mn. -i m.

1. kto niekomu rozkazuje, vládca, vladár; vo feud. príslušník šľachty a privilegovaných vrstiev: feudálny p., p. Zvolenského zámku;
vzbury sedliakov proti p-om

2. obyč. mn. predstaviteľ vrchnosti, vrchnosť: radný p., mestskí p-i

3. v min. príslušník vyšších spoloč. vrstiev: vyštudovať za p-a, hrať sa na p-a;
žiť si, bývať ako p. dobre

4. kto v istom prostredí rozkazuje, má moc: ľud je tu p-om;
p. domu

5. v min. zamestnávateľ, chlebodarca: slúžiť, pracovať u dobrého, zlého p-a;
fabrickí p-i

6. vlastník, majiteľ: kto je p-om záhrady? zmeniť p-a

7. (zdvorilé) označenie dospelej muž. osoby: prišiel nejaký mladý p., starší p., je to slušný p.

8. označenie al. oslovenie muž. osoby s uvedením mena, titulu ap.: (Vážený) p. Slovák, p. doktor, p. majster

9. súčasť (starších) titulov a oslovení: p. veľkomožný;
dôstojný p. kňaz

10. náb. Boh, Kristus: P. Boh, P. Ježiš;
usnúť v P-u umrieť;
tu odpočíva v P-u ... je pochovaný ...

11. páni moji v plat. cit. vyj. rozlič. citové postoje, napr. prekvapenie, zarazenie: p., tam bolo ľudí!

● aký p., taký krám človeka charakterizujú aj jeho veci, práca ap.;
ja p., ty p., kto bude kozy, svine pásť? a) treba robiť i podradnú robotu b) obidvaja máme rovnakú hodnotu;
dvom p-om (nemožno) slúžiť (nemožno) robiť viac vecí naraz;

pána, pánabeka cit. vyj. rozlič. citové postoje, napr. údiv, zarazenie: p., to bol oheň!

pánbohchráň, pánbochráň čast. expr. vyj. zápor. hodnotiaci postoj k výrazu, vete, nie, božechráň, bohchráň: ja neprotestujem, p.!

pánbohvie, pánbohhovie čast. hovor. expr. bohvie, nevedno: byt dostaneme p. kedy

pánbožko, v kresť. chápaní pís. Pánbožko -a mn. -ovia m. zdrob. expr. k Pán Boh: P. vie, čo sa stalo;

pánča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec, páňa -aťa mn. -atá -ňat s. pejor. panské dieťa: mestské p-a;

pánčatko, páňatko -a -tiek s. zdrob.

pánko -a mn. -ovia m.

1. často iron. al. pejor. pán (význ. 7): plešivý, šedivý p., ulízaný p., mestskí p-ovia

2. v min. úctivé oslovenie: milostivý p.;
ako sa majú, mladý p.?

pánovito, pánovite prísl.;

pánovitosť -i ž.

pánovitý príd. panovačný: p. človek, p-é vystupovanie;

pánt -a/-u m.

1. vodorovne upevnená žŕdka (v kuríne pre sliepky): sliepky sedia na p-e

2. obyč. mn. kovové páky, na kt. sú zavesené dvere al. obloky v zárubni: mosadzné p-y, zvesiť dvere z p-ov;

pántik -a m. zdrob.

páper -a m. obyč. hromad. páperie (význ. 1, 2): ľahký ako p.;
p. snehu;
p. na brade jemné, ešte neoholené chĺpky;