Význam slova "páľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 472 výsledkov (4 strán)

  • páľa -e ž. expr. páľava, horúčava, horúčosť: bola veľká p.

  • palác -a m. veľká reprezentatívna budova; vo feud. panské sídlo v meste: kráľovský p., prezidentský p., Primaciálny p.;
    justičný, športový p.;

  • palacinka -y -niek ž. tenký múčnik z liateho cesta pripravovaný na panvici: p. s tvarohom;

  • palacinkáreň -rne ž. plytká panvica s rúčkou na pečenie palaciniek

  • palacinkový príd.: p-é cesto

  • palácový príd.: p-á stráž;
    p. prevrat, p-á revolúcia sprisahanie majúce za cieľ výmenu vládnucich osôb;

  • palatalizácia -ie ž. lingv.

    1. artikulovanie hlások na prednom podnebí (napr. pri ď, ť, ň), mäkčenie

    2. hist. zmena k, g, ch na č, ž, š/s;
    c, dz: praslovanské p-ie

  • palatín -a m. najvyšší kráľovský úradník vo feud. Uhorsku, zástupca kráľa

  • páľava -y ž. horúčava, horúčosť, páľa: letná p.

  • paľba -y -lieb ž. hromadná streľba: delostrelecká p., zastaviť p-u;

  • palcát -u m. stredoveká bojová zbraň s kovovou hlavicou na rukoväti: husitský p.

  • palček -a m. zdrob.

  • palčiak -a obyč. mn. m. rukavice len s 1 prstom na palec: vlnené p-y

  • pálčivo prísl.: rana p. bolí;

  • pálčivosť -i ž.

  • pálčivý príd.

    1. páliaci, horúci: p-é slnko

    2. (o bolesti) prenikavý, silný

    3. naliehavý: p. problém;

  • palcový príd.: p-é titulky nápadne veľké;

  • palebný príd.: p-é postavenie

  • palec -lca m.

    1. najhrubší prst ruky al. nohy: držať ceruzku medzi p-om a ukazovákom

    2. časť rukavice určená na palec: mať deravý p.

    3. stará dĺžková miera, cól: anglický p.

    byť, ostať (sám) ako p. celkom sám;
    držať niekomu p., p-e;

  • pálené s. hovor. pálenka

  • pálenica -e -níc ž. výrobňa pálenky, menší liehovar

  • pálenka -y ž. liehovina vyrobená destiláciou skvasených roztokov (ovocných štiav): ostrá, tuhá p., vypiť deci p-y;

  • pálenkový príd.: p. pach

  • pálený príd. vyhotovený pálením: p-á tehla, p-é vápno

  • paleograf -a mn. -i m. odborník v paleografii;

  • paleografia -ie ž. veda o písomných pamiatkach a vzniku i vývine písma;

  • paleografický príd.

  • paleografka -y -fiek ž.;

  • paleolit -u m. geol. staršia kamenná doba;

  • paleolitický príd.

  • paleontológ -a mn. -ovia m. odborník v paleontológii;

  • paleontológia -ie ž. vedný odbor zaoberajúci sa výskumom skamenelín;

  • paleontologička -y -čiek ž.;

  • paleontologický príd.

  • palestínsky príd. k Palestínčan, Palestína

  • paleta -y -liet ž.

    1. doštička, na ktorej maliar mieša farby;

    2. podložka, plošina na premiesťovanie al. uskladňovanie tovaru;

  • paletizácia -ie ž.

    1. preprava al. skladovanie tovaru na paletách

    2. zavádzanie tohto spôsobu prepravy a skladovania

  • paletka -y -tiek ž. zdrob. k 1

  • paletový príd.;

  • palica -e -líc ž.

    1. dlhší, rovný a tenký kus dreva (opracovaný použ. na podopieranie, pri hre ap.): odrezať si lieskovú, dubovú p-u;
    vychádzková p.;
    hokejová p. hokejka;
    lyžiarske p-e;
    biskupská, maršalská p. odznaky hodnosti, moci;
    chodiť o p-i

    2. (za feud.) výkon trestu údermi palicou: dostať 25 p-íc

    vyjsť na žobrácku p-u, → lámať nad niekým p-u;
    p. má dva konce následky konania sa môžu obrátiť proti zámeru pôvodcu;

  • palička -y -čiek ž.

    1. zdrob. k 1: expr. nohy ako p-y tenké

    2. čo je podobné malej palici: bubenícke p-y;
    čipkárske p-y;

  • paličkovať nedok. zhotovovať pomocou čipkárskych paličiek: p-né čipky

  • paličkovitý príd. podobný paličke

  • paličkový príd.: p-é písmo verzálka písaná rukou

  • palicovať nedok. (za feud.) vykonávať trest údermi palicou: p. nevoľníkov

  • palicový príd.;

  • opak. pálievať -a

  • palina -y -lín ž. bylina horkej chuti, ktorej odvar sa používa ako liek pri zažívacích ťažkostiach, bot. Artemisia;

  • palinový príd.: p. odvar

  • palisáda -y -sád ž. hist.

    1. kôl v obrannom vale

    2. obyč. mn. hradba z kolov;

  • palisádový príd.: p-á pevnosť

  • páliť -i páľ! nedok.

    1. vydávať veľké teplo, horúčosť, veľmi silne hriať: slnko p-i ako oheň

    2. spôsobovať pri dotyku pocit pálčivej bolesti: horúci pohár p-i prsty, horúci čaj p-i v ústach;

    3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim: mráz p-i líca, pálenka príjemne p-la;
    oči p-ia od dymu pálčivo bolia

    4. ničiť ohňom; spaľovať (kvôli teplu, svetlu): p. raždie, p. drevo, p. petrolej v lampe;
    p. čarodejnice upaľovať

    5. spracúvať, pripravovať pôsobením ohňa, žiaru: p. tehly, p. slivovicu

    6. rozkladať, zažíhať: na Jána p-li ohne

    7. strieľať: guľomet p-i (do nepriateľa);
    páľ! povel

    8. hovor. expr. prejavovať záujem, túžbu: dávno p-l za tým dievčaťom

    čo ťa nep-i, nehas! nemiešaj sa do toho, čo sa ťa netýka;
    p. si prsty s niečím, pre niečo zasahovať do niečoho a tým si spôsobovať nepríjemnosti;
    je, ani čo by p-l veľa;
    p-i ma to na jazyku nutká ma povedať;

  • palivo -a -lív s. horľavina na spaľovanie s cieľom získať teplo al. pohonnú energiu: tuhé, tekuté, plynné p-á;
    drevo, uhlie sú prirodzené p-á;

  • palivovo-energetický príd. súvisiaci so získavaním, výr. a spotrebou palív a energie: p-á základňa, p-é odvetvie

  • palivový príd.: p-é drevo, p-á nádrž

  • palma -y -liem ž. (sub)tropický strom s vysokým kmeňom a obrovskými vejárovitými listami (napr. kokosovník, datľovník)

    kniž. odniesť si p-u víťazstva zvíťaziť;

  • palmový príd.: p. háj, p-á ratolesť

  • paloš -a m. poet. šabľa, meč: vytasiť p., rúbať p-om;

  • palošík -a m. zdrob. expr.

  • palota -y -lôt ž. zastar. al. expr.

    1. parádna sieň, sála

    2. palác

  • paluba -y -lúb ž.

    1. lodná plošina: umývať p-u

    2. priestor pre osádku, cestujúcich a náklad v lietadle, kozmickej lodi

    hodiť niekoho cez p-u opustiť, obetovať;

  • palubný príd.: p-é prístroje;
    p-á doska na kt. sú signalizačné, kontrolné, meracie a ovládacie prístroje (lietadla, vozidla);
    let. p. zapisovač čierna skrinka

  • palubovka -y -viek ž. hovor.

    1. dlážka z palubových dosák

    2. palubová doska

  • palubový príd.: p-á doska užšia jednostranne hobľovaná doska použ. najmä na zhotovenie dlážky

  • chlápä -äťa mn. -ätá -pät s. expr. (malý) chlapec, chlapča: malé, šesťročné ch.;

  • chlápätko -a -tiek, chlapiatko -a -tok s. zdrob.

  • cíp -u m. zúžený koniec istej plochy (látky, zeme ap.): c. vreckovky, plachty roh;
    c. poľa, ostrova výbežok

  • dúpä -äťa mn. -ätá -pät s.

    1. kniž. brloh (význ. 1), pelech: líščie d.

    2. pejor. tajná skrýša (nezákonnej organizácie, skupiny ap.), brloh: gangsterské d.

  • dvadsaťpäť, m. živ. i dvadsiati piati dvadsiatich piatich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 25: d. kníh, d. členov, dvadsiati piati členovia

    expr. dostaneš, zaslúžiš si d. (na zadok) vyhrážanie bitkou

  • džíp -u m. (voj.) terénne osobné vozidlo

  • hókus-pókus, hókuspókus

    I. cit. kúzelnícka formula

    II. hókus-pókus hókusu-pókusu, hókuspókus -u m. kúzelnícky kúsok: urobiť h.;

  • išpán -a m. hist.

    1. v starom Uhorsku najvyšší kráľovský úradník (stojaci na čele župy)

    2. správca na majetku uhorských feudálov;

  • išpánsky príd.;

  • išpánstvo -a s. hodnosť, zamestnanie išpána

  • krušpán -u m. záhr. ker s drobnými stále zelenými lesklými lístkami, boleráz, buxus, bot. k. vždyzelený Buxus sempervirens

  • kýpťový príd.;

  • milosťpán -a m. zastaráv. úctivé oslovenie vyššie postavenej osoby, milostivý pán;
    aj iron. človek s povýšeneckým správaním;

  • milosťpánko -a mn. -ovia m. hypok.

  • našpúliť -i -ľ! dok. špúlením sformovať (ústa, pery): n. ústa na bozk, n-ené pery;

  • orašpľovať dok. opracovať rašpľou, opilovať

  • ošplechnúť, ošpľachnúť -e -ú -chol dok.

    1. šplechnutím umyť: o. sa studenou vodou

    2. šplechnutím zamokriť: auto ho o-lo

  • p [i pé] neskl. s.

    1. spoluhláska a písmeno

    2. v skr. a zn.: p. pán;
    p. pozri;
    gram. p. pád

    mať všetkých päť p byť dokonalý

  • P. F. i p. f. kniž. skr. francúzskeho spoj. pour féliciter [pur félisité] použ. pri želaní šťastia do nového roka

  • P. S. skr. postskriptum (z lat. post scriptum po napísanom)

  • P. T. skr. pleno titulo [pléno] plným titulom (v adresách)

  • pá, pápá cit.

    1. dôverný al. maznavý pozdrav pri rozlúčke (s deťmi): p., moja drahá;
    p., otecko

    2. det. vo funkcii prísl.: mamička išla p. preč

    dať p. rozlúčiť sa (kývnutím ruky)

  • pác1 cit. napodobňuje zvuk pri údere, výstrele, páde ap., bác: potkol sa a p. na zem

    pác2 -u m. hovor. moridlo (na úpravu mäsa): dať divinu, šunku do p-u

  • páchať -a/-še -ajú/-šu -chaj/páš! -ajúc/-šuc nedok. konať niečo zlé: p. násilie, trestnú činnosť, p. krivdu na niekom;
    p. hriech

  • páchateľ -a mn. -ia m. kto sa dopustil trestného činu: neznámy p., pátrať po p-ovi;

  • páchateľka -y -liek ž.

  • páchnuť -e -u -chol -uc -uci nedok. vydávať (nepríjemný) pach: p. potom, plesňou, p. po rybách zapáchať, smrdieť;
    neos. p-e (tu) jarou vonia;

  • páčiť sa -i nedok.

    1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra ap.: kvety sa nám p-ia;
    dieťa sa mi akosi nep-i zdá sa mi choré;
    neos. tu sa mi (ne)p-i

    2. (obyč. v rozk., opyt. al. želacej vete, často s neurč.) má modálny význ. a) blízky slovesám želať si, chcieť: neos. keby sa vám p-lo, môžete prísť;
    bude sa vám p. kávy? b) vyj. ponúknutie (v zdvorilej reči): neos. nech sa p-i (vstúpiť)

  • páčivo prísl.

  • páčivý príd. kt. sa páči: p-é šaty;

  • páčka -y -čok ž. zdrob.

  • pácovať nedok. hovor. moriť2: p. mäso

  • pád -u m.

    1. pohyb k zemi spôsobený vlastnou váhou: p. meteora, p. z bicykla;
    fyz. voľný p. účinkom gravitácie

    2. strata moci, vplyvu, významu, postavenia, zánik, rozpad: p. vlády, p. absolutizmu

    3. podľahnutie voj. útoku: p. Berlína

    4. mravný poklesok

    5. lingv. gram. kategória vyjadrujúca vzťahy podst. m. k iným slovám vo vete; tvar vyjadrujúci túto kategóriu: 2. pád genitív

    6. iba v zastar. spoj.: na každý p. v každom prípade;
    v tom p-e, že ... v prípade, že ...

    pýcha predchádza p.;

  • pádlo -a -del/-diel s. šport. voľné, nepripevnené veslo: kanoistické p., jednolistové p.

  • pádlovať nedok. šport. veslovať pádlom

  • pádne prísl.: p. argumentovať;

  • pádnosť -i ž.: p. dôkazov

  • pádny príd. kniž. závažný, presvedčivý: p-e dôkazy, dôvody;

  • pádový príd. k 5: p-é prípony

  • páka -y pák ž.

    1. v jednom bode podopretá tyč použ. na dvíhanie bremien al. na podvažovanie: oceľová p., nadvihnúť kmeň p-ou;
    fyz. jednoramenná, dvojramenná p.

    2. súčiastka rozlič. strojov, mechanizmov: ovládacia, rýchlostná p., stlačiť p-u

    kniž. hybná p. rozhodujúci činiteľ;
    nasadiť, rozhýbať všetky p-y vyvíjať veľké úsilie;

  • pákový príd.: p. lis, p-é váhy;

  • pán -a D a L -ovi, pred menom al. titulom -u/-ovi V pane mn. -i m.

    1. kto niekomu rozkazuje, vládca, vladár; vo feud. príslušník šľachty a privilegovaných vrstiev: feudálny p., p. Zvolenského zámku;
    vzbury sedliakov proti p-om

    2. obyč. mn. predstaviteľ vrchnosti, vrchnosť: radný p., mestskí p-i

    3. v min. príslušník vyšších spoloč. vrstiev: vyštudovať za p-a, hrať sa na p-a;
    žiť si, bývať ako p. dobre

    4. kto v istom prostredí rozkazuje, má moc: ľud je tu p-om;
    p. domu

    5. v min. zamestnávateľ, chlebodarca: slúžiť, pracovať u dobrého, zlého p-a;
    fabrickí p-i

    6. vlastník, majiteľ: kto je p-om záhrady? zmeniť p-a

    7. (zdvorilé) označenie dospelej muž. osoby: prišiel nejaký mladý p., starší p., je to slušný p.

    8. označenie al. oslovenie muž. osoby s uvedením mena, titulu ap.: (Vážený) p. Slovák, p. doktor, p. majster

    9. súčasť (starších) titulov a oslovení: p. veľkomožný;
    dôstojný p. kňaz

    10. náb. Boh, Kristus: P. Boh, P. Ježiš;
    usnúť v P-u umrieť;
    tu odpočíva v P-u ... je pochovaný ...

    11. páni moji v plat. cit. vyj. rozlič. citové postoje, napr. prekvapenie, zarazenie: p., tam bolo ľudí!

    aký p., taký krám človeka charakterizujú aj jeho veci, práca ap.;
    ja p., ty p., kto bude kozy, svine pásť? a) treba robiť i podradnú robotu b) obidvaja máme rovnakú hodnotu;
    dvom p-om (nemožno) slúžiť (nemožno) robiť viac vecí naraz;

  • pána, pánabeka cit. vyj. rozlič. citové postoje, napr. údiv, zarazenie: p., to bol oheň!

  • pánbohchráň, pánbochráň čast. expr. vyj. zápor. hodnotiaci postoj k výrazu, vete, nie, božechráň, bohchráň: ja neprotestujem, p.!

  • pánbohvie, pánbohhovie čast. hovor. expr. bohvie, nevedno: byt dostaneme p. kedy

  • pánbožko, v kresť. chápaní pís. Pánbožko -a mn. -ovia m. zdrob. expr. k Pán Boh: P. vie, čo sa stalo;

  • pánča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec, páňa -aťa mn. -atá -ňat s. pejor. panské dieťa: mestské p-a;

  • pánčatko, páňatko -a -tiek s. zdrob.

  • pánko -a mn. -ovia m.

    1. často iron. al. pejor. pán (význ. 7): plešivý, šedivý p., ulízaný p., mestskí p-ovia

    2. v min. úctivé oslovenie: milostivý p.;
    ako sa majú, mladý p.?

  • pánovito, pánovite prísl.;

  • pánovitosť -i ž.

  • pánovitý príd. panovačný: p. človek, p-é vystupovanie;

  • pánt -a/-u m.

    1. vodorovne upevnená žŕdka (v kuríne pre sliepky): sliepky sedia na p-e

    2. obyč. mn. kovové páky, na kt. sú zavesené dvere al. obloky v zárubni: mosadzné p-y, zvesiť dvere z p-ov;

  • pántik -a m. zdrob.

  • páper -a m. obyč. hromad. páperie (význ. 1, 2): ľahký ako p.;
    p. snehu;
    p. na brade jemné, ešte neoholené chĺpky;

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV