Význam slova "os" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

osúšik -a m. zdrob.

osušiť dok.

1. zbaviť vlhkosti (na povrchu): o. sa osuškou, o. si vlasy

2. odstrániť z povrchu (vlhkosť): o. si pot vreckovkou;

osuška -y -šiek ž. veľký uterák na osúšanie: frotírová o., zabaliť dieťa do o-y

osve prísl. osobitne (význ. 1), oddelene, samostatne, zvlášť: každý ide o.;
zabaliť každé jablko o.

nedok. osvecovať

osvedčenie -ia s. písomný doklad s úr. potvrdením niečoho, preukaz: o. o technickom preukaze motorového vozidla;
o. o štátnom občianstve

osvedčiť dok. kniž. podať dôkaz, preukázať: o. totožnosť;
o. niečo pred súdom;

nedok. osvedčovať

// osvedčiť sa

1. (o človeku) uplatniť sa, obstáť: o. sa v práci, pri stroji, o. sa ako pomocník;
o-ený odborník skúsený

2. (o veciach) ukázať sa ako vhodný, spoľahlivý ap.: zariadenie sa o-lo, metóda sa o-la, o-ený prostriedok

3. vyjadriť sa, vysloviť sa; podať dôkaz: prítomní sa musia o., čo chcú;
svojím dielom sa o-l za pokrok;

nedok. osvedčovať sa

osveta -y ž. činnosť zacielená na povznesenie vzdelanosti, kultúry: politická, zdravotná o., šíriť o-u;
domy o-y;

osvetár -a m. hovor. osvetový pracovník;

osvetársky príd.

osvetlenie -ia s.

1. svetlo pôsobiace v istom priestore: slabé, silné o.;
slávnostné o. iluminácia

2. zdroj svetla: elektrické, slnečné o.

osvetliť dok.

1. vybaviť svetlom a tak urobiť jasným; osvietiť, ožiariť: o. miestnosť, dobre o-ená ulica

2. objasniť, vyložiť: o. problém, situáciu;

osvetľovač -a m. kto obsluhuje osvetľovacie zariadenie: divadelný o.

osvetľovací príd. určený na osvetľovanie: o-ia technika, o-ie teleso

nedok. osvetľovať

osvetovo, osvetove prísl.

osvetový príd.: o-á beseda, o. pracovník;

osvietene prísl.;

osvietenec -nca m. stúpenec osvietenstva;

osvietenosť -i ž.: o. ducha;
Vaša O., pán gróf

osvietenský príd.

osvietenstvo -a s. myšlienkové hnutie v 17. a 18. stor. zdôrazňujúce ľudský rozum, slobodu a propagujúce výsledky vedy;

osvietený príd.

1. obdarený dobrým rozumom, vzdelaný; svedčiaci o tejto vlastnosti: o. človek;
o-á vláda;

2. v min. súčasť feud. titulu: o. pán (gróf);

osvietiť -i dok.

1. zaliať svetlom, ožiariť, osvetliť: mesiac o-l kraj, reflektorom o. dvor;

2. priviesť k pochopeniu niečoho, vnuknúť (rozum): o-la ho dobrá myšlienka;
o. rozum niekomu;

osviežiť -i dok. urobiť sviežejším, sviežim, občerstviť, vzpružiť: o. (si) tvár vodou, o. sa prechádzkou;
telesné, duševné o-enie;
priniesť niečo na o-enie;

osviežovač -a m. prípravok na osviežovanie vzduchu

nedok. osviežovať

osviežujúci príd. kt. osviežuje: o-e nápoje, o. chlad;

osviežujúco prísl.: pôsobiť o.

ošvindľovať dok. hovor. expr. oklamať, podviesť, ošudiť: nemôže ho o.

osvit -u m. fot. expozícia;

osvitomer -a/-u L -e mn. -y m. expozimeter

osvitový príd.: o-á automatika

osvojenec -nca m. práv. osvojené dieťa;

osvojenka -y -niek ž.;

osvojenský príd.

osvojiť si -í -a dok.

1. prijať za svoje, naučiť sa: o. si názor, ľahko si o. postup;
o. si učivo

2. práv. privlastniť si, prisvojiť si: o. si roj včiel;

osvojiteľ -a mn. -ia m. kto si osvojí dieťa;

osvojiteľka -y -liek ž.

nedok. osvojovať

nedok. osvojovať si

// osvojiť práv. vziať za vlastné, adoptovať: o. dieťa;

osýpky -pok ž. pomn. det. infekčná choroba spojená s vyrážkami a zápalom horných dýchacích ciest

horúčosť -i ž. horúčava (význ. 1, 2): h. letného dňa;
tvár blčí h-ou

šos -u m. hovor. roh fraku, kabáta na rozstrihnutom mieste

sviežosť -i ž.