Význam slova "oné" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

onedlho prísl. o krátky čas, nezadlho, zakrátko, čoskoro: o. bude jar

onehdy zám. ukaz. príslov. hovor. nedávno, minule: o. som o tom počul;
o. mi napísal

onemieť -ie -ejú dok.

1. stať sa nemým: po úraze o-l

2. stratiť (nakrátko) reč, z(a)mĺknuť, zatíchnuť: o. od strachu, o. prekvapením;

nedok. onemievať -a

onemocnieť -ie -ejú dok. zastaráv. ochorieť

onen, oná¹, ono² v m. a s. G oného/onoho D onému/onomu, v ž. G a D onej mn. oní, ž. a s. oné zám. ukaz.

1. odkazuje na niečo časovo vzdialené al. už skôr spomínané (obyč. v dvojici ten – onen, tamten – onen): onen výsledok sa ukázal dobrým;
v tom či onom prípade

2. odkazuje na niečo všeobecne známe: takýto je teda onen povestný obraz

● to i ono všeličo;
ten alebo onen ktokoľvek;
na onom svete po smrti;
onoho času, za oných čias kedysi (dávno)

oneskorene prísl.: o. kvitnúť;

oneskorenec -nca m. človek, kt. sa oneskoril: o-ov do hľadiska nepustili

oneskorenosť -i ž.

oneskorený príd. uskutočnený neskoro: o. vývin, o. príchod;

nedok. oneskorievať sa -a, oneskorovať sa

oneskoriť sa dok.

1. prísť neskoro: o. sa o hodinu;
radšej čakať, ako sa o.

2. urobiť neskoro, omeškať sa: o. sa s plnením plánu

3. ostať pozadu, zaostať, omeškať sa: o. sa vo vývine;
o-enie o pol storočia;

onezdravieť -ie -ejú dok. ochorieť: veľmi o-l

lorňon -u m. okuliare s rúčkou (v min. použ. ženami)

on m. G, A jeho, neho, ho, -ňho, -ň D jemu, nemu, mu L ňom I ním mn. živ. oni neživ. ony G ich, nich D im, nim A živ. ich, nich neživ. ich, ne L nich I nimi, ona ž. G a D jej, nej A ju, ňu L nej I ňou mn. ony G ich, nich D im, nim A ich, ne L nich I nimi, ono¹ s G, D, L, I ako m., A ho, -ň mn. ony G, D, L, I ako m., A ich, ne (dlhšie tvary jeho, jemu použ. pri dôraze, kratšie ho, mu bez dôrazu; tvary s -ň iba po predl.: k nemu, za ňou ap.;
po predl. zakončených samohláskou sú tvary -ňho, -ň, napr. doňho, zaň;
tvary -ňho sú pre živ., tvary -ň pre neživ., zried. pre živ.)

I. zám. osob. 3. os.

1. označ. osobu, zviera al. vec, kt. sa v dialógu nezúčastňujú, o kt. už bola reč al. kt. sú dostatočne určené situáciou: sľúbil som priateľovi pomoc, ale on odmietol;
pozdravil susedku a dal sa s ňou do reči;
má jedno dieťa a veľmi sa oň bojí;
šaty sa mu nepáčili, keď sa na ne bližšie pozrel;
vrabce stíchli, keď som ich rozohnal

2. iba oni hovor. zastaráv. označ. v nepriamej reči jednu tretiu osobu, ktorej v dialógu vykáme (plurál úcty): o. (mamička) povedali, že ...

3. iba oni zastar. použ. na znak úcty namiesto 2. os. mn. (onikanie): starká, prosím ich, poradia mi niečo

II. iba ono čast. hovor. nadväzuje na kontext al. situáciu: o. sa vyplatí starať sa o mladých

oň A zámena on (neživ., zried. živ.), ono s predl. o

onánia -ie ž. onanovanie

oný, oná², oné/onô zám. ukaz. hovor. nahrádza konkrétne pomenovanie, na kt. si hovoriaci nevie spomenúť al. kt. nechce vysloviť (zo spoloč. ap. dôvodov): podaj mi ten oný ... nôž;
bol z toho celý ... onô ... vystrašený

šampiňonáreň -rne ž. miestnosť, kde sa pestujú šampiňóny