Význam slova "obã æ ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

džob -u m. (angl.) hovor. expr. výhodný obchod, (výhodná) práca: mať dobrý dž.

obálka -y -lok ž.

1. papierový obal na list, spis ap.: zalepiť o-u

2. graficky upravený obal knihy;

obálkový príd.;

obáločka -y -čiek ž. zdrob.

nedok. obárať, opárať -a

// obariť sa, opariť sa popáliť sa horúcou tekutinou al. parou

obávaný príd. vzbudzujúci obavu: o-á choroba, o. protivník

obávať sa -a nedok. pociťovať obavu, báť sa, strachovať sa: o. sa neúspechu;
o. sa odmietnuť niečo;
o-a sa, že príde neskoro;
o. sa o budúcnosť

občan -a mn. -ia m. príslušník štátu, mesta al. obce: slovenskí štátni o-ia;
čestný o. mesta;

občas prísl. chvíľ(k)ami, (za)vše, z času na čas, kedy-tedy; niekedy: o. čosi zapišťalo;
o. doma pomáhal

občasník -a m. program, tlačový orgán zverejňovaný nepravidelne, občas: televízny o. o podnikaní; vydávať o.

občasný príd. občas sa vyskytujúci: o. dážď

občerstvenie -ia s. jedlo a nápoje (v menšom množstve) podávané na osvieženie: ísť na (malé) o., roznášať o.

občerstviť dok. osviežiť, vzpružiť: o. sa studenou vodou;
o. pamäť obnoviť;

nedok. občerstvovať

občiahnuť -ne -nu -hol dok. obsiahnuť (význ. 1), obopnúť, obomknúť: o. strom

občianka -y -nok ž.

1. k občan

2. subšt. občianska legitimácia

občianskoprávny príd. týkajúci sa občianskeho práva: o-e zmluvy

občiansky príd.

1. k občan: o-a povinnosť;
o-a vybavenosť súhrn zariadení potrebných na život občana;
o. preukaz o totožnosti občana;
o-a vojna vnútri štátu;
o-a výchova škol. predmet;
o-e právo týkajúce sa majetkových a vlastníckych vzťahov

2. civilný: o. pohreb;
o. zamestnanec, op. vojenský;

občiansky prísl.;

občianstvo -a s.

1. príslušnosť k štátu; listina potvrdzujúca túto príslušnosť: slovenské štátne o.

2. hromad. občania

obďaleč

I. prísl. neďaleko: auto zastalo o.

II. predl. s G blízko, neďaleko; bokom: stál o. domu

obézny príd. tučný, telnatý

nedok. obíjať -a

// obiť sa údermi sa poškodiť: pri sťahovaní sa riad o-l;
o-tá šálka;

nedok. obíjať sa

obísť obíde obídu obišiel obídený dok.

1. (chôdzou) vykonať kruhový pohyb okolo niečoho: o. záhradu;
o. okolo domu

2. prejsť okľukou s cieľom vyhnúť sa: o. kaluž;
keď sa mali stretnúť, radšej sa o-li

3. prejsť popri niečom, niekom: o-l ma bez pozdravu

4. zámerne nevziať do úvahy, vyhnúť sa: o. predpisy, o. nadriadených;
o. problém

5. postupne navštíviť (s cieľom vybaviť niečo), urobiť obchôdzku: o. dlžníkov, o. známych;

6. obstáť, pochodiť, povodiť sa: pri kúpe o-l dobre

● o. lacno, nasucho, so suchou kožou neutrpieť ujmu;

obľahčiť dok.

1. urobiť ľahším, zmierniť ťarchu: o. konštrukciu, konštrukcii

2. uľahčiť (význ. 1): o. niekomu prácu

3. uľahčiť, zmierniť: o. niekomu utrpenie;

nedok. obľahčovať

// obľahčiť sa neos. uľahčiť sa, uľaviť sa: o-lo sa mu, keď sa vyhovoril

dok. obľahnúť² -e -ú -hol

obľahnúť¹ -e -ú -hol dok. zastaráv. ostať ležať ako chorý, ochorieť: na jeseň o-la

obľuba -y ž.

1. obľúbenie, obľúbenosť, priazeň: herec dosiahol veľkú o-u

2. potešenie, záľuba: s o-ou športovať

□ mať v o-e obľubovať, mať rád;
byť v o-e, tešiť sa o-e byť obľúbený

obľúbenec -nca m. obľúbený človek

obľúbiť si -i dok.

1. zahrnúť do svojej priazne: o-l si svojho žiaka, o-ený človek

2. nájsť potešenie, záľubu v niečom: o. si hudbu, o-ené jedlo;

nedok. k 2 obľubovať, zried. obľubovať si: o. zhovorčivých ľudí;
začal si o. šport

obšírne prísl.;

obšírnosť -i ž.

obšírny príd. majúci široký rozsah, obsiahly; podrobný, dôkladný, op. stručný: o. referát;
podať o-e vysvetlenie;

obšiť -je -jú dok.

1. šitím obrúbiť: o. gombíkovú dierku, o. čiapku kožou

2. šitím opraviť, pozašívať, poplátať: o. šaty;

nedok. obšívať -a

1. k 1, 2

2. hovor. expr. biť: o. syna remeňom

obšívka -y -vok ž. prišitá obruba: sukňa s červenou o-ou

obšmietač -a m. expr. kto sa obšmieta okolo niekoho, niečoho, ponevierač

obšmietať sa -a nedok. expr. chodiť v blízkosti niekoho, niečoho (s istým cieľom), obsmŕdať, motať sa, ponevierať sa: o. sa okolo kuchyne;
o. sa okolo dievčat

obšťastniť dok. urobiť šťastným, potešiť: o. niekoho darom, úsmevom;

nedok. obšťastňovať

obštipkať dok. expr. štipkaním obtrhať: o. jahody, hrozno;

nedok. obštipkávať -a

1. k obštipkať

2. obchytkávať: o. dievčence

obštrukcia -ie ž. zámerné hatenie, prekážanie: o-mi brániť rokovaniu

□ robiť o-ie;

obštrukčne prísl.;

obštrukčnosť -i ž.

obštrukčný príd.: o-á politika;

obšúchať -a dok. ošúchať (význ. 2): o. si šaty

// obšúchať sa: kabát sa o-l

obťah -u m.

1. polygr. odtlačok sadzby urobený na kontrolu

2. poťah: o. kresla

nedok. obťahovať

obťať -tne -tnú -ťatý dok. obrúbať (význ. 1, 2): o. vetvy;
o. strom;

obťažiť dok. zastaráv. obťažkať (význ. 1), zaťažiť: ruka o-ená prsteňmi;

obťažkať dok.

1. naložiť ťarchou, oťažiť, zaťažiť: plodmi o-ný strom;

2. zried. poťažkať;

nedok. k 2 obťažkávať -a

obťažne prísl.;

obťažnosť -i ž.: stupeň o-i

obťažný príd. namáhavý, ťažký: o. úsek cesty, o. cvik, o-á situácia;

obťažovať nedok.

1. byť na ťarchu, zaťažovať: o. niekoho otázkami;
to vedomie ma o-lo

2. byť dotieravý, znepokojovať: o. hostí, ženy

// obťažovať sa expr. namáhať sa, ustávať sa, unúvať sa: neo-l sa byť presný;
neobťažuj sa! zdvorilé odmietnutie

obúchať -a dok.

1. búchaním striasť, otriasť: o. si sneh z topánok

2. búchaním zbaviť niečoho: o. si čižmy

3. viackrát buchnúť niečím o niečo, otrieskať: o. si hlavu o stenu

● expr. o. niekomu niečo o → hlavu

nedok. obúvať -a

// obuť sa hovor. expr. rázne sa pustiť: o. sa do nedostatkov začať ich odstraňovať;
o. sa do roboty, o. sa do súpera;

nedok. obúvať sa

obývací príd. obytný: o-ie miestnosti, prívesné o-ie vozidlo

obývačka -y -čiek ž. hovor.

1. obývacia izba

2. nábytok do nej

obývať -a nedok. mať ako príbytok, bydlisko, bývať: o. celý dom;
husto o-né územie

obývateľný príd. súci na obývanie: o. dom;
neo-é územie

obžaloba -y -lôb ž. obžalovanie (z trestného činu): román je o-ou spoločnosti;
podať, predniesť o-u;

obžalobca -u mn. -ovia m. podávateľ obžaloby

obžalobný príd.: o. spis

obžalovaná ž.

obžalovaný m. súdne obvinený: sedieť na lavici o-ých i fraz. byť súdený;

obžalovať dok. obviniť pred súdom: o. niekoho z vraždy;
nespravodlivo o.;
v básni o-l vládnucich obvinil;

obžalúvací príd. vzťahujúci sa na obžalobu: o. spis

nedok. obžalúvať -a

obžerstvo -a s. pejor. nestriedme jedenie a pitie

nedok. obžierať -a

// obžrať sa veľa sa nažrať (o zvieratách);
pejor. objesť sa;

nedok. obžierať sa

obžinky -niek ž., obžinky -ov m. pomn. zastar. dožinky

obživa -y ž. živobytie; potrava: zabezpečiť rodine o-u, zdroj o-y;
o. vtáctva

obživiť dok. kniž.

1. zabezpečiť obživu; nachovať, nakŕmiť: ťažko o-l rodinu;
už sa len dajako o-ím

2. oživiť, vzkriesiť: myšlienka ho o-la;

nedok. obživovať

obžrať -žerie -žerú dok. obhrýzť (význ. 1, 2) (o zvieratách): o-té kríky;
o. púčiky;

skúšobňa -e ž.

1. miestnosť, budova ap. na skúšanie: s. šiat, motorov

2. inštitúcia, podnik poverený skúšaním: s. drahých kovov

nedok. vyďobávať -a

// vyďobať sa (o vtáčom mláďati) ďobaním sa dostať von (z vajca), vykľuť sa, vykľuvať sa: v. sa z vajca;

nedok. vyďobávať sa