Význam slova "o" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ovisnúť -e -ú -sol dok. dostať sa do visiacej polohy, klesnúť: ruky mu o-li pozdĺž tela, o-té fúzy, konáre

● o-ú mu krídla, o-e mu hrebienok skrotne;
(odísť) s o-tým nosom zahanbene, sklamane;

oviť -je -jú dok. ovinúť (význ. 1, 2): o. ruky okolo šije;
hlava o-tá vencom;

ovládač -a m. prístroj na ovládanie (význ. 2): diaľkový o., stlačiť o.

ovládací príd. určený na ovládanie: o. pult, o. mechanizmus

nedok. ovládať -a

1. k ovládnuť

2. riadiť (chod stroja): diaľkové o-nie televízora

// ovládnuť sa vôľou sa premôcť, opanovať sa: nevie sa o., napokon sa o-li;

nedok. ovládať sa

ovládateľnosť -i ž.

ovládateľný príd. kt. sa dá ovládať: dobre o. pes, ľahko o. stroj;

ovládnuť -e -u -dol dok.

1. zmocniť sa vlády, moci nad niečím, opanovať: o. krajinu, svet

2. podriadiť svojmu vplyvu, svojmu rozhodovaniu ap., opanovať: o. obchod, trh;
o-l celú rodinu

3. dobre sa naučiť (narábať s niečím, riadiť niečo), zvládnuť: dobre o-l remeslo, o. pracovné operácie, o-tie techniky;
strojopis, cudzí jazyk o-l rýchlo

4. vziať do svojej moci, zmocniť sa, zachvátiť, opanovať: o-l ho nepokoj, žiaľ

5. potlačiť vôľou, premôcť, opanovať: o. svoj hnev;

ovlažiť dok. (vodou ap.) osviežiť, občerstviť: o. (si) tvár, o. sa vodou;
o. si pery, jazyk upiť si;

nedok. ovlažovať

ovocie -ia s. jedlé plody rastlín (obyč. stromov a krov): sladké, južné o., zavárať o.;

● zakázané o. (najviac chutí) nedovolené najviac priťahuje;

ovocinár -a m. pracovník v ovocinárstve;

ovocinárka -y -rok ž.;

ovocinársky príd.: o-a oblasť

ovocinárstvo -a s. pestovanie ovocných stromov a ovocia;

ovocný príd.: o-á záhrada;
o. mušt, jogurt

ovoňať -ia dok. čuchom zistiť (vôňu), očuchať: o. kvet;

nedok. ovoniavať -a

ovos ovsa m.

1. nenáročná obilnina s riedkou metlinou a dlhými ostrými zrnami, bot. Avena

2. zrno tejto obilniny;

ovplyvniť dok. zanechať vplyv, zapôsobiť: o. verejnosť, o. dedičnosť;

nedok. ovplyvňovať

ovrabčiť sa dok. žart. oženiť sa

ovrúbiť -i dok. obrúbiť: dom o-ený živým plotom

ovsený príd.: o. páper, o-é vločky, o. šrot;

ovsík -a m.

1. zdrob. k ovos

2. tráva podobná ovsu, bot. Arrhenatherum

ovulácia -ie ž. biol. uvoľnenie vajíčka z vaječníka;

ovulačný príd.: o. cyklus

ovzdušie -ia s.

1. vzdušný obal okolo Zeme, atmosféra: vlhkosť o-ia, znečistiť, víriť o.

2. prostredie, pomery, nálada, atmosféra: pracovné, kamarátske o., o. (ne)dôvery

oxeroxovať dok. hovor. odkopírovať xeroxom: dať si o. životopis, doktorský diplom

oxid -u m. chem. kysličník: o-y železa

oxidácia -ie ž. chem. proces zlučovania látok s kyslíkom; strácanie elektrónov v látkach, okysličovanie;

oxidačný príd.

oxygén -u m. chem. kyslík, zn. O

oxymoron -u m. lit. vyjadrenie obsahu spojením dvoch navzájom sa vylučujúcich pomenovaní (napr. chudobný boháč)

ozaj čast.

1. nadväzuje na kontext al. situáciu, apropo: o., prídeš?

2. naozaj, vskutku, skutočne: je to o. dobrý pracovník

ozajstný príd. skutočný, naozajstný, opravdivý: nepozná o-ú biedu, je to o. majster

nedok. ožarovať

ozbíjať -a dok. násilne niekomu vziať, olúpiť, orabovať: o. bezbranného človeka;

ozbrojene prísl.

ozbrojenec -nca m. kto je ozbrojený: o-i na koňoch

ozbrojený príd.

1. kt. má pri sebe zbraň: o-á stráž;
o-é sily armáda

2. v kt. sa používajú zbrane: o-é povstanie

● po zuby o. silno;

ozbrojiť -í -a dok. vybaviť zbraňami, výzbrojou, vyzbrojiť: o. dobrovoľníkov;

nedok. ozbrojovať

ozdoba -y -dôb ž. čo slúži na ozdobenie, okrasa: umelecká o., o. na klobúku;
budova je o-ou mesta;
byť (iba) na o-u, pren. expr. zbytočný;

ozdobiť dok. urobiť pekným, pren. významným ap., okrášliť: o. šaty výšivkou;
o. sa kvetom;
cenou o-ený autor;

ozdôbka -y -bok ž. zdrob.

ozdobne prísl.;

ozdobnosť -i ž.

ozdobný príd.

1. určený na ozdobu, okrasný, dekoratívny: o. motív, záves

2. ozdobený: o. telegram;

nedok. ozdobovať

ozdravieť -ie -ejú dok.

1. vyzdravieť, uzdraviť sa: stará sa, aby čím skôr o-l

2. dostať sa do dobrého stavu, zlepšiť sa: o-enie prostredia, spoločnosti

ozdraviť dok.

1. urobiť vhodným pre zdravie: o. ovzdušie, mestá

2. priviesť do lepšieho stavu: o. pôdu, hospodárstvo;

nedok. ozdravovať

ozdravovňa -e ž. zdravotnícka ustanovizeň na zotavovanie, zotavovňa

ozelenieť -ie -ejú dok. stať sa zeleným, zozelenieť: more o-lo;

ozeleniť dok. naplniť zeleňou (význ. 2): o-enie ulíc, miest

oželieť -ie -ejú dok.

1. zmieriť sa so stratou: o. syna;
o. dovolenku

2. oľutovať: o. svoj omyl

ozembuch -a mn. -ovia m. pejor. hlupák, truľo, chumaj (v nadávkach)

oženiť dok. priviesť (muža) k ženbe: o-li syna proti jeho vôli našli mu nevestu

// oženiť sa (o mužovi) uzavrieť manželstvo, vziať si za ženu: pred týždňom sa o-l (s mladou učiteľkou)

oziabať -a/-e -ajú/-u nedok. iba 3. os.: ruky, nohy ma o-u/-ajú pociťujem na nich prenikavý chlad;
neos.: o-lo ma (na nohy, v nohy) bolo mi (na nohy) veľmi zima;
v topánkach o-a

ožiariť -i dok.

1. žiarou zaliať, osvietiť: slnko o-lo kraj;

2. vystaviť (umelému) žiareniu: o. sa horským slnkom

3. žiarou zasiahnuť: rádioaktívne o-enie;

nedok. ožierať sa -a

ozimina -y -mín ž. obilie zasiate v jeseni: orba pod o-y;

oziminový príd.

ozimný príd. zasiaty na jeseň: o-á pšenica

ožiť -je -jú dok.

1. nadobudnúť (znova) život (po strate vedomia ap.): zakliata princezná o-la (v rozprávke);
mŕtvy už neo-je;
chorý po lieku o-l;

2. obnoviť sa; oživnúť: záujem o-l, spomienky o-li

3. oživnúť (význ. 2), oživieť: mesto o-lo, oči mu o-li (nadšením)

● o-l ako mucha na jar, mušky mu o-li oživol;

nedok. ožívať -a

oživene, oživeno prísl.: o. rozprávať

oživený príd. kt. oživel: o. záujem;
o-á tvár;

oživieť -ie -ejú dok. oživnúť: o-enie výroby;
v spoločnosti nastalo o-enie

oživiť dok.

1. urobiť živým: o. bábiku (v rozprávke)

2. obnoviť: o. si spomienky, o. záujem o šport

3. urobiť živším: o. výrobu zaktivizovať;
o. sortiment spestriť;

oživnúť -e -ú -vol dok.

1. obnoviť sa, oživiť sa: spomienky o-li

2. stať sa živým, čulým, oživieť, ožiť, okriať: škola o-la deťmi;

oživotvoriť dok. kniž. oživiť, obnoviť: o-enie Matice slovenskej (r. 1919)

nedok. oživovať

// oživiť sa obnoviť sa, občerstviť sa, oživnúť: v pamäti sa o-l sen;

nedok. oživovať sa

oživovateľ -a mn. -ia m. kniž. kto niečo oživuje: o. rodinných tradícií;

oživovateľka -y -liek ž.

ozlomkrk, ozlomkrky prísl. expr. z celej sily, rýchle: bežať, hnať sa o.

ožltnúť -e -ú -tol ožltnutý dok. stať sa žltým, zožltnúť: lístie o-lo, o. od závisti

označenie -ia s.

1. značka: o. tovaru;
dielo bez o-ia

2. názov: o. vín

označiť dok.

1. urobiť značku, poznačiť, vyznačiť: o. si niečo ceruzou;
(ne)o-ené priecestie;
o. ovce označkovať

2. určiť: o. vinníka, ísť na o-ené miesto

3. vyhlásiť, nazvať: o. knihu za najlepšiu v roku, o. niečo za žart;
o. sa za priateľa;

označkovať dok. dať na niečo značku: o. horské chodníky vyznačkovať;
o. výrobok, zásielku

nedok. označovať

1. k 1 – 3

2. značiť, znamenať; vyjadrovať: termínom rasa sa o-je plemeno

oznam -u m. oznámenie; tlačivo, na kt. je oznámenie uverejnené: prečítať si o-y, uverejniť o.;
na tabuli visí o.

oznámenie -ia s. (ver., úr. ap.) písomná správa; tlačivo, na kt. je uverejnená: úmrtné o., podať trestné o., dostať o. o rozsudku;
vytiahnuť z tašky o.

oznámiť -i dok.

1. dať vedieť, dať správu, ohlásiť: o. príchod;
o-l, že súhlasí;
o. v novinách, v rozhlase správu o niečom

2. udať, zažalovať: o-m vás na polícii;

oznámkovať dok.

1. oklasifikovať: o. úlohu

2. nalepiť (pošt.) známku, ofrankovať: o. list

oznamovací príd. určený na oznamovanie: o. signál;
o-ia technika zaoberajúca sa prenášaním informácií;
(hromadné) o-ie prostriedky (tlač, rozhlas, televízia);
gram.: o. spôsob kt. vyj., že dej je skutočný, indikatív;
o-ia veta kt. niečo tvrdí al. oznamuje

nedok. oznamovať

oznamovateľ -a mn. -ia m. živ. kto niečo oznamuje;

oznamovateľ -a D -u L -i mn. N -e/-ia m. neživ. tlač al. rubrika v tlači na drobné (úr.) oznamy: úradný, ústredný o.

oznamovateľka -y -liek ž.;

ožobráčiť -i dok.

1. obrať o majetok, zbedačiť: o. robotníkov;
vojnou o-ený národ

2. expr. zmrzačiť, dokaličiť: o-né telo;

nedok. ožobračovať

// ožobráčiť sa zmrzačiť sa, dokaličiť sa: o. sa pri havárii

ozón -u m. modifikácia kyslíka v podobe bezfarebného až belasého voňavého plynu vznikajúceho najmä pri búrke: dýchať o.;

ozónový príd.: o. obal Zeme;
o-á diera narušená vrstva ozónu so škodlivými účinkami na život na Zemi

ožran -a m. pejor. opilec, pijan: nazvať niekoho o., o-om;

ožranský príd.: o-á spoločnosť;

ožranstvo -a s. opilstvo

ožrať sa ožerie ožerú -tý/-ný dok. pejor. opiť sa, spiť sa: o-tý človek

● expr. o. sa ako snop, do nemoty, pod obraz (Boží) veľmi;

ožrebiť sa dok. (o kobyle) priviesť na svet žriebä

ozrejmiť dok. kniž. osvetliť, objasniť: o. oprávnenosť tvrdenia;

nedok. ozrejmovať

ozruta -y -rút ž. expr. niečo mimoriadne veľké (a neforemné), opacha: panelová, pancierová o., o. medveď

ozrutánsky expr.

I. príd. obrovský, velikánsky, ozrutný: o. gaštan

II. prísl.: o. veľký

ozrutne prísl.: o. narásť

ozrutný príd. expr. mimoriadne veľký, obrovský, velikánsky: o-á skala, o-á sila;

ozub -u m. odb.

1. výstupok al. zárez slúžiaci na spájanie konštrukcií ap.

2. výstupok na konci podkovy

ozubenie -ia s. tech. súbor zubov na ozubených kolesách, píle ap.: vnútorné o.

ozubený príd. majúci zuby, ozubenie: o-é koleso, o-á tyč

ozva -y oziev ž. obyč. mn. zvuk spôsobený činnosťou srdcového svalu: o-y plodu, počúvať o-y

ozvať sa -e -ú dok.

1. vydať zvuk; prejaviť sa ako zvuk, zaznieť: vonku sa o-l zvon;
o-l sa plač, spev, šum

2. slovne reagovať, prehovoriť, ohlásiť sa: na zaklopanie sa nik neo-l;
o. sa tichým hlasom

3. prejaviť sa vôbec, ohlásiť sa, zjaviť sa (o teles. a duš. javoch): hlad sa o-l;
pýcha, bolesť, povinnosť sa v ňom o-la;
už rok sa neo-l nedal o sebe vedieť

4. vysloviť nesúhlas, zaprotestovať: o. sa proti neporiadkom;
prečo ste sa neo-li?

ozvena -y -vien ž.

1. zvuk zaznievajúci po odrazení pôv. zvuku, echo: o. hromu, počúvať o-u

2. ohlas, reakcia: nájsť u niekoho o-u

ozvláštniť -i dok. kniž. urobiť zvláštnym, zvýrazniť: o. reč nárečím, básnické o-enie príbehu;

nedok. ozvláštňovať

ozvučiť dok.

1. dať zvuk (k filmu): o-ený film

2. vybaviť zariadením na dobré šírenie zvuku: o. sálu, štadión;

ozvučný príd. umožňujúci prenášanie zvuku, rezonančný: o-á doska (v reproduktore)

nedok. ozvučovať