Význam slova "ošťa" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 18 výsledkov (1 strana)
-
oštara -y -tár ž. expr. nepríjemnosť, ťažkosť, opletačka, mrzutosť
□ byť niekomu na o-u, mať s niekým, niečím o-u
-
ostarieť -ie -ejú dok. (z)ostarnúť, zostarieť: v tvári o-rel;
predčasne o-ená žena; -
nedok. ostarievať -a
-
ostarnúť -e -ú -rol dok. stať sa starším, starým, zostarnúť, (z)ostarieť: po havárii o-l o desať rokov;
duchom nikdy neo-la;
o-tý hlas -
ostarok -rka m.
1. mn. -y neživ. niečo (predčasne) zostarnuté: medzi stromami bolo veľa o-ov
2. mn. -ovia/-y živ. i neživ. kto, čo vyzerá al. sa prejavuje staršie, ako v skutočnosti je: z dieťaťa bol o.
-
oštarovať sa nedok. hovor. expr. spôsobiť si oštaru, trápiť sa: nebudem sa už s vami o.
-
ostať -stane -stanú -staň! -stal dok.
1. nevzdialiť sa z miesta, zostať, pobudnúť: o. vonku, o. na večeru, o. pri dieťati
2. zotrvať v nezmenenom stave, zostať: o. sedieť;
o. v platnosti;
tak to nemôže o., o-lo to pri starom3. ocitnúť sa (náhle) v istom stave, zostať: o. celkom sám, o. v pomykove, o. vdovou, o. bez peňazí
4. stať sa zvyškom, zvýšiť (sa), zostať: od obeda o-li zvyšky;
neo-l mu už čas;
nič neo-lo po ňom5. zaostať: nevládal, o-l vzadu
● o. ako obarený, ako (soľný) stĺp zmeravieť (od strachu ap.);
o. niekomu na krku byť príťažou;
nech to o-e medzi nami nech je to utajené;
expr.: o. v suchu neutrpieť ujmu;
o. na suchu bez prostriedkov;
o. na ocot nevydať sa;
neo-lo po ňom ani chýru, dychu, slychu zmizol;
o. bez seba a) upadnúť do bezvedomia b) byť ohromený;
o. v hanbe byť nepovšimnutý, zahanbený ap.;
neo-l kameň na kameni všetko sa zničilo;
o. na chvoste zaostať; -
ostatne čast. zried. naostatok, napokon, vlastne: on tam o. ani nebol
-
ostatný
I. príd.
1. všetci (všetky, všetko), ktorí (ktoré, čo) ostali (-o) z nejakého celku: o-í žiaci nech odídu, o-é veci pošlem poštou, o. nábytok sme predali;
vždy bol lepší ako o-í iní2. posledný (význ. 2), nedávny: v o-om čase, o-é udalosti
3. jediný, zvyšujúci, posledný: toto sú moje o-é peniaze
4. expr. najnižšie postavený, najmenej významný al. hodnotný, posledný: mali ju za najo-šiu dievku
II. čísl. rad. neurč. kt. je na konci radu, poradia, posledný, op. prvý: o. vozeň súpravy, v rade stál o.;
je to o. raz naposledyIII. ostatné s. jediné zvyšujúce, posledné, všetko: dám ti aj (to) o.
-
ostatok -tku m.
1. zvyšok, zostatok: o. večere;
o. (peňazí) si rozdelili2. posledný časový úsek, koniec: vydržať do o-u, prísť na o., o. života
3. ostatky pomn. teles. pozostatky: jeho o. previezli do rodiska;
o. svätých relikvie -
nedok. ostávať -a
-
ľaľo -a mn. -ovia m. pejor. hlupák, truľo, chmuľo, trpák (nadávka)
-
ošetrovňa -e ž. miestnosť na ošetrovanie: vojenská o.;
závodná o. ambulancia, ordinácia;
o. teliat -
oťažieť -ie -ejú dok. stať sa ťažkým: taška mu naraz v ruke o-la;
ruky, nohy mu o-li;
strom o-ený plodmi;
hlava mu o-ie starosťou; -
nedok. oťažievať -a
-
šaľo -a mn. -ovia m. expr. pochábeľ, jašo, vetroplach (obyč. nadávka)
-
šašo -a mn. -ovia m.
1. osoba zabávajúca v stredoveku svojich pánov (panovníka, šľachtu), pajác: kráľovský, dvorný š.
2. klaun
3. expr. nevážne sa správajúci človek, pajác;
-
voľačo -čoho zám. neurč. niečo (význ. 1 -3), dačo, čosi: v. sa muselo stať;
také v.! je o v. mladší; (vziať si) v. peňazí;
expr. tí sa ho v. naspomínali!