Význam slova "nosí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 344 výsledkov (3 strán)

  • nosič -a m. živ.

    1. kto sa zamestnáva nosením: n. batožín, streliva, staničný n.

    2. i neživ. mn. -e nositeľ (význ. 3), prenášač: n. malárie;

    nosič -a mn. -e m. neživ.

    1. predmet, kt. niečo nesie, podopiera, drží: n. rakety, n. kladky, n. na bicykli

    2. odb. prostriedok na zvukový záznam; gramofónová al. kompaktná platňa, kazeta: z albumu speváka sa už predalo 100 tisíc n-ov;

  • nosička -y -čiek ž.;

  • nosičový príd.

  • nosičský príd.;

  • nosidlo -a obyč. pomn. nosidlá -diel s. konštrukcia na prenášanie bremien, osôb: murárske n-á, odniesť ranených na n-ách

  • opak. nosievať -a

    // niesť sa

    1. spočívať na niečom pohybujúcom sa: n. sa na koni, dieťa sa n-ie na otcových pleciach

    2. pomaly sa pohybovať v priestore, vznášať sa: za autom sa n-ie oblak prachu;
    vôňa, hudba sa n-ie zďaleka

    3. expr. kráčať, vykračovať si: dievča sa hrdo n-ie

    zvesť sa n-ie z úst do úst šíri sa;

    opak. nosievať -a

    // nosiť sa

    1. (opakovane, často, zvyčajne ap.) niesť sa (význ. 1, 3): n. sa na koni;
    expr. dievča sa hrdo n-í

    2. zastaráv. obliekať sa, šatiť sa: n. sa po sedliacky;

  • opak. nosievať sa

  • nosisko -a -sísk s., v jedn. i m. zvel.

  • nosiť nedok.

    1. (opakovane, často, zvyčajne ap.) niesť (význ. 1, 2, 4 – 6): n. dieťa na rukách, n. nákupy;
    n. jedlo na stôl, nohy ho ešte dobre n-ia;
    n-í meno po otcovi;
    strom n-í dobré ovocie

    2. (opakovane, často, zvyčajne ap.) mať niečo na sebe al. pri sebe (oblečenie, ozdobu, výstroj ap.): n. (jedny) topánky, také šaty sa už nen-ia, n. uniformu, n. smútok, n. okuliare, legitimáciu, zbraň, n. bradu

    n-í dieťa pod srdcom je ťarchavá;
    n. niekoho na rukách prejavovať mu veľkú lásku;
    n. niečo v hlave stále na to myslieť;
    n. niekoho v → srdci;
    n. drevo do hory nepotrebne rozmnožovať niečo;
    expr. n. parohy byť klamaným manželom;

  • nositeľ -a mn. -ia m.

    1. kto niečo predstavuje, reprezentant: n. štátnej moci;
    n. kultúry

    2. kto niečo má, vlastní (meno, titul ap.): n. Nobelovej ceny;
    n. tohto mena

    3. i neživ. L -i mn. -e kto, čo niečo rozširuje, prenášateľ, šíriteľ, nosič: n. infekcie;
    n-e dedičných vlastností;

  • nositeľka -y -liek ž.

  • nosítka, správ. nosidlá

  • akčnosť -i ž.

  • bezbožnosť -i ž.

  • bezcieľnosť -i ž.

  • bežnosť -i ž.

  • bezobsažnosť -i ž.

  • bezostyšnosť -i ž.

  • bezpečnosť -i ž.

    1. istota; ochrana; zabezpečenie: osobná b.;
    b. práce;
    b. jazdy;
    systém kolektívnej b-i;
    b. štátu

    2. (prv) policajné orgány, polícia; policajný úrad: oznámiť niečo b-i;

  • bezprašnosť -i ž.

  • bezúspešnosť -i ž.

  • bezútešnosť -i ž.

  • blahovoľnosť -i ž.

  • choromyseľnosť -i ž.

    II. choromyseľný m. duševne chorý človek: ústav pre ch-ých

  • čiastočnosť -i ž.

  • čitateľnosť -i ž.: č. písma;
    č. spolkovej činnosti

  • cnosť, čnosť -i ž.

    1. kladná mravná vlastnosť: občianske c-i;
    náb. trvalá dispozícia konať dobro: ľudské c-i, božské č-i

    2. dobrá vlastnosť, prednosť: presnosť je jeho veľká c.

    robiť z → núdze c.;

  • ctibažnosť -i ž.

  • cudzojazyčnosť -i ž.

  • dedičnosť -i ž. schopnosť prenášať vlastnosti predkov na potomstvo

  • deklamačnosť -i ž.

  • dekoračnosť, dekoratívnosť -i ž.

  • deliteľnosť -i ž.

  • deštrukčnosť, deštruktívnosť -i ž.

  • dobrodružnosť -i ž.

  • dobrodušnosť -i ž.

  • dobromyseľnosť -i ž.

  • dobrosrdečnosť -i ž.

  • dobrovoľnosť -i ž.: princíp d-i

  • dobyvačnosť -i ž.

  • dochvíľnosť -i ž.

  • dokázateľnosť -i ž.

  • dostatočnosť -i ž.

    II. dostatočný m., dostatočná ž. 4. stupeň prospechu v škol. klasifikácii, štvorka

  • driečnosť -i ž.

  • družnosť -i ž.

  • dvojjazyčnosť -i ž. bilingvizmus

  • dvojznačnosť -i ž.

  • dýchavičnosť -i ž.

  • falošnosť -i ž.

  • fešnosť -i ž.

  • funkčnosť -i ž.

  • hlbokomyseľnosť -i ž.

  • hlučnosť -i ž.: stupeň h-i

  • hmatateľnosť -i ž.

  • hnuteľnosť -i ž. hnuteľná vec, hnuteľný majetok (nábytok, peniaze ap.), op. nehnuteľnosť: predaj h-í

  • hriešnosť -i ž.

  • infekčnosť -i ž.

  • inštančnosť -i ž.

  • invenčnosť -i ž.

  • jedinečnosť -i ž.

  • jednojazyčnosť -i ž.

  • jednomyseľnosť -i ž.

  • jednoslabičnosť -i ž.

  • jednoznačnosť -i ž.

  • knižnosť -i ž.;

  • kompilačnosť -i ž.

  • koncepčnosť -i ž.: k. prístupu

  • kontrarevolučnosť -i ž.

  • krivoprísažnosť -i ž.

  • krušnosť -i ž.

  • krvilačnosť -i ž.

  • lačnosť -i ž. hlad, žiadostivosť: l. za majetkom

  • ľahkomyseľnosť -i ž.

  • ľahkovážnosť -i ž.

  • liečiteľnosť -i ž.

  • ľubovoľnosť -i ž.

  • ľubozvučnosť -i ž.

  • malodušnosť -i ž.

  • malomyseľnosť -i ž.

  • márnomyseľnosť -i ž.

  • mimovoľnosť -i ž.

  • mnohoznačnosť -i ž.

  • možnosť -i ž.

    1. okolnosti, situácia, v kt. je niečo možné, uskutočniteľné; príležitosť: pracovné, finančné m-i;
    m. cestovať;
    získať m-i na štúdium

    2. možný prípad, eventualita: využiť poslednú m.;
    je tu m. požiaru

    3. obyč. mn. schopnosť: tvorivé m-i umelca

    mať m.;
    dať, poskytnúť m. umožniť

  • mravoučnosť -i ž.

  • mužnosť -i ž.

  • nábožnosť -i ž.

  • nadbytočnosť -i ž.

  • nadskutočnosť -i ž.

  • nahraditeľnosť -i ž.

  • nános -u m. množstvo vzniknuté nanesením: n. prachu, bahna;

  • náročnosť -i ž.

    1. k 1: divácka n., kritická n.

    2. súbor nárokov kladených na istý jav: n. na riadenie, materiálová n.

  • nebezpečnosť -i ž.

  • nečitateľnosť -i ž.

  • neciteľnosť -i ž.

  • nedefinovateľnosť -i ž.

  • nedeliteľnosť -i ž.

  • nedoručiteľnosť -i ž.

  • nedosiahnuteľnosť -i ž.

  • nedostatočnosť -i ž.

    II. nedostatočný, nedostatočná ž. 5. st. prospechu v škol. hodnotení, pätorka, päťka: n-á z matematiky

  • nedostihnuteľnosť -i ž.

  • nedotknuteľnosť -i ž.: n. osobnosti, n. hraníc

  • nedvižnosť -i ž.

  • nehnuteľnosť -i ž. nehnuteľný majetok, nehnuteľné veci: predaj n-í

  • nekonečnosť -i ž.;

  • nekonvenčnosť -i ž.

  • nemožnosť -i ž.

    1. iba jedn. k nemožný: n. dokazovať

    2. nemožné, neuskutočniteľné veci: žiadať, dokázať n-i;
    to je (holá) n.

    expr. do n-i veľmi veľa

  • nenahraditeľnosť -i ž.

  • nenapodobniteľnosť, nenapodobiteľnosť -i ž.

  • nenapraviteľnosť -i ž.

  • nenáročnosť -i ž.

  • neoceniteľnosť -i ž.

  • neoddeliteľnosť -i ž.

  • neodlučiteľnosť -i ž.

  • neodolateľnosť -i ž.

  • neodvolateľnosť -i ž.

  • neopakovateľnosť -i ž.

  • neotrasiteľnosť -i ž.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV