Význam slova "leť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

let -u m.

1. pohyb, vznášanie sa vo vzduchu, lietanie: l. vtákov, lietadla;
kĺzavý l.;
v l-e letiac;

2. rýchly pohyb vo vzduchu: l. oblakov, lopty, strely;
šport. l-y na lyžiach

3. cestovanie vzdušným dopr. prostriedkom: l. do Košíc;
l. do vesmíru, na Mesiac;

letá liet s. mn. arch. roky, časy: školské l-á;
naše mladé l-á

letáč -a m. doštička na úli al. holubníku, z kt. včely al. holuby vzlietajú;

letáčik² -a m. zdrob. expr.

letáčik¹ -a/-čka mn. N a A -y/-čky m. expr. vták; lietajúci tvor;
obyč. v spoj. niet, nevidieť ani vtáčika, ani l-a nijakého živého tvora

letáčový príd.: l. otvor

leták -a m. príležitostné propagačné, agitačné tlačivo menšieho formátu: politický, ilegálny l.;
propagačný l.;
rozširovať l-y;

letargia -ie ž. úplné duš. ochabnutie, ľahostajnosť k okoliu, chorobná pasivita: upadnúť do l-ie, prebrať sa z l-ie;

letargický príd.: l. stav, spánok;

letargicky prísl.

letec -tca m. kto vedie lietadlo, pilot; voj. príslušník letectva: civilný, vojenský l., skúšobný l.;

letecký príd.: l-á uniforma;
l-á doprava;
l. šport, l-á fotografia;

letecky prísl.;

letectvo -a s.

1. teória a prax lietania (lietadlami)

2. letecké útvary, jednotky: spravodajské l.

letenka -y -niek ž. cestovný lístok na lietadlo

letieť -í -ia bude letieť/poletí nedok.

1. pohybovať sa, vznášať sa vo vzduchu vlastnou silou: vták l-í, lietadlo l-í

2. pohybovať sa vo vzduchu po vyhodení, vypudení nejakou silou: lopta l-í, l-iaca hviezda

3. cestovať lietadlom: l. z Bratislavy do Košíc

4. expr. pohybovať sa veľkou rýchlosťou; bežať, ponáhľať sa: vlak l-í krajinou;
l. do roboty;
už l-ím! ponáhľam sa;
neleť tak! neponáhľaj sa

5. rýchle sa míňať, plynúť: dni, roky l-ia, čas l-í (ako voda);
ako ten čas l-í!

6. (o správe, reči ap.) rýchle sa šíriť: chýr l-í, správy l-ia éterom;
pieseň l-í;

7. hovor. expr. byť prepustený, vyhodený: l. zo zamestnania;
poletím zo skúšky

8. expr. padať; rúcať sa: tanier l-í zo stola;
strecha, chalupa l-í

9. hovor. expr. byť žiadostivý niečoho, niekoho: l. na peniaze;
l. na chlapcov

● l. ako strela, ako šíp, ako guľa, ako na krídlach, s vetrom opreteky rýchle;
expr. l-í, beží ako bez duše, akoby ho hnal, akoby mu zem pod nohami horela rýchle a v rozrušení, strachu ap.;
l. na niečo ako muchy, osy na → med;
expr. všetko mu l-í z → rúk je nešikovný

letisko -a -tísk s. štartovacia a pristávacia plocha pre lietadlá s príslušnými budovami a zariadeniami: bratislavské l., vojenské l.;
pristáť na l-u;

letiskový príd.: l-é budovy

letka -y -tiek ž.

1. útvar jednotiek voj. letectva: stíhacia, bombardovacia l.

2. silné pero v krídlach al. chvoste vtákov

letkom prísl.

1. narýchlo, úchytkom, zbežne, letmo: l. pozrieť na niečo, l. sa zmieniť o niečom

2. v letku, rýchlo: l. ta dorazil

letkyňa -e -kýň ž.;

letmo prísl.

1. úchytkom, narýchlo, zbežne: l. sa pozrieť, l. sa dotknúť niečoho

2. tel. letiac: skok l.;

letmosť -i ž.

letmý príd. trvajúci krátko, prchavý; zbežný: l. úsmev, l-á spomienka, l-é dojmy;
l. pohľad, bozk;

letnička -y -čiek ž. záhr. jednoročná okrasná rastlina: siať l-y

letnina -y -nín ž. krmivo pre zver zo sušených vetvičiek al. výhonkov

letno prísl.: l. sa obliecť ľahko

letný príd.

1. k leto: l. deň, l-á horúčava, dovolenka, l-é šaty

2. hovor. vlažný: l-á voda;
l. čaj;

leto -a liet s. ročné obdobie od 21. júna do 22. septembra: horúce, suché l.;
v l-e, cez l.;
šaty na l.;
hudobné l. hud. festival v letnom období

● ide to ako v l-e na saniach ťažko, zle;
→ babie l.;
v zime v l-e neprestajne;
jedna → lastovička nerobí l.;

letohrádok -dku m. (šľachtické) letné sídlo (v záhrade, v parku ap.)

letok -tku m. let (obyč. iba v spoj. s predl.): dať sa do l-u;
vták v l-u chytá muchy;
za l-u sa obrátil rýchle

letokruh -u m. vrstva dreva, kt. vyrástla za rok, viditeľná na priečnom reze ako kruh

letopis -u m.

1. obyč. mn. kronika (význ. 1), anály

2. odb. periodická publikácia: L. Matice slovenskej;

letopisec -sca m. kronikár

letopisný príd.

letopočet -čtu m.

1. sústava počítania rokov od istého časového rozhrania, éra: kresťanský, židovský l.;
pred naším l-om (skr. pred n. l.) pred Kristom

2. údaj o roku: l. vydania knihy

letora -y -tor ž. povaha (význ. 1): flegmatická, veselá l.

letorast -u m. výhonok drevín (konárik, vetvička), kt. vyrástol za 1 vegetačné obdobie: vŕbové, letné l-y

letovací príd. hovor. spájkovací: l-ia lampa

letovačka -y -čiek ž. hovor. spájkovačka: elektrická l.

letovať¹ [ľ-] nedok. tráviť, prežívať leto (rekreačne): l. v Tatrách, pri mori, v kúpeľoch

letovať² [l-] nedok. hovor. spájkovať: l. potrubie

letovisko -a -vísk s. miesto letného (rekreačného) pobytu: tatranské, prímorské l.

letový príd.: l-á rýchlosť, l. poriadok (lietadiel)

letún -a mn. N a A -y m. lietajúci tvor (obyč. vták, hmyz);

letuška -y -šiek ž. sprievodkyňa v lietadle starajúca sa o cestujúcich

bienále neskl. s. (tal.) prehliadka umel. tvorby konaná každý 2. rok

dôležito, dôležite prísl.: d. vyzerať;

dôležitosť -i ž.: pripisovať niečomu veľkú d.

dôležitý príd. majúci veľký význam, váhu, dosah, významný: d-é dielo, d. návrh;
d-é je, že ...;

finále neskl. s.

1. záverečná časť (obyč. hud. skladby): zaznelo f.

2. záverečné stretnutie (-ia) o 1. miesto (vo vylučovacej súťaži): postúpiť do f., f. majstrovstiev Slovenska v basketbale;

jedáleň -lne ž.

1. miestnosť zariadená na jedenie, stolovanie: celá rodina je v j-i;
j. internátu

2. podnik spoločného stravovania: závodná, diétna j.

3. nábytková súprava do jedálne (v byte): starožitná j.;

lečo -a L -e s. jedlo z papriky, rajčín a vajec, príp. ďalších prísad: v l-e má rád klobásu;

lečový príd.: l-á vôňa

leňoch -a m.

1. mn. -si lenivý človek, tvor, lenivec, darebák: je to l., nechce sa mu robiť

2. mn. N a A -y juhoamer. cicavec s pomalými pohybmi žijúci na stromoch, zool. Bradypus;

leňošiť nedok. oddávať sa nečinnosti al. lenivosti, darebáčiť, zaháľať: žiak l-í, nedeľné l-enie

leňošský príd. k l;

leňošstvo -a s.

lešenie -ia s. konštrukcia umožňujúca pracovať vo výške: drevené, rúrkové l.;

lešeňový príd.: l. rebrík

leštencový príd.

leštenec -nca m. miner. druh rudy, sírnik kovu: l. strieborný, olovený;

leštiaci príd. určený na leštenie: l. stroj, vosk, l-a pasta

leštič -a m. živ. kto odb. leští;

leštič -a mn. -e m. neživ. leštiaci stroj;

leštička -y -čiek ž.

1. žena, kt. odb. leští

2. leštiaci stroj, leštič

leštičský príd.: l-é náradie

leštidlo -a -diel s. prostriedok na leštenie: l. na nábytok

leštiť lešť/-i! nedok. hladením, náterom, čistením ap. dodávať hladkosť a lesk: l. parkety, l. si nechty;
l-ený mramor

lež spoj. priraď.

1. po zápore vyj. zdôraznený odporovací vzťah, ale, no: nešli cestou, l. chodníkom;
nie prísny, l. láskavý

2. nielen(že) – l. aj, i, ani vyj. stupňovací vzťah: dom sme nielen postavili, l. aj, i zariadili

ležadlo -a -diel s. ľahký, obyč. skladací kus nábytku na odpočívanie; jednoduché (sklápacie) lôžko vo vlaku: plátenné l.;

ležadlový príd.: l. vozeň

ležať -í -ia nedok.

1. (o ľuďoch, zvieratách) spočívať vo vodorovnej polohe na nejakom podklade: l. na posteli, na zemi, l. na chrbte, l. vystretý

2. byť uložený na odpočinok, spať: l. po obede;
už l-í, nebuď ho!

3. pre chorobu byť pripútaný na posteľ: l. v nemocnici, l. v horúčke, na chrípku, l. na smrť chorý

4. byť niekde položený, uložený: kniha l-í na polici, všade l-ia papiere

5. zaujímať istú polohu, rozprestierať sa: mesto l-í na rovine, bod l-í na priamke, sneh l-í na poli

6. byť pochovaný v hrobe: tu l-ia obete vojny

7. byť nevyužitý, nedokončený, nespracovaný ap.: tovar l-í v skladoch;
l. úhorom, prielohom byť neobrobený i fraz. neprinášať úžitok;
list l-l dlho na pošte;
jedlo mu l-í v žalúdku

● l. ako klát, ako kus dreva, ako poleno nehybne, pasívne;
expr. l. hore bruchom, pupkom leňošiť;
l. na smrteľnej posteli umierať;
l. na márach, expr. hore bradou byť mŕtvy;
l. pod zemou byť pochovaný;
l. niekomu pri nohách koriť sa;
l. v troskách byť zničený;
expr. to mu l-í v žalúdku nedá mu to pokoj;
l-í mu to na srdci záleží mu na tom;
l-í mu to ako → balvan na prsiach;

ležato prísl.: l. uložiť

ležatý príd. majúci (čiastočne) vodorovnú polohu, ležiaci: l. golier;
l-é písmo veľmi naklonené;

ležérne prísl.: l. sedieť;

ležérnosť -i ž.

ležérny príd. nenútený, uvoľnený; trocha nedbanlivý: l. pohyb, l-e správanie, obliekanie;
l. človek;

ležiačky prísl. ležiac, poležiačky: cvičiť, čítať l.

ležiak -a m.

1. druh dobre vykvaseného piva

2. hovor. tovar, kt. nejde na odbyt: na pulte boli samé l-y

opak. ležiavať -a

ležisko, ležovisko -a -ísk s. miesto na ležanie, odpočívanie: l. diviakov

ležkať, ležkať si nedok. expr. ležať (obyč. o deťoch)

ležmo prísl.

1. ležiac, poležiačky: tel. podpor l.

2. ležato: klásť niečo l.

na ležato → naležato;

náležať -í -ia nedok. kniž. patriť (význ. 1 3), prislúchať: n. k váženým občanom;
n-í mu vďaka, odmena

náležite prísl.;

náležitosť -i ž.

1. iba jedn. k náležitý: n. postupu

2. potrebná, príslušná vec: zariadenie so všetkými n-mi

náležitý príd. taký, aký má byť, primeraný, príslušný, správny: n. postup, n. tvar slova, n-á pozornosť;

nenáležite prísl.: n. sa správať;

nenáležitosť -i ž.

nenáležitý príd. nesprávny, neprimeraný, nevhodný: n. výraz, postup;

neustále prísl.

nedok. odčleňovať

osemfinále neskl. s. šport. vylučovacia súťaž medzi 16 účastníkmi o postup do švrťfinále;

pajšle -í ž. pomn. subšt. pľúca: má slabé p.

pastorále neskl. s. hud. inštrumentálna skladba s pastierskymi motívmi;

pel-mel, pêle-mêle [pel mel] (franc.)

I. neskl. s. zmes, miešanina

II. prísl. zmotane

penále neskl. s. admin. pokuta za nedodržanie zmluvy: zaplatiť p.

polofinále neskl. s. semifinále

pri príležitosti predl. s G: blahoželanie pri p. narodenín

nedok. pričleňovať

príležitosť -i ž. priaznivá, vhodná okolnosť, chvíľa, situácia: využiť p., čakať na p., premeškať p.;
pracovná p. možnosť zamestnať sa

● p. robí zlodeja;

príležitostne prísl.

príležitostný príd. uplatňujúci sa, konaný pri istej príležitosti: p. prejav, p-á kúpa;

prináležať -í -ia nedok. kniž. patriť (význ. 1 – 3): dom p-í bratovi;
osada p-í do našej obce;
starým ľuďom p-í úcta

nedok. rozčleňovať

// rozčleniť sa začať sa členiť na časti, úseky ap., rozdeliť sa: vedný odbor sa r-l na dve disciplíny;

nedok. rozčleňovať sa

semifinále neskl. s. predposledná časť vylučovacej šport. súťaže, polofinále: postúpiť, dostať sa do s.;

spolunáležitosť -i ž. kniž. spolupatričnosť, príbuznosť, blízkosť: pocit s-i s rodinou

stále prísl.: s. rovnaký;
s. sa vyskytovať;

štvrťfinále neskl. s. šport. vylučovacia súťaž o postup do semifinále;

trienále neskl. s. (tal.) kult. podujatie opakujúce sa každý 3. rok: t. insitného umenia

nedok. včleňovať

// včleniť sa: v. sa do kolektívu;

nedok. včleňovať sa

nedok. vyčleňovať

// vyčleniť sa oddeliť sa, vydeliť sa, odčleniť sa: jednotlivci, ktorí sa (sami) v-li z kolektívu;

nedok. vyčleňovať sa

nedok. začleňovať

// začleniť sa: z. sa medzi vyspelé štáty;
spoločenské z-enie človeka;

nedok. začleňovať sa

záležať nedok.

1. -í neos. závisieť od niečoho (význ. 1): z-í len na ňom, čo urobí;
z-í na počasí, či pôjdeme

2. -í neos. pociťovať os. potrebu, dôležitosť niečoho, niekoho; mať o niečo, niekoho hlboký záujem: z-í mu na práci, na dobrej povesti;
z-í mu na dcére, na ničom tak nez-í

3. iba v spoj. d(áv)ať si z. venovať mimoriadnu pozornosť, starostlivosť: dáva si z. na oblečení

● na tom nez-í, expr. na tom čerta z-í to nerozhoduje