Význam slova "leň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 86 výsledkov (1 strana)

  • len

    I. čast.

    1. uvádza a) a zdôrazňuje výzvu (v spoj. s rozk.), želanie: l. sa nedaj! l. aby nepršalo! l. pozrite naňho! b) a spochybňuje výpoveď: l. či príde, povie otec

    2. nadväzuje na situáciu a pripája aktuálny výraz: vezmime si l. palivo napríklad palivo;
    uvážme l., koľko ich odišlo;
    bola napätá, l. ujsť

    3. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu al. vete: si ty l. hrdina! keď sa vrátila, l. ju tak striaslo od zimy;
    l. čo zbytočne zdržiava

    4. expr. i len a len zdôrazňuje platnosť výrazu poukázaním na jeho výlučnosť, obmedzením jeho platnosti, iba, jedine: s tebou sú l. starosti;
    je l. kosť a koža

    5. v postavení za zám.: kto l., čo l., aký l., kde l., kedy l. ap. a) zdôrazňuje ho: povedz čo l. slovko;
    kde l. vzal toľko odvahy b) dodáva mu význ. neurčitosti: príď, kedy l. chceš hocikedy

    6. vo väzbe nemať l. dodáva vete kladný význ.: nemá l. dve pracovité ruky má len

    7. len-len (že) v spoj. a) so záporným slovesom vyj., že dej takmer nastal, už-už, skoro: l. že nezomrel b) s kladným slovesom vyj., že dej sa uskutočnil s prekážkami, horko-ťažko: v tme ho l. rozoznal

    expr. že l. no veľmi (dobre);
    expr. no l. no výraz upozornenia, varovania;
    l. tak (mne nič, tebe nič) a) bezdôvodne b) nenazdajky;
    l. tak (naľahko) bez teplého oblečenia;
    (povedať niečo) l. tak nezáväzne;
    to nie je l. tak netreba to zľahčovať;
    l. čo je pravda naozaj;
    čo l. to! to nič nie je (výraz zľahčovania)

    II. spoj.

    A. priraď. i lenže vyj. odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety, iba(že): mal všetko, l. zdravie mu chýbalo;
    dobrý človek, l. slabý;
    chcel pomôcť, l. nevedel ako

    B. podraď. uvádza vetu

    1. časovú a) l. (čo) – už s význ. predčasnosti, iba (čo) – už: l. (čo) svitlo, už bol na nohách b) l. čo;
    l. keď (už) s význ. súčasnosti al. tesnej následnosti, iba keď (už), až keď: vrátil sa domov, l. keď sa (už) zmrklo c) l. keď s význ. nečakaného zásahu do iného deja, iba keď: pokojne ide, l. keď ho dakto osloví

    2. l. ak (by) podmienkovú s význ. obmedzenia na 1 možnosť, iba ak (by): odísť nemôžeš, l. ak by si dostal dovolenie;
    dnes sa to nedá, l. ak by bola príležitosť zajtra

    3. príslov. miery s význ. účinku: plesol bičom, l. sa tak ozývalo

  • lengať sa nedok. expr. pohybovať sa zboka nabok al. zhora nadol, kolísať sa, hompáľať sa: lampa sa l-á

  • leninizmus -mu m. marxizmus rozvinutý V. I. Leninom

  • leniť sanedok. neos.: l-í sa mu (vstať) nechce sa mu, ťaží sa mu

    komu sa nel-í, tomu sa zelení usilovnosť prináša prospech

  • lenivec -vca m. lenivý človek, leňoch, daromník

  • lenivieť -ie nedok. stávať sa lenivým: žiak začína l.

  • lenivo prísl.: l. kráčať;

  • lenivosť -i ž.: duševná, telesná l., l. v učení

  • lenivý príd.

    1. majúci nechuť k práci, nerád pracujúci, darobný, záhaľčivý: l. človek, kôň;
    žiak l. do učenia, je l. myslieť;
    lenivec l. nadávka

    2. pomalý, pozvoľný: l. krok, l. tok rieky

    expr. l. ako pes, ako voš veľmi;

  • lénny príd.: l-a držba, l-e právo

  • léno -a lén s. za feud. majetok, výsady dané do užívania: dedičné l.;

  • leňoch -a m.

    1. mn. -si lenivý človek, tvor, lenivec, darebák: je to l., nechce sa mu robiť

    2. mn. N a A -y juhoamer. cicavec s pomalými pohybmi žijúci na stromoch, zool. Bradypus;

  • leňošiť nedok. oddávať sa nečinnosti al. lenivosti, darebáčiť, zaháľať: žiak l-í, nedeľné l-enie

  • leňošský príd. k l;

  • leňošstvo -a s.

  • bienále neskl. s. (tal.) prehliadka umel. tvorby konaná každý 2. rok

  • dôležito, dôležite prísl.: d. vyzerať;

  • dôležitosť -i ž.: pripisovať niečomu veľkú d.

  • dôležitý príd. majúci veľký význam, váhu, dosah, významný: d-é dielo, d. návrh;
    d-é je, že ...;

  • finále neskl. s.

    1. záverečná časť (obyč. hud. skladby): zaznelo f.

    2. záverečné stretnutie (-ia) o 1. miesto (vo vylučovacej súťaži): postúpiť do f., f. majstrovstiev Slovenska v basketbale;

  • jedáleň -lne ž.

    1. miestnosť zariadená na jedenie, stolovanie: celá rodina je v j-i;
    j. internátu

    2. podnik spoločného stravovania: závodná, diétna j.

    3. nábytková súprava do jedálne (v byte): starožitná j.;

  • lečo -a L -e s. jedlo z papriky, rajčín a vajec, príp. ďalších prísad: v l-e má rád klobásu;

  • lečový príd.: l-á vôňa

  • lešenie -ia s. konštrukcia umožňujúca pracovať vo výške: drevené, rúrkové l.;

  • lešeňový príd.: l. rebrík

  • leštencový príd.

  • leštenec -nca m. miner. druh rudy, sírnik kovu: l. strieborný, olovený;

  • leštiaci príd. určený na leštenie: l. stroj, vosk, l-a pasta

  • leštič -a m. živ. kto odb. leští;

    leštič -a mn. -e m. neživ. leštiaci stroj;

  • leštička -y -čiek ž.

    1. žena, kt. odb. leští

    2. leštiaci stroj, leštič

  • leštičský príd.: l-é náradie

  • leštidlo -a -diel s. prostriedok na leštenie: l. na nábytok

  • leštiť lešť/-i! nedok. hladením, náterom, čistením ap. dodávať hladkosť a lesk: l. parkety, l. si nechty;
    l-ený mramor

  • lež spoj. priraď.

    1. po zápore vyj. zdôraznený odporovací vzťah, ale, no: nešli cestou, l. chodníkom;
    nie prísny, l. láskavý

    2. nielen(že) – l. aj, i, ani vyj. stupňovací vzťah: dom sme nielen postavili, l. aj, i zariadili

  • ležadlo -a -diel s. ľahký, obyč. skladací kus nábytku na odpočívanie; jednoduché (sklápacie) lôžko vo vlaku: plátenné l.;

  • ležadlový príd.: l. vozeň

  • ležať -í -ia nedok.

    1. (o ľuďoch, zvieratách) spočívať vo vodorovnej polohe na nejakom podklade: l. na posteli, na zemi, l. na chrbte, l. vystretý

    2. byť uložený na odpočinok, spať: l. po obede;
    už l-í, nebuď ho!

    3. pre chorobu byť pripútaný na posteľ: l. v nemocnici, l. v horúčke, na chrípku, l. na smrť chorý

    4. byť niekde položený, uložený: kniha l-í na polici, všade l-ia papiere

    5. zaujímať istú polohu, rozprestierať sa: mesto l-í na rovine, bod l-í na priamke, sneh l-í na poli

    6. byť pochovaný v hrobe: tu l-ia obete vojny

    7. byť nevyužitý, nedokončený, nespracovaný ap.: tovar l-í v skladoch;
    l. úhorom, prielohom byť neobrobený i fraz. neprinášať úžitok;
    list l-l dlho na pošte;
    jedlo mu l-í v žalúdku

    l. ako klát, ako kus dreva, ako poleno nehybne, pasívne;
    expr. l. hore bruchom, pupkom leňošiť;
    l. na smrteľnej posteli umierať;
    l. na márach, expr. hore bradou byť mŕtvy;
    l. pod zemou byť pochovaný;
    l. niekomu pri nohách koriť sa;
    l. v troskách byť zničený;
    expr. to mu l-í v žalúdku nedá mu to pokoj;
    l-í mu to na srdci záleží mu na tom;
    l-í mu to akobalvan na prsiach;

  • ležato prísl.: l. uložiť

  • ležatý príd. majúci (čiastočne) vodorovnú polohu, ležiaci: l. golier;
    l-é písmo veľmi naklonené;

  • ležérne prísl.: l. sedieť;

  • ležérnosť -i ž.

  • ležérny príd. nenútený, uvoľnený; trocha nedbanlivý: l. pohyb, l-e správanie, obliekanie;
    l. človek;

  • ležiačky prísl. ležiac, poležiačky: cvičiť, čítať l.

  • ležiak -a m.

    1. druh dobre vykvaseného piva

    2. hovor. tovar, kt. nejde na odbyt: na pulte boli samé l-y

  • opak. ležiavať -a

  • ležisko, ležovisko -a -ísk s. miesto na ležanie, odpočívanie: l. diviakov

  • ležkať, ležkať si nedok. expr. ležať (obyč. o deťoch)

  • ležmo prísl.

    1. ležiac, poležiačky: tel. podpor l.

    2. ležato: klásť niečo l.

  • na ležato → naležato;

  • náležať -í -ia nedok. kniž. patriť (význ. 1 3), prislúchať: n. k váženým občanom;
    n-í mu vďaka, odmena

  • náležite prísl.;

  • náležitosť -i ž.

    1. iba jedn. k náležitý: n. postupu

    2. potrebná, príslušná vec: zariadenie so všetkými n-mi

  • náležitý príd. taký, akýbyť, primeraný, príslušný, správny: n. postup, n. tvar slova, n-á pozornosť;

  • nenáležite prísl.: n. sa správať;

  • nenáležitosť -i ž.

  • nenáležitý príd. nesprávny, neprimeraný, nevhodný: n. výraz, postup;

  • neustále prísl.

  • nedok. odčleňovať

  • osemfinále neskl. s. šport. vylučovacia súťaž medzi 16 účastníkmi o postup do švrťfinále;

  • pajšlež. pomn. subšt. pľúca: má slabé p.

  • pastorále neskl. s. hud. inštrumentálna skladba s pastierskymi motívmi;

  • pel-mel, pêle-mêle [pel mel] (franc.)

    I. neskl. s. zmes, miešanina

    II. prísl. zmotane

  • penále neskl. s. admin. pokuta za nedodržanie zmluvy: zaplatiť p.

  • polofinále neskl. s. semifinále

  • pri príležitosti predl. s G: blahoželanie pri p. narodenín

  • nedok. pričleňovať

  • príležitosť -i ž. priaznivá, vhodná okolnosť, chvíľa, situácia: využiť p., čakať na p., premeškať p.;
    pracovná p. možnosť zamestnať sa

    p. robí zlodeja;

  • príležitostne prísl.

  • príležitostný príd. uplatňujúci sa, konaný pri istej príležitosti: p. prejav, p-á kúpa;

  • prináležať -í -ia nedok. kniž. patriť (význ. 1 – 3): dom p-í bratovi;
    osada p-í do našej obce;
    starým ľuďom p-í úcta

  • nedok. rozčleňovať

    // rozčleniť sa začať sa členiť na časti, úseky ap., rozdeliť sa: vedný odbor sa r-l na dve disciplíny;

  • nedok. rozčleňovať sa

  • semifinále neskl. s. predposledná časť vylučovacej šport. súťaže, polofinále: postúpiť, dostať sa do s.;

  • spolunáležitosť -i ž. kniž. spolupatričnosť, príbuznosť, blízkosť: pocit s-i s rodinou

  • stále prísl.: s. rovnaký;
    s. sa vyskytovať;

  • štvrťfinále neskl. s. šport. vylučovacia súťaž o postup do semifinále;

  • trienále neskl. s. (tal.) kult. podujatie opakujúce sa každý 3. rok: t. insitného umenia

  • nedok. včleňovať

    // včleniť sa: v. sa do kolektívu;

  • nedok. včleňovať sa

  • nedok. vyčleňovať

    // vyčleniť sa oddeliť sa, vydeliť sa, odčleniť sa: jednotlivci, ktorí sa (sami) v-li z kolektívu;

  • nedok. vyčleňovať sa

  • nedok. začleňovať

    // začleniť sa: z. sa medzi vyspelé štáty;
    spoločenské z-enie človeka;

  • nedok. začleňovať sa

  • záležať nedok.

    1.neos. závisieť od niečoho (význ. 1): z-í len na ňom, čo urobí;
    z-í na počasí, či pôjdeme

    2.neos. pociťovať os. potrebu, dôležitosť niečoho, niekoho; mať o niečo, niekoho hlboký záujem: z-í mu na práci, na dobrej povesti;
    z-í mu na dcére, na ničom tak nez-í

    3. iba v spoj. d(áv)ať si z. venovať mimoriadnu pozornosť, starostlivosť: dáva si z. na oblečení

    na tom nez-í, expr. na tom čerta z-í to nerozhoduje

  • záležitosť -i ž. jav vyžadujúci riešenie, vec; problém, prípad: rodinná, spoločenská z.;
    trápna z., uzavretá z.;
    tá z. s peniazmi;
    vybavovať obchodné z-i;
    hovor. je to jeho srdcová z. má k tomu vrelý vzťah

Naposledy hľadané výrazy:

Slovník skratiek: herå, z, xe, for, iff, pfa, t59, oxt, ã æ ã ã ã ach, tdr, ã ã ã umi, h26, ú, úzus, zpj
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV