Význam slova "koreãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

koreň -a m.

1. podzemná časť rastliny, ktorou je rastlina upevnená v zemi a čerpá z pôdy živiny: hrčovité k-e, jedlý k. mrkvy;
zapustiť k-e ujať sa i fraz. udomácniť sa

2. časť niekt. orgánov, ktorými sú spojené s organizmom: k. jazyka, nosa, zuba

3. odb. zákl. časť: lingv. k. slova;
mat. k. rovnice číselné vyjadrenie neznámej

□ mať k-e v niečom koreniť¹

● mať zdravý k. mať pevné zdravie;
to je k. (všetkého) zla podstata, príčina;
to má hlboké, hlbšie k-e vážnu príčinu;
ísť na k. veci skúmať podstatu;
vykynožiť, vytrhnúť niečo aj s k-mi úplne odstrániť;

koreňový príd.: k-é výhonky;
k-á zelenina;

korešpondencia -ie ž.

1. písomný styk: úradná k., prerušiť k-iu

2. súhrn listov (význ. 3), listy: odoslať k-iu;
k. štúrovcov

3. kniž. al. odb. súladný vzťah, súlad, zhoda

□ viesť k-iu korešpondovať;

korešpondenčný príd.: k. styk;
k. lístok karta s natlačenou známkou

korešpondent -a m.

1. kto vybavuje úr. korešpondenciu

2. spravodajca: stály, vyslaný k., zahraničný k. rozhlasu

3. člen k. nižší stupeň členstva vo vedeckej inštitúcii: člen k. SAV;

korešpondentka -y -tiek ž.;

korešpondentský príd.

korešpondovať nedok.

1. písať si; viesť korešpondenciu: k. s cudzinou

2. kniž. byť v súlade, súhlasiť, zodpovedať: literatúra (ne)k-je s potrebami spoločnosti