Význam slova "koľe" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

koleda -y -lied ž.

1. vianočná pieseň: ľudové k-y, spievať k-y

2. koledovanie: štedrovečerná k.

3. darček získaný koledovaním

4. cirk. trojkráľový obrad vysviacania príbytkov;

koledný, koledový príd.

koledovať nedok.

1. chodiť po domoch spievať koledy (a dostávať za to istú odmenu): k. na Štedrý večer

2. v spoj. k. si o niečo subšt. sám chcieť niečo, pýtať si niečo (nepríjemné): k-l si si o to sám si to chcel

kolega -u mn. -ovia m. človek rovnakého povolania; spolupracovník: k. z úradu, zo štúdií;
pán k.! oslovenie;

kolegialita -y ž. kolegiálnosť: mlčať z k-y

kolegiálne prísl.;

kolegiálnosť -i ž.

kolegiálny príd. kt. má porozumenie pre kolegov; priateľský, družný: k. človek;
k. vzťah;

kolégiovo prísl.: k. rozhodovať

kolégiový príd.: k-é rozhodnutie, uznesenie;
k-á knižnica;

kolégium -ia D a L -iu s.

1. zhromaždenie vybratých odborníkov, poradcov, zbor, rada: k. ministra, k. riaditeľa, vedecké k. SAV;
cirk.: biskupské k. zbor všetkých kat. biskupov na čele s pápežom

2. cirk. učilisko, najmä vys. škola: jezuitské k.

3. na niekt. (záp.) univerzitách inštitúcia poskytujúca vzdelanie i ubytovanie: oxfordské k-iá;

kolegyňa -e -gýň ž.;

kolegynka -y -niek ž. hypok. (obyč. v oslovení)

kolekcia -ie ž. súbor, zbierka: k. známok, vystavovať novú k-iu (výrobkov);
vianočná k. škatuľa cukroviniek na stromček

kolekta -y ž. liturg. krátka spievaná modlitba

kolektív -u m. skupina ľudí spätá spoločnou prácou, spoločnými záujmami al. cieľom: výrobný k., mládežnícky k., k. autorov, člen k-u, tvoriť, viesť k.;

kolektivista -u m. stúpenec kolektivizmu;

kolektivistický príd.: k-é hnutie;

kolektivisticky prísl.

kolektivizácia -ie ž. kolektivizovanie: k. poľnohospodárstva premena z individuálneho súkromného hospodárenia na spoločné (v býv. soc. krajinách);
násilná k. v 50. rokoch;

kolektivizačný príd.: k. postup

kolektivizmus -mu m. dôraz na potrebu podradiť osobné záujmy záujmom kolektívu (štátu, istej skupine ap.), op. individualizmus;

kolektivizovať nedok. i dok. (násilne) zavádzať, zaviesť formy spoločného hospodárenia (v býv. Sov. zväze a soc. krajinách), zospoločenšťovať, zospoločenštiť: k. poľnohospodársku výrobu

kolektívne prísl.: k. trénovať;

kolektívnosť -i ž.

kolektívny príd. týkajúci sa kolektívu, spoločný, op. individuálny: k-e vlastníctvo, k-a výchova, k-e rozhodovanie;
k-a zmluva, k-a ochrana;

kolektor -a m. odb.

1. elektróda tranzistora zodpovedajúca anóde elektrónky

2. zberač veľkých rozmerov: slnečný k. zariadenie zachytávajúce slnečné žiarenie a premieňajúce ho na iné formy energie

3. časť kotvy elektromotora;

kolektorový príd.: k. obvod

kolembať nedok. expr. kolísať, knísať: k. nohami;
k. dieťa hojdať

// kolembať sa: kvety sa k-jú vo vetre;
k. sa zboka nabok (pri chôdzi ap.)

kolembavo prísl.

kolembavý príd. expr. kolísavý, knísavý, hojdavý: k-é pohyby člna;
k-á chôdza;

kolenačky prísl. kľačiačky: k. plieť;
expr. k. prosiť veľmi, úpenlivo

koleno² -a s. zastar. al. expr. pokolenie: rodina z desiateho k-a vzdialená

koleno¹ -a -lien s.

1. kĺb spájajúci stehno s predkolením: ohnúť nohu v k-e, posadiť si dieťa na k-á;
blata po k-á veľa;
podlamujú sa mu k-á i pren. je slabý;
hodiť sa pred niekým na k-á i fraz.;
robiť niečo na k-e improvizovane;
bravčové k.

2. časť oblečenia v mieste kolien: vyduté, zodraté k-á (na nohaviciach)

3. ohnutá časť, ohyb: k. rúry

● expr.: hlava ako k. lysá, holá;
padať pred niekým na k-á a) úpenlivo prosiť b) klaňať sa;
zraziť niekoho na k-á pokoriť;
nesiaha mu ani po k-á nevyrovná sa mu;
prehnúť cez k. zbiť;
→ zodrať si nohy po k-á;
na staré k-á v starobe;

kolenový, kolenný príd.: k. kĺb;

koleso -a -lies s.

1. kruhový predmet, kt. otáčaním umožňuje pohyb iných predmetov: k-á voza, auta, ozubené k., mlynské k.

2. niečo podobné kolesu, kruh: k. drôtu, k-á húb, k-á na vode;
k. šťastia a) telev. ap. hra b) otáčavé koleso použ. pri tejto al. inej hre

● byť piatym k-om (na voze) zavadzať;
→ pamätať na zadné k-á;
kniž. k. dejín dejiny;
k. šťastia sa krúti šťastie je nestále;

kolesový príd.: k-á obruč;
k. traktor;

košeľa -e -šieľ ž.

1. ľahká horná časť muž. oblečenia (nosená pod sakom): pánska, bavlnená k., kockovaná k.;
skautská k.

2. súčasť bielizne zahaľujúca driek: flanelová, nočná k.

● dal by aj poslednú k-u všetko;
bližšia k. ako kabát vlastný záujem je prednejší;
→ zvyk je železná k.;

košeľovina -y ž. látka na muž. košele

košeľový príd.: k-á blúzka, k. strih (šiat);