Význam slova "kmeãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kmeň -a m.

1. (nerozvetvená) časť stromu, kt. nesie korunu: hladký k., bútľavý k. vŕby

2. v prvotnom spoloč. systéme spoločenstvo viacerých rodov

3. národnostne príbuzné spoločenstvo: indiánske, germánske k-e

4. biol. skupina príbuzných tried v systéme živočíchov a rastlín; potomstvo jednej bunky: bakteriálne k-e

5. lingv. časť slova po odpojení gram. morfémy: infinitívny k.;

kmeňotvorný príd.: lingv. k-á prípona, morféma utvárajúca kmeň (význ. 5)

kmeňovo prísl.: k. príbuzný;

kmeňový príd.

1. k 1 – 5: k-é drevo;
k-é vlastníctvo;
k-é znaky;
k-á hláska

2. tvoriaci podstatu, základný: k-é stádo;
k. repertoár;

kmeť -a mn. -ovia m. kniž. starec: múdry k.;

kmeťovský, kmetský príd.

štvrťkmeň -a m. záhr. strom s kmeňom vysokým 100 – 120 cm

súkmeňovec -vca m. kniž. príslušník kmeňa, národa vo vzťahu k ostatným príslušníkom;