Význam slova "kl" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

klový príd.

klub -u m. združenie na pestovanie záujmovej činnosti al. spoloč. stykov; spoloč. miestnosť na tento cieľ, klubovňa: k. filatelistov, športový k.;
k. dôchodcov, závodný k.;
chodiť do k-u, interiér k-u;

klubovka -y -viek ž. hlboké pohodlné kreslo s plnými operadlami: kožená k.

klubovky -viek ž. pomn. hovor. zastaráv. násypné stáložiarne kachle na koks

klubovňa -e ž. klubová miestnosť, klub

klubový príd.: k-á miestnosť

kľúč -a m.

1. nástroj na zamykanie a odomykanie zámky: k-e od bytu, patentný k., zatvoriť (dvere) k-om, na k.

2. nástroj na uťahovanie a manipuláciu (so skrutkou ap.): maticový k.;
→ francúzsky k.

3. pomôcka na rozlúštenie, vysvetlenie al. určenie niečoho: šifrovací k.;
botanický k. na určovanie rastlín;
hud. notový k. určujúci tónovú výšku nôt v osnove

4. elektrotech. telegrafný, telefónny k. spínač prúdového okruhu

5. prostriedok na získanie ap. niečoho: k. k vedomostiam, k úspechu, k tajomstvu

● postaviť, dostať (dom) na k. úplne hotový, pripravený na používanie;

kľúčenka -y -niek ž. puzdro na kľúče

kľučiar -a m. kto má na starosti kľúče: zámocký k.;

kľučiarka -y -rok ž.;

kľučiarsky príd.

kľúčik -a m. zdrob.

kľučka¹ -y -čiek ž. predmet na otváranie a zatváranie dvier, oblokov ap.: mosadzná, bakelitová k., stisnúť k-u

● tam si podávajú k-y striedajú sa (často) pri návšteve

kľučka² -y -čiek ž.

1. oblúkovité vybočenie, zákruta: k-y chodníka

2. pohyb pripomínajúci kľučku: robiť k-y (na bicykli)

3. hovor. úskok, vytáčka: advokátske k-y

kľuckať nedok. expr.

1. opúšťať hlavu pri driemaní: k. vo foteli, k. nad pletením

2. (o hlave) klesať, padať: hlava mu k-á

kľučkovať nedok. kľukato bežať: zajac k-l, k. pomedzi stromy;

kľúčny príd.: anat. k-a kosť spájajúca plece s hrudníkom;

kľúčový príd.

1. ku kľúč (význ. 1): k-á dierka;
k-á služba

2. kt. má zákl. význam, rozhodujúci, najdôležitejší: k. problém, k. priemysel;
k-á úloha;

kľud, kľudný, správ. pokoj, pokojný

kľuka -y kľúk ž. páka na ručné otáčanie, roztáčanie ap. niečoho: k. na studni, štartovacia k., oceľová k. hriadeľa;

kľukatiť sa nedok. kľukato sa vinúť, hadiť sa: cesta sa k-í

kľukato prísl.;

kľukatosť -i ž.

kľukatý príd. tvoriaci kľučky, zákruty: k-á čiara;
k. chodník, potok;

kľuknúť si -e -ú -kol dok. kvoknúť si, čupnúť si

kľukový príd.: k. hriadeľ, k. mechanizmus

klus -u m. mierny pravidelný beh

klusať nedok. bežať klusom

klusom prísl. miernym pravidelným behom, klusajúc

kľuť sa, kľuvať sa -je -jú nedok.

1. (o vtákoch) pri liahnutí zobákom prerážať škrupinu: k. sa z vajca

2. (o rastline) klíčiť, pučať: zrno sa začína k.;

klystír -u/-a L -e/-i mn. -y m. očistné vstrekovanie tekutiny do čriev; striekačka na tento cieľ

kĺzačka -y -čiek ž.

1. kĺzanie, šmýkanie: veselá k.

2. vyhladené miesto na kĺzanie, šmýkačka, šmykľavka: k. na rybníku, robiť k-y

3. šmýkačka (význ. 3): k. na ihrisku, na kúpalisku

klzák -a m.

1. bezmotorové lietadlo, vetroň

2. ľahký motorový čln

kĺzať -že -žu -uc -uci nedok.

1. ľahko niečím pohybovať po hladkej ploche: k. prstom po skle

2. i kĺzať sa ľahko sa pohybovať po povrchu: prsty kĺžu po tvári, zrak k-e po miestnosti, loď (sa) k-e po hladine;

// kĺzať sa

1. posúvať sa po ľade, šmýkať sa: k. sa na kĺzačke, na korčuliach

2. vybočovať z dráhy, zošmykovať sa, šmýkať sa: kolesá sa k-u (v blate);
neos. k-e sa je klzko

kĺzavý príd. sprevádzaný kĺzaním, kt. vzniká pri kĺzaní: k. pohyb, k. let

klzisko -a -získ s. ľadová plocha na korčuľovanie: umelé, prírodné k.

klzko prísl. i vetná prísl.: k. pôsobiť, rozprávať;
je k.

klzký príd.

1. kt. má hladký povrch, kt. spôsobuje kĺzanie, šmykľavý: k. asfalt, k-é blato

2. úlisný: k. človek

3. spoločensky nenáležitý, hrubý, neslušný, šmykľavý: k-é žarty

● k. ako úhor bezzásadový, úlisný;

klzný príd. odb. umožňujúci kĺzanie: k-á plocha lyží;
k-é ložisko