Význam slova "kř" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

krík -a m.

1. zdrob. ku ker

2. ker: okrasné k-y;

krik -u m.

1. hlasný, prenikavý zvuk vydávaný živými tvormi: k. detí;
k. opíc vresk, škrek

2. hlasný hovor, vykrikovanie: k. kamelotov

□ spustiť k. rozkričať sa;
(po)robiť k. (s niekým) (vy)vadiť sa

● mnoho k-u pre nič veľa zbytočných rečí, rozčuľovania ap.

kriket -u m. šport. hra, pri kt. sa palicou odráža malá tvrdá lopta;

kriketový príd.: k-á loptička

krikľavo prísl.;

krikľavosť -i ž.

krikľavý príd.

1. podobný kriku, prenikavý: k. hlas

2. do očí bijúci, nápadný: k-é farby;
k-é rozpory;

krikľúň -a m. pejor. kto veľa kričí, pren. žart. často plačúce dieťa: utíšiť malého k-a;

krikľúnsky príd.;

krikľúnstvo -a s.

kríkovitý, kríčkovitý príd. pripomínajúci krík, kríček: k. porast

krimi neskl. ž. hovor. kriminálny film, román ap., kriminálka: akčná k.; rád číta k.

kriminál -u/-a L -i mn. -y m. hovor. väzenie, väznica, žalár: sedieť v k-i

● expr. to smrdí k-om za to je väzenie

kriminalista -u m. odborník v kriminalistike;

kriminalistický príd.: k-é metódy

kriminalistika -y ž. odbor zameraný na odhaľovanie trestnej činnosti a jej páchateľov;

kriminalistka -y -tiek ž.;

kriminalita -y ž. páchanie trestných činov; zločinnosť: hospodárska k., organizovaná k.;
k. mládeže;
k. stúpa, klesá

kriminalizovať nedok. publ. vyhlasovať niečo, niekoho za kriminálne, za kriminálneho: k. rozhodnutie; k-nie verejného činiteľa

kriminálka -y -lok ž. hovor.

1. kriminálna služba

2. kriminálny film, poviedka ap.

kriminálnička -y -čiek ž.

kriminálnik -a mn. -ci m. hovor. trestaný človek;

kriminálny príd.

1. vzťahujúci sa na trestnú činnosť: k-a ústredňa, služba, k-a polícia, k-e oddelenie

2. zločinný; zločinecký: k-e živly;
k. prípad, k-a činnosť;
k. film, príbeh z oblasti kriminalistiky

krinolína -y -lín ž. v min. odstávajúca naberaná sukňa: rokoková k.

kripel -pla m. hovor. pejor. mrzák

krištáľ -u/-a m.

1. bezfarebná odroda kremeňa

2. bezfarebné sklo s vysokým indexom lomu: benátsky k.

● čistý ako k. celkom;

krištáľovo prísl.: k. čistý prameň

krištáľový príd.: k. úlomok;
k-á váza;

kriste, kristepane cit. vyj. (prudké) hnutie mysle, rozhorčenie, zúfalstvo: k., čo si počať!

kristianizácia -ie ž. obracanie na kresť. vieru;

kristianizačný príd.: k-é úsilie;
k-á misia sv. Cyrila a Metoda

kristiánka -y -nok ž. prudký obrat na lyžiach na zmenu smeru al. pri zastavení

kritérium -ia D a L -iu s. miera posudzovania, meradlo: objektívne k.;
rozhodujú estetické k-iá;
k. pravdy

kritička -y -čiek ž.

kritickosť¹ -i ž.

kritickosť² -i ž.

kritický¹ príd.: k. rozbor, pohľad, k-é hlasy;
k. človek triezvo uvažujúci;
k-é vydanie knihy podľa pôv. znenia;

kriticky¹ prísl.: k. hodnotiť, k. pristupovať k veci;

kritický² príd.: k. bod;
k-á chvíľa rozhodujúca;
k-é obdobie ťažké, vážne;

kriticky² prísl.: stav chorého vyzerá k.;

kritik -a mn. -ci m.

1. kto kritizuje: k. nedostatkov

2. odb. posudzovateľ, recenzent: literárny k.;

kritika -y -tík ž.

1. iba jedn. kritizovanie, posudzovanie, hodnotenie: konštruktívna k., k. a sebakritika, podrobiť prácu k-e

2. odb. posudok, recenzia; ich autori: napísať k-u;
umelecká k.;
k. prijala dielo kladne;

kritizovať nedok. posudzovať, hodnotiť (poukázaním na chyby, nedostatky): k. vedenie podniku, k. neporiadky;
hra bola k-ná

krívačka -y ž. infekčná choroba paznechtov hovädzieho dobytka

krívať -a nedok. nerovnomerne dostupovať pri chôdzi, napádať: k. na jednu nohu

● to (prirovnanie ap.) k-a (na obidve nohy) je nepresvedčivé

krivda -y krívd ž. nespravodlivý čin, ktorého dôsledkom je ukrátenie, poškodenie niekoho, neprávosť, bezprávie: sociálna k., pocit k-y, spáchať, odčiniť k-u

□ páchať, robiť k-u krivdiť

krivdiť -vď/-i! nedok. páchať krivdu, blížiť, ubližovať: k. slabšiemu;
k-te mi posudzujete ma nespravodlivo

krivica -e ž. choroba (detí) prejavujúca sa krivením kostí, rachitída;

krivicový príd.

krividlo -a -diel s. šablóna na rysovanie kriviek

krivieť -ie -ejú nedok. stávať sa krivým, kriviť sa, okrivievať: nohy k-jú

kriviť nedok. robiť krivým, ohýbať: k. plech, k. okraj papiera;

● k. ústa a) sťahovať do plaču b) nad niečím pohŕdať;
k. chrbát pred niekým ponižovať sa; poklonkovať (sa)

// kriviť sa krivieť, ohýbať sa: prsty sa k-ia

krivka -y -viek ž.

1. zakrivená súvislá čiara: výrazná k. nosa;
geom. rovinná, priestorová k.

2. graf. záznam zmien: k. teploty, stúpajúca k. výkonnosti;

krivkať nedok. expr. krívať: k. na jednu nohu;
pomaly k. hore ulicou

krivkový príd.

krivo prísl.: k. rásť;
k. prisahať;

krivolako prísl.

krivolaký príd. expr. krivý, kľukatý: k-é uličky;

krivonos -a mn. N a A -y m. malý lesný vták so zahnutým zobákom, zool. Loxia

krivoprísažne prísl.;

krivoprísažnosť -i ž.

krivoprísažný príd. krivo prisahajúci: k. svedok;

krivosť -i ž.

krivuľa -e -vúľ ž.

1. bakuľa, čugaňa

2. destilačná banka so zakriveným hrdlom

krivý príd.

1. (nepravidelne) odklonený od priameho smeru, nerovný, ohnutý, poprehýbaný, op. rovný: k-á čiara, doska, k-é nohy, k. konár

2. krívajúci, chromý: k. na jednu nohu

3. nepravdivý, falošný: k-é obvinenie, svedectvo;
nepovedať k-é slovo a) nepravdivé b) zlé, nevľúdne

● dať sa na k-é chodníčky spustiť sa;
hľadieť na niekoho, niečo k-ým okom nežičlivo, závistlivo;

kríž -a m.

1. pravouhlý štvorramenný útvar ako symbol kresťanstva, pôv. drevený stĺp s priečnym brvnom na popravu odsúdencov v staroveku: k. s telom Krista, kamenné k-e na cintoríne

2. vec, útvar podobný krížu: zameriavací k., výstražný k. (pred priecestím);
k-e obilia;
vojnový k. voj. vyznamenanie;
→ Červený k.;
k-e (v žolíkových kartách)

3. hovor. expr. trápenie, utrpenie: mať k. s deťmi

● → niesť svoj k.;
→ urobiť k. nad niečím;

kríza -y kríz ž.

1. stav vrcholného napätia; rozhodujúci okamih, po kt. nastáva obrat: pooperačná k., pacient prekonal k-u;
lit. k. v dramatickom diele vyvrcholenie konfliktu

2. ťažká, zlá, zhoršená situácia: politická, hospodárska k., bytová k.;

krížalka -y -liek ž. kúsok jablka, zemiaka ap. odkrojený po zvislej osi: k-y sušeného ovocia štiepky

kríže -ov m. pomn. dolná časť chrbta (kde sa chrbtica kríži s panvovou kosťou): prehnutý v k-och, bolesti v k-och;

kríženec -nca mn. N a A -e, živ. mn. -i m. jedinec, kt. vznikol krížením, hybrid; miešanec

križiacky príd. k 1: k-e výpravy, vojsko

križiak -a m.

1. mn. -ci účastník stredovekých voj. výprav s cieľom oslobodiť sväté miesta v Palestíne

2. mn. N a A -y pavúk so znakom v podobe kríža na tele, zool. Araneus diadematus;

krížik -a m.

1. zdrob. k 1, 2: zlatý k.;
hud. (notový) k. znak zvýšenia tónu o poltón

2. hovor. 10 rokov veku: už dovŕšil šiesty k. má 60 rokov

3. obyč. mn. krížiky výšivka s uhlopriečne uloženými stehmi;

krížikový príd. k 3: k-á vzorka

krížiť -i nedok.

1. klásť krížom: k. šable

2. cieľavedome spájať pri rozmnožovaní zvieratá al. rastliny nerovnakých plemien, druhov: k. dobytok, k-enie odrôd pšenice

3. mariť, križovať: k. zámery niekoho

// krížiť sa

1. križovať sa (význ. 2): rebrá klenby sa k-ia

2. miešať sa; tvoriť hybridy: k-enie jazykov;
prirodzené k-enie rastlín

3. byť v rozpore, rozchádzať sa, križovať sa: ich plány sa k-ia

krížnik -a m. rýchla obrnená voj. loď

krížny príd. idúci krížom, križujúci sa; priečny: k-a chodba;
k-e cesty rázcestie (poľných ciest)

krížom prísl. v (uhlo)priečnom smere, naprieč: prejsť k. cez cestu;
dať si nohy k. cez seba

● nepreložiť k. slamy nič ne(u)robiť, zaháľať

krížom-krážom prísl. všetkými smermi: preplávať jazero k.

križovať (čo; koho), križovať sa (s kým, s čím) nedok.

1. prechádzať v rozlič. smeroch: blesky k-jú oblohu, k-jú sa na oblohe

2. smerovať kolmo, priečne na niečo, pretínať: jedna ulica k-je druhú, hradská sa k-je s traťou

3. prechádzať (popri sebe) v opačnom smere, míňať (sa): náš list k-l váš, k-l sa s vaším, vlaky sa k-jú v Trnave

4. iba križovať prežehnávať, žehnať: k. čelo umierajúceho;
k. sa pri modlitbe

5. iba križovať popravovať na kríži

// križovať sa krížiť sa (význ. 3): ich záujmy sa k-jú

križovatka -y -tiek ž. miesto, kde sa križujú cesty, trate ap.: (ne)prehľadná k., mimoúrovňová k.;
(dôležitá) železničná k.;

križovatkový príd.

krížovka -y -viek ž. hádanka, pri kt. sa slová vpisujú do pretínajúcich sa kolónok: lúštiť k-u

krížovkár -a m. kto lúšti krížovky;

krížovkárka -y -rok ž.;

krížovkársky príd.

krízový príd.: k-é roky;
k. režim určený na zvládnutie (prechodne) ťažkej situácie;

krížový¹ príd.

1. k 1, 2: k-á cesta a) výjavy z ukrižovania Krista i pren. prežité utrpenie b) kat. pobožnosť spojená s rozjímaním o Kristovom umučení;
archit. k-á klenba v podobe kríža

2. pretínajúci sa, križujúci sa: k-á paľba;
k. výsluch s rýchlo sa striedajúcimi nečakanými otázkami;

krížový² príd.: anat. k-á kosť

krk -u m.

1. časť tela spájajúca hlavu s trupom, hrdlo (význ. 2): dlhý k. labute;
naťahovať k.

2. vec pripomínajúca zúženým miestom krk: k. pažby, husieľ

3. expr. hrdlo (význ. 4): hladné k-y

● → chytiť niekoho pod k.;
hodiť sa niekomu okolo k-u objať ho;
expr. → ide mu o k.;
mať niekoho, niečo na k-u musieť sa oňho, oň, o to starať;
hodiť niekomu niekoho, niečo na k. dať na starosť;
mať niekoho, niečo z k-u zbaviť sa niekoho, niečoho;
expr.: → vykrútiť niekomu, niečomu k.;
→ vykrútiť si k.;
→ lámať si k., k-y;
byť v niečom (až) po k. byť zapletený do niečoho;
má toho (až) po k. omrzelo ho to;

kŕkať -a nedok. vydávať zvuk kŕ: žaby k-jú

krkavčí príd.: k-ie hniezdo;

krkavec -vca mn. N a A -e m. vták príbuzný vrane živiaci sa obyč. zdochlinami, zool. Corvus corax;

krkolomne prísl.;

krkolomnosť -i ž.

krkolomný príd. životu nebezpečný: k. cvik;
k-á cesta;

krkovička -y ž. prerastené mäso z krčnej časti brava: údená k.

krkvať -e -ú nedok. expr. krčiť, húžvať: k. vreckovku

// krkvať sa krčiť sa, húžvať sa

krm -u m. krmivo: zelený k., pozvážať k.;

kŕmič -a m. kto kŕmi hosp. zvieratá: k. ošípaných;

kŕmička -y -čiek ž.

kŕmidlo -a -diel s. konštrukcia, zariadenie na kŕmenie: lesné k.;
hydinárske, včelárske k.

opak. kŕmievať -a

// kŕmiť sa expr. jesť: ustavične sa k. (koláčmi);

opak. kŕmievať sa

kŕmiť -i nedok. podávať, predkladať potravu, chovať: k. dobytok senom;
k. dojča, pacienta;
k. husi vykrmovať na masť;

krmivo -a -mív s. potrava pre zvieratá, krm: objemové k., k. pre dobytok;

krmivový príd.

krmník -a m. miesto pre kŕmne ošípané al. hydinu: brav v k-u v chlieve;
dať hus do k-a

kŕmnik -a mn. N a A -y m. kŕmna ošípaná: tučné k-y

kŕmny príd.

1. určený na kŕmenie; súvisiaci s kŕmením: k-e miešanky, k-a repa;
k. žľab válov;
k-a dávka, hodnota

2. určený na výkrm: k-a hus, k. brav

krmovina -y -vín ž. rastlina al. jej časť tvoriaca zákl. zložku krmiva: sejba k-ín;

krmovinár -a m. pracovník v krmovinárstve;

krmovinársky príd.: k-a oblasť

krmovinárstvo -a s. pestovanie krmovín;

krmovinový príd.: k-á základňa súhrn krmovín pre hosp. zvieratá

krmový príd.: k-é zložky

kročaj -e ž. kniž.

1. krok: nesmelé k-e

2. stupaj, šľapaj: k-e v snehu

kroch cit. napodobňuje zvuky brava

krochkať nedok. vydávať zvuk kroch: prasce v chlieve k-jú;
k-nie diviaka

krôčik -a m. zdrob.

● prvý k. prvý pokus, začiatok