Význam slova "kí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rehoľník -a mn. -ci m. člen rehole;

remeselník -a mn. -ci m.

1. kto vykonáva isté remeslo: kvalifikovaný r.;
drobní r-ci

2. pejor. kto robí svoju (umel.) prácu netvorivo, mechanicky: divadelný r.;

repík -a m. liečivá bylina so žltými kvetmi, bot. Agrimonia;

rezák -a m.

1. predný zub s korunkou dlátovitého tvaru: ostré r-y

2. nástroj na rezanie: záhradnícky, debnársky r.

riedučký, riedunký, riedulinký príd. expr. veľmi riedky

robotník -a mn. -ci m.

1. človek fyzicky pracujúci vo výr.: továrenský, stavebný r.;
lesný, sezónny r.;
strana r-ov

2. hovor. (fyzicky) pracujúci človek vôbec: statočný, naslovovzatý r.;

ročník -a m.

1. ľudia narodení v 1 roku al. predmety vzniknuté v tom istom roku: vy ste mladší r.;
starý r. koňaku;
voj. odvodný r.

2. škol. stupeň, kt. navštevujú počas 1 roka žiaci, študenti rovnakého veku; žiaci, študenti tohto stupňa: prvý r. gymnázia, medicíny;
siedme r-y majú dnes voľno

3. kompletný súbor čísel časopisu z 1 roka: neúplný r. Slovenských národných novín

4. podujatie usporadúvané každý rok: 50. r. Medzinárodného maratónu mieru;

rodák -a mn. -ci m. krajan: r. z Turca, spišský r., zahraniční r-i;

rolák -a m. hovor. pulóver, tričko s vysokým vyhrnutým golierom

roľník -a mn. -ci m. kto obrába pôdu a chová hosp. zvieratá; poľnohospodár: malý, stredný, družstevný r.;
nakupovať od r-ov;

rovesník -a mn. -ci m. kto patrí do rovnakej generácie, vrstovník: stretávať sa s r-mi;

rovník -a m. myslená kružnica na zemskom povrchu, ktorej rovina je stredom Zeme, ekvátor;

rovnobežník -a m. geom. štvoruholník, ktorého protiľahlé strany sú rovnobežné

rozchodník -a m. bylina s dužnatými listami a s bielymi, žltými al. červenými kvetmi, bot. Sedum

rozdeľovník -a m. zoznam adresátov, podľa kt. sa rozosielajú písomnosti al. rozdeľuje materiál

rozkolník -a mn. -ci m. kto spôsobuje rozkol, rozvratník;

rozkošník -a mn. -ci m. pôžitkár, požívačník;

rôznobežník -a m. geom. štvoruholník s rôznobežnými stranami

rozškľabiť dok. expr. sformovať (ústa, tvár) do úškľabku: r. tvár;

nedok. rozškľabovať

// rozškľabiť sa škľabivo sa roztvoriť, otvoriť: ústa sa mu r-li;

nedok. rozškľabovať sa

roztopašník -a mn. -ci m. samopašník

nedok. rozvlákňovať

rozvratník -a mn. -ci m. kto robí rozvratnú činnosť, rozvracač: r-i v armáde;

ručník -a m.

1. šatka nosená na hlave al. na pleciach: hodvábny, vlnený r.

2. vreckovka: utrieť si nos do r-a;

rukavičkár -a m. pracovník v rukavičkárstve;

rukavičkárka -y -rok ž.;

rukavičkársky príd.: r. priemysel

rukavičkárstvo -a s. (priemyselná) výr. rukavíc;

rukojemník -a mn. -ci m. (násilne zadržaná) osoba majúca zaručiť splnenie niečieho záväzku: byť odvedený ako r.;

rybník -a m. umelá vodná nádrž (na chov rýb);

rypák -a m. predĺžené nozdry: svinský r.;

sadík -a m. zdrob.

sadovník -a mn. -ci m. pracovník v sadovníctve;

sadzobník -a m. kniha, listina, v kt. sú uvedené určené sadzby: mzdový, daňový s.;
s. honorárov;
s. pokút, trestov

salašík -a m. zdrob. expr.

salašník -a mn. -ci m.

1. chovateľ oviec na salašoch

2. majiteľ al. správca salaša, bača, valach;

samopalník -a mn. -ci m. vojak, ozbrojenec vycvičený v streľbe samopalom

samopašník -a mn. -ci m. samopašný človek, obyč. dieťa;

samorodák -a m. vin.

1. vinič vypestovaný krížením amer. a eur. sort

2. víno z hrozna tohto viniča

schodík -a, schodíček -čka m. zdrob.;

semenník -a m.

1. bot. spodná časť piestika

2. anat. mužská al. samčia pohlavná žľaza

senník -a m. miesto na uskladnenie sena

severák -a m. chladný sev. vietor: ostrý, ľadový s.;
zadul s.

silák -a mn. -ci m. človek vynikajúci silou;

sírouhlík -a m. chem. jedovatá výbušná zlúčenina síry a uhlíka;

sírovodík -a m. chem. veľmi jedovatá a zapáchajúca plynná zlúčenina síry;

skladník -a mn. -ci m. pracovník skladu: hlavný, pomocný s.;

skleník -a m. zasklený priestor na pestovanie kvetov a zeleniny;

sladovník -a mn. -ci m. odborník v sladovníctve;

slák -a m. sláčik: pritlačiť s., zatiahnuť s-om, hrať bez s-a

slamenák -a m. slamený klobúk;

slamník -a m. slamená výplň do postele: ležať na s-u

slimák -a mn. N a A -y m.

1. živočích s mäsitým telom zasunuteľným do ulity a tykadlami, zool. Helix

2. anat. časť vnútorného ucha

● chodiť, vliecť sa ako s. veľmi pomaly;

slnečník -a m. roztváracia striežka pod. dáždniku na ochranu pred priamymi slnečnými lúčmi

slobodník -a mn. -ci m. najnižší st. poddôstojníckej voj. hodnosti;

sloník -a mn. N a A -y m. zdrob.

slovičkáriť -i nedok. hovor. hrať sa so slovami; bezobsažne hovoriť, tárať: prázdne s-enie

slovník -a m.

1. súhrnné spracovanie a obyč. abecedné usporiadanie slovnej zásoby al. informácií z jednotlivých odborov v kniž. príručke: jednozväzkový, prekladový, frazeologický s., s. cudzích slov;
náučné, terminologické s-y, s. spisovateľov;
pozrieť sa do s-a

2. slovná zásoba, lexika: vývin s-a, bohatý Hviezdoslavov s., obraznosť s-a;

služobník -a mn. -ci m. kto oddane slúži;
pejor. kto prisluhuje: s. spravodlivosti;
s-i režimu;
cirk. s. Boží kňaz;

smetník -a m. nádoba na smeti

smilník -a mn. -ci m. kniž. smilný človek;

smrteľník -a mn. -ci m. expr. každý živý človek: to čaká každého s-a;
to nie je pre nás s-ov obyčajných ľudí;

sník -a, sníček -čka m. zdrob. expr.

sodík -a m. striebristý mäkký alkalickokovový chem. prvok, zn. Na;

sokolík -a m. zdrob.

soplík -a m. zdrob. zjemn. k 1

spevák -a mn. -ci m. kto sa venuje spevu: operný s.;
s. populárnych piesní;

spevník -a m. zbierka piesní s textami aj nápevmi: spievať zo s-a;

spiatočník -a mn. -ci m. kto je proti akémukoľvek pokroku, napredovaniu;

spojovník -a m. lingv. interpunkčné znamienko na spájanie slov al. ich častí (napr. v slove spoločensko-politický)

spoločník -a mn. -ci m.

1. kto koná niečo spoločne s niekým: s. zo školských lavíc, s. vo vlaku;
byť niekomu s-om;
expr. čertov s. zlý človek

2. kto má fin. al. inú účasť v podnikaní: obchodný s., s. firmy

3. kto je zručný v spoloč. zábave: znamenitý, duchaplný s.;
byť dobrým s-om;

spolubesedník -a mn. -ci m. účastník (priateľského) rozhovoru;

spolubojovník -a mn. -ci m. kto bojuje s niekým ako jeho spojenec;

spolunájomník -a mn. -ci m. jeden zo spoločných nájomníkov: s. domu, bytu;

spolupracovník -a mn. -ci m. jeden z pracovníkov na spoločnom diele, na jednom pracovisku ap.: privítať nového s-a;
externý s.;

spoluúčastník -a mn. -ci m. jeden z účastníkov: s. besedy, dopravnej nehody;

spoluvinník -a mn. -ci m. kto má účasť na spoločnej vine;

spoluvlastník -a mn. -ci m. práv. spolumajiteľ: s. domu;

sporák -a m. kuchynské zariadenie na úpravu pokrmov teplom: s. na uhlie, plynový, elektrický s.;
hovor. postaviť (obed, vodu ap.) na s. dať variť;

spovedník -a mn. -ci m. kňaz, kt. spovedá

sprosták -a mn. -ci m. expr. sprostý, nerozvážny človek, hlupák (obyč. nadávka): s. sprostý;

sprostučký, sprostunký, sprostulinký príd. expr. zjemn. sprostý: s-é dieťatko;

starousadlík -a mn. -ci m. kto sa dávno a natrvalo v mieste usadil: mestskí s-i;

starožitník -a mn. -ci m. obchodník so starožitnosťami;

stavebník -a mn. -ci m. kto stavia pre seba al. z vlastných prostriedkov stavbu: individuálni s-i;
s-om je Hydrostav;

stehlík -a mn. N a A -y m. malý spevavý vták s pestrým perím, zool. Carduelis;

stolík -a m. zdrob.: konferenčný, servírovací s.;
nočný s.

stolovník -a mn. -ci m. kniž. účastník stolovania

straník -a mn. -ci m. člen strany, v nedávnej min. najmä komunistickej, op. nestraník: schôdzka s-ov;

stravník -a mn. -ci m. kto sa stravuje u niekoho al. v podniku spoločného stravovania: veľký počet s-ov;

stredoškolák -a mn. -ci m. žiak al. absolvent stred. školy;

strojník -a mn. -ci m. odb. pracovník obsluhujúci a udržiavajúci stroje: s. lanovky;

struhák -a m.

1. nástroj na opracúvanie strúhaním: stolársky s.

2. strúhadlo (význ. 1), strúžik: postrúhať uhorky na s-u

stupník -a, stupienok -nka m. zdrob. k 1, 3: dostať sa, vystúpiť o s. vyššie i pren. spoločensky postúpiť

súčasník -a mn. -ci m.

1. človek žijúci v rovnakom čase s niekým, s niečím: Štúrov s.;
s-ci francúzskej revolúcie

2. človek žijúci v dnešnom čase: mierové úsilie s-ov;

suchučký, suchunký, suchulinký príd. expr. celkom, veľmi suchý: s-é seno;
s. starček veľmi chudý;

súkenník -a mn. -ci m. v min. výrobca al. (podomový) predavač súkna;

sukničkár -a m. hovor. pejor. muž, kt. vyhľadáva ľúbostné dobrodružstvá, záletník, frajerkár;

sukničkársky príd. i prísl.;

sukničkárstvo -a s.

súkromník -a mn. -ci m. človek žijúci z vlastného kapitálu a výnosu majetku ap.; súkromný podnikateľ;

súložník -a mn. -ci m. kto súloží (obyč. mimo manželstva);

sústružník -a mn. -ci m. odborník pracujúci so sústruhom, tokár;

svadobník -a mn. -ci m. svadobčan;

svák, hovor. sváko -a mn. -ovia m.

1. tetin manžel

2. iba sváko oslovenie al. pomenovanie dospelého muža (obyč. deťmi na vidieku);

svätuškár -a m. pejor. prepiato al. pokrytecky nábožný al. mravný človek, pobožnostkár: pokrytecký s.;

svätuškárka -y -rok ž.;

svätuškársky príd. i prísl.: s. výzor;
s. sa tváriť;

svätuškárstvo -a s.

sveták -a mn. -ci m. často pejor. kto (pôžitkársky, bez zábran) užíva život; kto sa vyzná vo svete: skúsený s.;

svetlík -a m.

1. šachta v dome (na vetranie) al. medzi domami: kúpeľňa s oknom do s-a

2. otvor na prepúšťanie svetla (v múre, na streche ap.)

svetlučký, svetlunký, svetlulinký príd. expr. veľmi svetlý, jasný: s. koberec;

svetobežník -a mn. -ci m. kto veľa chodí, cestuje po svete, svetobežec: dobrodružný s.;
futbaloví s-ci;

svetrík -a m. zdrob.: detský s.;

svižký príd. svižný: s. človek, krok, s-á postava;

svojvoľník -a mn. -ci m. svojvoľný človek;

svorník -a m.

1. tech. druh kolíka na spájanie rozlič. druhov kĺbov: kĺbový, nitový s.

2. archit. kameň v mieste zbiehania sa rebrovej klenby

3. svoreň;

sympaťák -a mn. -ci m. subšt. sympatický človek; sympaťáčka -y -čok ž. sympatická žena

sypučký, sypunký príd. expr. sypký: s. sneh