Význam slova "kå n" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 117 výsledkov (1 strana)
-
čašník -a mn. -ci m. kto obsluhuje hostí vo ver. pohostinstvách, pri oficiálnych podujatiach ap.;
-
černokňažník -a mn. -ci m. čarodejník, strigôň, bosorák (v rozprávkach);
-
cudzoložník -a mn. -ci m. kto sa dopustil, dopúšťa cudzoložstva;
-
dlžník -a mn. -ci m.
1. kto má peňaž. dlh: prinútiť d-a platiť
2. kto má morálny dlh, záväzok ap.: národ zostal umelcovi d-om;
-
dobrovoľník -a mn. -ci m. kto dobrovoľne niečo vykonáva: slovenskí d-i (z r. 1848 – 49);
prihlásiť sa k d-om; -
dvojmesačník -a m. periodikum vychádzajúce každé 2 mesiace: vydávať d.
-
falošník -a mn. -ci m. falošný človek;
-
finančník -a mn. -ci m.
1. kto sa zaoberá peňažníctvom
2. podnikateľ v peňaž. oblasti
-
františkán -a m. člen rehole, kt. v 13. stor. založil sv. František z Assisi;
-
jarmočník -a mn. -ci m. predavač na jarmoku; návštevník jarmoku;
-
jednoplošník -a m. lietadlo s 1 párom nosných plôch
-
klobučník -a mn. -ci m. kto vyrába al. predáva klobúky;
-
kňažná -ej mn. -é -žien ž.
1. hist. panovníčka (kmeňa)
-
koaličník -a mn. -ci m. publ. príslušník koalície: aj podaktorí k-ci hlasovali proti;
-
konečník -a m. vývod hrubého čreva;
-
kožušník -a mn. -ci m. odborník na spracovanie kožušín a na zhotovovanie kožuchov; samostatný živnostník;
-
krasorečník -a m. kto má záľubu v krasorečnení;
-
kysličník -a m. chem. zlúčenina prvku s kyslíkom, oxid: k. uhličitý, k-y kovov
-
labužník -a mn. -ci m. milovník dobrého jedla al. iných pôžitkov, pôžitkár;
-
ľahkomyseľník -a mn. -ci m. ľahkomyseľný človek;
-
lastovičník -a m. rastlina so žltými kvetmi roniaca žlté mlieko, bot. Chelidonium
-
lichobežník -a m. geom. štvoruholník s dvoma rovnobežnými a dvoma rôznobežnými stranami: (ne)rovnoramenný l.;
-
lúpežník -a mn. -ci m. kniž. zbojník; lupič;
-
maloroľník -a mn. -ci m. roľník s malou výmerou pôdy;
-
mládežník -a mn. -ci m. príslušník mládeže, mladého pokolenia al. hnutia mládeže;
-
náčelník -a mn. -ci m.
1. kto stojí na čele istej organizácie, úradu, zložky ap.: n. stanice, policajného oddelenia, generálneho štábu
2. hlava kmeňa al. rodu: indiánsky n.;
-
náčrtník -a m. zastaráv. skicár
-
nádenník -a mn. -ci m. pomocný robotník (v min. pracujúci za dennú mzdu);
-
náhradník -a mn. -ci m. osoba majúca niekoho nahradiť, zastúpiť: mať v práci n-a;
n-i futbalového mužstva; -
náhrdelník -a m. ozdoba nosená na hrdle: jantárový n.
-
náhrobník -a m. náhrobok
-
nájomník -a mn. -ci m.
-
náklaďák -a m. subšt. náklad(n)iak
-
námesačník -a mn. -ci m. námesačný človek;
-
námestník -a mn. -ci m. zástupca (vyššej funkcie): n. ministra, riaditeľa;
-
námorník -a mn. -ci m. člen posádky na (námornej) lodi;
-
nápadník -a mn. -ci m. kto sa o niečo, o niekoho uchádza, uchádzač: dievča má n-a pytača;
-
náplecník -a m. pásik (látky) na pleciach uniformy s označením hodnosti
-
náprstník -a m. liečivá bylina s lievikovitými kvetmi, bot. Digitalis
-
nárazník -a m. predmet na vozidle na zachytenie nárazov: predný, zadný n. auta;
-
národík -a m. zdrob. k 1, 2, 4 i expr.
-
násilník -a mn. -ci m. kto sa dopúšťa násilia;
-
následník -a mn. -ci m. kto nasleduje al. má nasledovať po niekom (ako panovník, vysoký funkcionár ap.), nástupca: n. trónu;
-
nástupník -a mn. -ci m. práv. kto preberá dedičstvo po predchádzajúcom dedičovi;
-
násypník -a m. tech. zariadenie na nasýpanie: n. zemiakov, koksu
-
nátržník -a m. trváca rastlina s rozkonáreným podzemkom a žltými drobnými kvetmi, bot. Potentilla
-
návštevník -a mn. -ci m. kto vykonáva návštevu (ako hosť al. účastník niečoho): privítať, pohostiť n-a;
n-ci divadla; -
neposlušník -a mn. -ci m. neposlušný človek;
-
nevďačník -a mn. -ci m. nevďačný človek;
-
nevoľník -a mn. -ci m. za feud. poddaný človek pripútaný k feud. pôde;
-
obežník -a m. úr. prípis určený viacerým inštitúciám al. pracovníkom: vydať o.;
-
opozičník -a mn. -ci m. obyč. pejor. kto je (zásadne) v opozícii, odporca: nepoučiteľní o-i
-
peľník -a m. peľnica
-
peňažník -a mn. -ci m. v min. finančník, bankár;
-
pištoľník -a mn. -ci m. strelec (z pištole) dávajúci sa najímať za peniaze;
pejor. ozbrojený násilník: p-i z podsvetia -
pobočník -a mn. -ci m. dôstojník pridelený vyššiemu veliteľovi;
hist. dôverník vys. hodnostára: maršalov p.;
p. kráľa -
podbrušník -a m. remeň upínaný pod bruchom koňa: pritiahnuť p.
-
podnožník -a m. astron. nadir, op. nadhlavník, zenit
-
pohraničník -a mn. -ci m. príslušník ozbrojenej moci strážiaci št. hranice, hraničiar; v min. príslušník Pohraničnej stráže
-
polročník -a m. časopis, publikácia vychádzajúca každý polrok
-
poručník -a mn. -ci m. práv. osoba vykonávajúca poručenstvo (význ. 1);
-
posmešník -a mn. -ci m. kto sa rád posmieva, posmeškár: uštipačný p.;
-
potočník -a m.
1. mrkvovitá rastlina rastúca pri vode, bot. Sium
2. hmyz s chlpatými krídelkami žijúci pri vode, zool. Phrygenea
-
požívačník -a mn. -ci m. pôžitkár;
-
práporečník, správ. zástavník
-
prasačník -a, prasačinec -nca m. chliev pre prasce (pri veľkochove)
-
prašník, správ. peľnica
-
predrečník -a mn. -ci m. predchádzajúci rečník
-
prieložník -a mn. N a A -y m. brodivý vták, zool. Glareola
-
prietržník -a m. drobná plazivá bylina, bot. Herniaria
-
príložník -a m. pravítko na rysovanie na rysovacej doske
-
príslušník -a mn. -ci m.
1. kto patrí do istého spoločenstva, do istej skupiny, organizácie: p. rodiny, národa;
slovenský štátny p.;
p. Policajného zboru SR2. hovor. v min. príslušník Verejnej bezpečnosti, policajt;
-
pupočník -a m. anat. zväzok ciev spájajúci placentu s plodom, pupočná šnúra
-
rečník -a mn. -ci m.
1. kto reční pri význ. polit., prac. ap. príležitosti: slávnostný r.
-
rehoľník -a mn. -ci m. člen rehole;
-
ročník -a m.
1. ľudia narodení v 1 roku al. predmety vzniknuté v tom istom roku: vy ste mladší r.;
starý r. koňaku;
voj. odvodný r.2. škol. stupeň, kt. navštevujú počas 1 roka žiaci, študenti rovnakého veku; žiaci, študenti tohto stupňa: prvý r. gymnázia, medicíny;
siedme r-y majú dnes voľno3. kompletný súbor čísel časopisu z 1 roka: neúplný r. Slovenských národných novín
4. podujatie usporadúvané každý rok: 50. r. Medzinárodného maratónu mieru;
-
roľník -a mn. -ci m. kto obrába pôdu a chová hosp. zvieratá; poľnohospodár: malý, stredný, družstevný r.;
nakupovať od r-ov; -
rovnobežník -a m. geom. štvoruholník, ktorého protiľahlé strany sú rovnobežné
-
rozkošník -a mn. -ci m. pôžitkár, požívačník;
-
rôznobežník -a m. geom. štvoruholník s rôznobežnými stranami
-
roztopašník -a mn. -ci m. samopašník
-
ručník -a m.
1. šatka nosená na hlave al. na pleciach: hodvábny, vlnený r.
-
salašník -a mn. -ci m.
1. chovateľ oviec na salašoch
-
slnečník -a m. roztváracia striežka pod. dáždniku na ochranu pred priamymi slnečnými lúčmi
-
smrteľník -a mn. -ci m. expr. každý živý človek: to čaká každého s-a;
to nie je pre nás s-ov obyčajných ľudí; -
spiatočník -a mn. -ci m. kto je proti akémukoľvek pokroku, napredovaniu;
-
spoločník -a mn. -ci m.
1. kto koná niečo spoločne s niekým: s. zo školských lavíc, s. vo vlaku;
byť niekomu s-om;
expr. čertov s. zlý človek2. kto má fin. al. inú účasť v podnikaní: obchodný s., s. firmy
3. kto je zručný v spoloč. zábave: znamenitý, duchaplný s.;
byť dobrým s-om; -
sústružník -a mn. -ci m. odborník pracujúci so sústruhom, tokár;
-
svetobežník -a mn. -ci m. kto veľa chodí, cestuje po svete, svetobežec: dobrodružný s.;
futbaloví s-ci; -
svojvoľník -a mn. -ci m. svojvoľný človek;
-
tanečník -a mn. -ci m. kto tancuje (zo zábavy al. profesionálne): dobrý t., striedať t-ov;
prvý t. súboru; -
tlmočník -a mn. -ci m.
1. osoba tlmočiaca jazykový prejav: dorozumieť sa pomocou t-a
2. hlásateľ (význ. 1), predstaviteľ; prostredník: t. názorov;
t. vôle niekoho; -
tvarožník -a m. tvarohovník
-
uličník -a mn. -ci m. nevychovaný, samopašný chlapec, nezbedník;
-
vaječník -a m. anat. časť žen. al. samičieho pohlavného ústroja, v kt. sa tvoria vajíčka
-
vrtuľník -a m. helikoptéra: vojenský v.;
-
všetečník [-t-] -a mn. -ci m. expr. všetečný človek, zvedavec;
-
výkričník -a m. interpunkčné znamienko označujúce zvolanie, rozkaz, výzvu (napr. aká krása! odíď! nefajčiť!)
-
výtržník -a mn. -ci m. kto robí výtržnosti;
-
začiatočník -a mn. -ci m. kto začína v prac. ap. činnosti: angličtina pre z-ov;
zaúčať z-ov nováčikov; -
záložník -a mn. -ci m. vojak al. hráč v zálohe (význ. 2): povolať z-ov;
stredný z. (vo futbale); -
zámočník -a mn. -ci m. odborník vo výrobe, montovaní a oprave železných predmetov: strojný z.;
-
žlčník -a m. orgán niekt. stavovcov podobný vaku, v kt. sa zhromažďuje žlč: operácia ž-a, byť chorý na ž.;
-
zlomyseľník -a mn. -ci m. zlomyseľný človek;
-
zotrvačník -a m. súčasť strojov, mechanizmov udržiavajúca rovnomernosť ich chodu;