Význam slova "káč" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kača -e ž. pejor. hlúpa žena (v nadávkach)

káča, kačíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. mláďa kačice;

kacabajka -y -jok ž. priliehavý krátky kabátik ako časť ľud. odevu

kačací príd.: k-ie vajce, k-ia farma;
k-ia chôdza knísavá;

kačacina -y ž. kačacie mäso

káčatko, kačíčatko -a -tiek s. zdrob.

káčer -a mn. N a A -y m. samec kačice

kachľa -e -chieľ/-chlí ž. keramikový výrobok z pálenej hliny použ. na stavbu kachieľ, kozubov, na obkladanie stien, podláh ap.;

kachle -chieľ/-chlí ž. pomn. zariadenie na vykurovanie miestností: stavané, naftové, akumulačné k.;

kachliar -a m. kto stavia al. opravuje kachľové pece;

kachliarsky príd.: k-e práce

kachlička -y -čiek ž.

1. kachľa: kúpeľňa vyložená k-mi

2. zdrob. ku kachľa;

kachličkový príd.: k-é obloženie

kachličky -čiek ž. pomn. zdrob.

kachľový² príd.: k-é dvierka;

kachľový¹ príd.;

kačica -e -číc ž. vodný vták s krátkymi nohami chovaný ako hydina na mäso al. žijúci (ako sťahovavý) divo, zool. Anas;
jeho dospelá samica, kačka: vykŕmená, pečená k.;
chodiť ako k. knísavo

● → novinárska k.;

kačičiareň -rne ž. kačín

kačička -y -čiek ž. zdrob.

kačín -a m. stavisko na chov kačíc, kačičiareň

kacír -a m.

1. vyznávač učenia odchylného od oficiálnej cirk. náuky, heretik, bludár

2. zástanca názorov nesúhlasiacich s platnými doktrínami (v umení, politike ap.), úchylkár;

kacírka -y -rok ž.;

kacírsky príd. i prísl.;

kacírstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. ku kacír

2. kacírska myšlienka, kacírsky čin

kačka -y -čiek ž. kačica: chovať k-y;
poľovať na k-y

apko, apík -a m. hypok.

arzenovodík -a m. chem. prudko jedovatý plyn cesnakového zápachu

autičkár -a m. hovor. kto odcudzuje autá: banda a-ov; chytiť a-ov pri čine

babrák -a mn. -ci m. hovor. expr. nešikovný, ťarbavý človek, babroš, fušer;

baletník -a mn. -ci m. tanečník v balete

balík -a m.

1. zabalené predmety; čo je zabalené: b. kníh;
urobiť b.;
poslať b. poštou

2. publ. súbor rovnorodých vecí, predmetov: b. problémov, b. peňazí;
b. opatrení

3. inform. súbor programov: softvérový b.;

banánovník -a m. tropický strom plodiaci banány, bot. Musa

baník -a mn. -ci m. pracovník, robotník v bani;

bavlník -a m. (sub)tropická rastlina pestovaná na bavlnu, bot. Gossypium;

bedrovník -a m. liečivá bylina s vysokou byľou a červenkastým súkvetím v korune, bot. Pimpinella

behák -a obyč. mn. m. spodná časť nôh vtákov: orol má mohutné b-y

belák -a mn. N a A -y m. biely zajac al. pes

besedník -a mn. -ci m. spoločník v debate, besede

bežkár -a m. lyžiar na bežkách;

bežkárka -y -rok ž.;

bežkársky príd.: b-a trať;

bežkárstvo -a s. bežkársky šport

bičík -a m.

1. zdrob. k bič: jazdecký b.

2. biol. vláknitý útvar bunky použ. na pohyb

bielizník -a m. skriňa na bielizeň

blafák -a m. šport. slang. manéver na oklamanie brankára v hokeji

blatník -a m. ochranný plech nad kolesami vozidiel

blízučký, blízunký, blízulinký príd. expr. veľmi blízky;

bochník -a m.

1. peceň chleba: voňavý b.

2. čo má jeho podobu: b. syra;

bodák -a m. krátka bodná zbraň nasadzovaná na pušku

bodovník -a m. hovor. bodovacia stupnica na posudzovanie odb. výkonov, napr. v zdravotníctve

bojovník -a mn. -ci m. kto bojuje (význ. 1, 2): frontový b.;
b. za práva ľudu;
→ hrob Neznámeho b-a;

bosorák -a mn. -ci m. čarodejník, strigôň;

brhlík -a mn. N a A -y m. drobný vtáčik lezúci po stromoch, zool. Sitta;

brzlík -a m. hovor. týmus

bubák -a mn. N a A -y m. strašiak, strašidlo: strašiť deti b-om

bubeník -a mn. -ci m.

1. hráč na bubne (v hud. súbore)

2. v min. obecný zamestnanec, kt. bubnovaním zverejňoval úr. oznamy

bubník -a, bubníček -čka m. zdrob.;

budík -a m. prenosné hodiny s nastaviteľným zvukovým signálom, budíček: nastaviť, natiahnuť b.;
b. cengá, zvoní;

búrlivák -a mn. -ci m. človek búrlivej povahy, nespokojenec

● vták-b. rozpráv. bytosť

býk -a mn. N a A -y m. samec hovädzieho dobytka, bujak: plemenný b.;
zápasia ako b-y urputne;

cedák -a m.

1. cedidlo: precediť mlieko cez c.

2. mliečnik (význ. 1): veľký hlinený c.;

cenník -a m. zoznam cien (výrobkov, služieb ap.)

cepík -a m. kratšia a pohyblivá časť cepov, ktorou sa mláti

chasník -a mn. -ci m. expr. odrastený chlapec, šuhaj, mládenec, parobok: mladý, dedinský ch.;

chinínovník [-in-] -a m. tropický strom, z kt. kôry sa získava chinín, bot. Cinchona

chlapák -a mn. -ci m. expr. chlap (význ. 1), chlapík: územčistý ch.;
aký si ty ch.!

chlapík -a mn. -ci m. expr.

1. chlap, muž: urastený ch.

2. muž, chlapec s kladnými vlastnosťami: odvážny ch.;
ty si ch.!

chlebík -a, chlebíček -čka m.

1. zdrob. expr. k 1, 2

2. → obložený ch.;
→ biskupský ch.

chlebník -a m. malá (turist.) závesná kapsa na jedlo: cez plece si prevesil ch.

chlebovník -a m. tropický strom s veľkými jedlými plodmi, bot. Artocarpus

chlipník -a mn. -ci m. pejor. chlipný človek

chlorovodík -a m. chem. ostro páchnuca plynná zlúčenina chlóru a vodíka;

chlpatučký príd. expr. (príjemne) chlpatý

chodník -a m.

1. cestička pre chodcov: lesný ch.

2. vyvýšený pás po okrajoch ulice vyhradený chodcom: asfaltový ch.;

chrobák -a mn. N a A -y m. hmyz s krovkami: zbierka ch-ov, chytať, ničiť ch-y

● mať ch-a v hlave znepokojujúcu myšlienku;
→ nasadiť niekomu ch-a do hlavy;
robiť, zaujať pozíciu → mŕtveho ch-a;

chudák -a mn. -ci m.

1. poľutovaniahodný tvor, úbožiak, neborák: ch., prišiel o nohu;
ch. otec už nežije

2. chudobný človek, žobrák, bedár: požičiaval si od ch-a, vydala sa za ch-a;

chudučký, chudunký, chudulinký príd. expr. veľmi chudý: ch-é dieťa, ch-á tvár;

chutnučký, chutnulinký príd. expr. chutný (význ. 1, 2);

chvostík -a m. zdrob.

chyták -a m.

1. hovor. otázka (pri skúške, výsluchu ap.) kladená s úmyslom prichytiť niekoho pri niečom

2. chytač, chytadlo

chytrák -a mn. -ci m. obyč. pejor. prefíkaný človek;

ciferník -a m. číselník (na hodinách)

citrónovník -a m. subtropický strom rodiaci citróny, bot. c. pravý Citrus limon

colník -a mn. -ci m. zamestnanec colnej správy

cudzoložník -a mn. -ci m. kto sa dopustil, dopúšťa cudzoložstva;

cudzopasník -a m.

1. mn. N a A -y cudzopasný živočích al. rastlina, parazit

2. mn. živ. -ci pejor. kto žije z práce iných, príživník;

cukrík -a m.

1. zdrob. expr. k 1

2. drobný výrobok z cukru a rozlič. prísad: kyslý, tvrdý, ovocný c.;
čokoládový c. bonbón;

cumlík -a, cumeľ -mľa m. predmet prispôsobený na utišujúce cumľanie al. cucanie z fľašky pre dojčatá

● expr. byť ako c. milý, pekný ako dieťa

daňovník -a mn. -ci n kto je povinný platiť daň

darebák -a mn. -ci m. expr.

1. kto sa vyhýba práci, lenivý človek, lenivec, leňoch: príživník a d.

2. zlý človek, ničomník, naničhodník: je to lump a d.;

daromník -a mn. -ci m. lenivý, daromný človek al. zviera, lenivec, leňoch, darebák: nebudeme robiť na d-a

datľovník -a m. vysoká palma s perovito zloženými listami, bot. d. obyčajný Phoenix dactylifera

dážďovník -a mn. N a A -y m. rýchly vták s krátkym telom a dlhými krídlami, zool. Apus

denník -a m.

1. zápisník na vedenie denných záznamov: cestovný, pokladničný d.;
viesť si d.

2. noviny vychádzajúce denne: uverejniť správu vo všetkých d-och;

desaťkorunák -a m. desaťkorunová minca

desatorák -a mn. N a A -y m. jeleň s 10 hrotmi na parohoch

divadelník -a mn. -ci m. pracovník v divadelníctve: dramatici a d-i

divák -a mn. -ci m. kto pozerá na (umel.) predstavenie, program, zápas ap.: televízni d-i;
potlesk d-ov;

dlžník -a mn. -ci m.

1. kto má peňaž. dlh: prinútiť d-a platiť

2. kto má morálny dlh, záväzok ap.: národ zostal umelcovi d-om;

dobrák -a mn. -ci m. dobrosrdečný, dobrý človek: jej muž je d.

● d. od kosti veľký dobrák;

dobrovoľník -a mn. -ci m. kto dobrovoľne niečo vykonáva: slovenskí d-i (z r. 1848 – 49);
prihlásiť sa k d-om;

dolník -a mn. -ci/-ky A -ov/-ky m. najnižšia karta s figúrou

domovník -a mn. -ci m. kto sa stará o hosp. správu (väčšieho) domu;

dopravník -a m. dopr. zariadenie premiestňujúce materiál najmä v horizontálnom smere, transportér: pásový d.

dospelák -a mn. -ci m. slang. dospelý človek, dospelý (z hľadiska detí): deti vraveli, že film bol iba pre d-ov

dostavník -a m. v min. prepravný prostriedok ťahaný koňmi

doštenák -a m. voz s doskami na mieste rebrín

dôstojník -a mn. -ci m. nositeľ vyššej voj. hodnosti (u nás od podporučíka po plukovníka): nižší, vyšší d.;
povýšiť do hodnosti d-a;

dotazník -a m. tlačivo s otázkami: osobný d.;
vyžiadať si d.;

dôverník -a mn. -ci m.

1. kto nám je dôverný, blízky: hľadať útechu u svojho d-a

2. poverený zástupca organizačnej jednotky: domový d.;
d. polície konfident;

draslík -a m. veľmi reaktívny alkalickokovový chem. prvok, zn. K, kálium

drevák -a obyč. mn. m. obuv s drevenou podošvou: nosiť d-y

druhák -a mn. -ci m. žiak 2. ročníka, 2. triedy: učiť d-ov;

drúk -a m. tenší kmeň al. hrubší konár: bukový d., zobrať d. do ruky;

● expr. stáť ako d. bez prejavu;

družobník -a mn. -ci m. hovor. družobný partner: d-i z partnerského mesta

družstevník -a mn. -ci m. člen družstva; člen býv. jednotného roľníckeho družstva;

dubák -a m. vyhľadávaná jedlá hríbovitá huba s mäsitým hnedastým klobúkom, bot. hríb dubový Boletus reticulatus;

dusík -a m. bezfarebný plynný chem. prvok tvoriaci najväčšiu časť vzduchu, zn. N

dvojdecák -a m. hovor. dvojdecový pohár: naliať plný d.

dvojmesačník -a m. periodikum vychádzajúce každé 2 mesiace: vydávať d.