Význam slova "jó" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 55 výsledkov (1 strana)
-
jóbovský príd. k Jób
-
jód -u m. nekovový halový chem. prvok sivočiernej farby a dráždivého zápachu, zn. I;
-
jodid -u m. chem. zlúčenina jódu s iným kovovým prvkom: j. strieborný
-
jódlovať nedok. pri speve rýchle preskakovať z prsného registra do fistuly
-
jódny príd. chem. obsahujúci jód v istom pomere
-
jodoform -u m. chem. zlúčenina jódu, uhlíka a vodíka použ. ako antiseptikum;
-
jodoformový príd.: j-á gáza
-
jódovať nedok.
1. pridávať do niečoho jód: j-nie soli proti strume
2. natierať jódovou tinktúrou: j. ranu
-
jódový príd.: j. roztok, j-á tinktúra
-
joga -y ž.
1. jeden zo 6 ind. ortodoxných filoz. systémov, jogizmus
2. sústava teles. cvičení utvorených na zákl. tohto systému a majúcich za cieľ dosiahnuť duš. sústredenie a upokojenie, jogizmus
-
jogín -a m. stúpenec jogy (význ. 1)
-
jogista -u m. stúpenec jogizmu;
-
jogistický príd.: j-é cvičenie
-
jogistka -y -tiek ž.;
-
jogizmus -mu m. joga (význ. 1, 2);
-
jogurt -u m. zakvasený a zahustený výrobok z pasterizovaného mlieka
-
joj, jojoj, jój cit. vyj. teles. bolesť al. zvolanie pri rozlič. pocitoch (žiali, nevôli, prekvapení, obdive ap.), jaj, juj: j., to bolí! j., to je rybisko! j., však si nešikovný;
j., tá nádhera! -
jojčať -í -ia, jojkať nedok. expr. bedákať, nariekať (a obyč. pritom opakovať cit. joj), jajčať, jajkať, jujkať: j. od bolesti
-
jola -y jol ž. menší ľahší čln s veslami a plachtou;
šport. kategória šport. lodí: preteky olympijských jol -
jonatánka -y -nok ž. pestovateľská odroda zimných jabĺk červenej farby so šťavnatou dužinou
-
jota -y jot ž. názov hlásky a písmena i v gréc. abecede (ι); mäkké i v niekt. graf. systémoch
-
joule [džaul] -lu m. hlav. jednotka práce a energie, resp. tepla v sústave SI, zn. J
-
ajaj, ajáj cit. vyj. radosť; počudovanie, odmietanie: a., ale také niečo! a.! mávol odmietavo rukou
-
báj -e ž. rozprávanie zo života pohanských bohov, o tajomných prír. javoch, mýtus; príhoda z dávnych čias: antické, grécke, starodávne b-e;
b. o Maginhrade -
božemôj cit. vyj. povzdych, žalosť, bolesť, zúfalstvo: ach b., čo mám robiť? b.! – bedákala matka
● expr. ani za b. výraz silného záporu, za nič na svete, ani za svet
-
háj2 -a m. les menšej rozlohy, horička: brezový, olivový h.;
urnový h. cintorín s urnami● expr.: do h-a! mierne zahrešenie;
je to v h-i je to stratené, zničené; -
haj, háj1 cit. vyj.
1. rozlič. pocity, napr. radosť, prekvapenie, ha: h., to je prekvapenie!
2. poháňanie: h., husičky, h.
-
hajaj, hajáj cit. vyj. rozlič. pocity, citový dôraz, údiv ap., ojoj, ojój: tam je jahôd, h.!
-
hoj, hojoj, hojój cit. vyj. silné citové pohnutie ako radosť, obdiv, rozhorčenie ap.: h., ako je sladko žiť! h., to nie!
-
j [i jé] neskl. s.
1. spoluhláska a písmeno
2. v skr. a zn.: J joule;
t. j. to jest -
jáger -gra m. hovor. zastaráv.
1. poľovník
2. horár;
-
jágerský príd.
-
jaj, jajaj, jáj cit. vyj. pocit teles. bolesti al. zvolanie pri rozlič. pocitoch (nevôli, žiali, údive ap.), joj, juj: j., to bolí! j., čo to robíš! j., tá krása!
-
jánošíkovský príd. týkajúci sa ľud. hrdinu Jánošíka a jeho družiny: j-á tradícia, j. motív
-
jánsky príd. vzťahujúci sa na dni okolo sv. Jána (24. júna), svätojánsky: j-e ohne zapaľované v predvečer sv. Jána
-
jánusovský príd.
● kniž. mať j-ú tvár byť dvojtvárny, falošný
-
jé, jej2, jéj cit. vyj. prekvapenie, začudovanie: j., to je nádherné! j., to som ešte nevidel
-
juj, jujuj, júj cit. vyj. teles. bolesť al. zvolanie pri rozlič. pocitoch (žiali, nevôli, prekvapení, obdive ap.), joj, jaj: j., to je bolesť! j., ale sa bojím! j., aká krása!
-
júl -a L -i m. 7. mesiac v roku;
-
júlový príd.: j-é horúčavy
-
jún -a L -i m. 6. mesiac v roku;
-
júnový príd.: teplý j. večer
-
máj -a m.
1. 5. mesiac v roku: studený, teplý m.;
Prvý m. Sviatok práce2. vys. okresaný a ovenčený strom, kt. pred 1. májom stavajú mládenci dievčencom
3. ovenčený stromček ako symbol dokončenia stavby
● studený m., v stodole raj;
-
môj môjho m. moja mojej ž. moje môjho s. I m. a s. mojím mn. m. živ. moji, neživ. ž. a s. moje mojich
I. zám. privl.
1. vyj. privl. vzťah hovoriaceho k osobe, veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): môj syn, môj dom, m-e telo, schopnosti;
môj národ, m-e pracovisko;
m-a zásluha, môj vedúci2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): m-e mlčanie, moje povýšenie
3. vyj. zreteľ: prišiel môj čas;
on je v m-ch rokoch4. hovor. má funkciu odkazovacieho zámena: môj človek sa o to postará
5. expr. vyj. citové vzťahy: duša m-a (oslovenie), nehaňte ľud môj;
(víno,) to je moje to mám rád● podľa m-ho podľa mojej mienky;
expr.: páni m-i! Bože môj! zvolanieII. hovor. môj m. manžel: poviem m-mu;
-
oj, ojoj, ojój cit.
1. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, túžbu, varovanie, radosť, žiaľ ap.), oh, och: o., aká hojnosť! o., nieže tak! o., bude nám dobre
2. blíži sa význ. čast. zosilňuje zápor al. prisviedčanie: o., nie! o., áno!
-
ojej, ojéj cit. vyj.
1. rozlič. pocity (prekvapenie, výsmech, odmietanie ap.): o., naozaj! o., takých je dosť!
2. blíži sa význ. čast. zosilňuje prisviedčanie: o., vie to on dobre
-
papagáj -a mn. N a A -e m. pestro sfarbený vták s prenikavým hlasom: tropické p-e;
-
papagájčí, papagajčí príd.
-
papagájí príd.
-
t. j. skr. to jest
-
ťaj, ťáj, ťajaj cit. vyj. nadšenie, nevôľu, údiv ap., ej, jaj, ajaj: ť., ale ma vyhrialo!
-
varuj, varúj cit. vyj. výstrahu pred nebezpečenstvom pri práci v lese, v lome ap., pozor!