Význam slova "hó" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ho čast. hovor. zdôrazňuje slovo, výpoveď (často vo zvol. vetách): ideš ho preč! budeš ho ticho! ale sa ho poberáš! poď ho (domov)! pís. i poďho

hobby neskl. s. (angl.) záľuba, koníček: venovať sa svojmu h.

hobeľ -bľa m. hovor. udieranie niečou zadnou časťou tela o zem ako žart. pocta al. trest;
obyč. iba v spoj. dať, dostať h-a;
h-a mu!

hoblica -e -líc ž. pracovný stôl, na kt. sa hobľuje, hobľovacia stolica

hoblík -a m. nástroj na hladké opracúvanie drevenej plochy: ručný h.

hoblina -y obyč. mn. hobliny -lín ž. tenké, obyč. skrútené odrezky pri hobľovaní, stružliny: drevené, kovové h-y

hobľovací príd. určený na hobľovanie: h. stroj;
h-ia stolica hoblica

hobľovačka -y -čiek ž. hovor. hobľovací stroj: stolová h.

hobľovať nedok. opracúvať hoblíkom al. hobľovacím strojom: h. dosku

hoboj -a m. drevený dychový hud. nástroj so sopránovým tónom: hrať na h-i;

hobojista -u m. kto hrá na hoboji;

hobojistka -y -tiek ž.

hobojový príd.: h-é sólo

hobra -y ž. materiál z lisovaných drevených vláken: doska z h-y;

hobrový príd.

hochštapler -a m. hovor. pejor.

1. podvodník, dobrodruh s uhladeným vystupovaním

2. karierista;

hochštaplerka -y -riek ž.;

hochštaplerský príd.: h-é vystupovanie;

hochštaplerstvo -a s.

hoci, kniž. hoc

I. spoj. podraď. uvádza prípustkovú vetu, i keď, aj keď, bár(s): neprišiel, h. mohol;
h. nemal čas, predsa (len) prišiel, h. nesúhlasil, jednako pristal

II. čast. poukazuje na krajnú možnosť zo stanoviska podávateľa, bárs, čo aj: môže prísť h. sám, h. aj hneď

hocičo, hocčo -čoho zám. neurč.

1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri výbere veci, javu, to al. ono, čokoľvek, bársčo: môžeš uvariť h., zavďačíš sa mu hocičím

2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) niečo bezcenné, ledačo: tá si oblečie h., postaviť dom nie je h.

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú a podmetovú, čokoľvek: urobím, h. budeš chcieť

hocijako, hocako

I. zám. neurč. príslov.

1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri výbere spôsobu, tak al. inak, akokoľvek, bársako: môžeš sa rozhodnúť h.

2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) ledabolo, bársako: záhrada je (len tak) h. obrobená

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu s význ. prípustky, hoci: našli ju, h. sa skrývala

II. čast. hovor. vyj. pevné presvedčenie, istotu, v každom prípade: túto úlohu zvládneme h.

hocijaký, hocaký zám. neurč.

1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť kvality vecí al. javov, nezáleží na tom aký; akýkoľvek, bársaký: vyber si h-ú látku;
h-ým spôsobom

2. všetok, každý, akýkoľvek: h-á námaha bola márna

3. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) bársaký, obyčajný: to uhádne h. hlupák;
to nie je (len taký) h. dvor

4. uvádza vzťaž. vedľ. vetu s význ. prípustky, hoci, i keď, aj keď: h-é úprimné boli jeho oči, neveril mu

hocikade, hockade zám. neurč. príslov.

1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe smeru, kadekoľvek: môžeš prejsť h.

2. uvádza vzťaž. vedľ. vetu s význ. miesta, kadekoľvek: striehol naňho, h. sa pohol

hocikam, hockam zám. neurč. príslov. hoc(i)kde (význ. 2, 3); kamkoľvek: pôjde s ním h.;
h. sa pohol, šiel s ním

hocikde, hockde zám. neurč. príslov.

1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, na, v kt. prebieha dej, činnosť, kdekoľvek, bárskde: ubytujem sa h.

2. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, kt. je cieľom smerovania, hoc(i)kam, kamkoľvek: pôjde s ním h.

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu s význ. miesta, kadekoľvek: striehol za ním, h. sa pohol

hocikedy, hockedy zám. neurč. príslov.

1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe času, nezáleží na tom, v kt. čase, kedykoľvek, bárskedy: zopakujem to h.

2. uvádza vzťaž. vedľ. vetu s význ. času, kedykoľvek: h. prišiel, vždy bol vítaný

hocikoľko, hockoľko neskl., m. živ. hocikoľkí, hockoľkí, m. neživ., ž. a s. hocikoľké, hockoľké zám. neurč. číslov. vyj. ľubovoľný al. rozmanitý neurč. počet, nezáleží na tom koľko, koľkokoľvek, bárskoľko: kamarátov si nájde h., h-ých;
týka sa to h., h-ých osôb;
h-í z nás

hocikto, hockto -koho zám. neurč.

1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe osoby, nezáleží na tom kto, ktokoľvek, bárskto: prihlásiť sa môže h.

2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) niekto bezvýznamný: nezníži sa k hocikomu;
nie som h.

hociktorý, hocktorý zám. neurč. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri výbere osoby al. veci, kt. je jedna z viacerých, nezáleží na tom ktorý, ktorýkoľvek: vyber si h-ú (možnosť)

hod -u m. hodenie, hádzanie; ľahkoatletická disciplína: h. do cieľa;
h. diskom, oštepom

hod. skr. hodina

hodina -y -dín ž.

1. časová jednotka 60 minút, skr. hod., zn. h: deň má 24 h-ín;
prídem o h-u;
rýchlosť 100 km za h-u

2. (obyč. s čísl. rad. al. zákl.) dovŕšený časový úsek 60 minút označený na hodinách: je presne 12 h-ín, príde o jednej (h-e), koľko je h-ín?

3. približne 60 minút pravidelne určených na istú činnosť: h. slovenčiny, rozvrh h-ín, chodiť na h-y klavíra, úradné h-y

4. časový údaj vzťahujúci sa na istý dej, chvíľa, čas; termín: rozvoz tovaru v ranných h-ách;
h. odchodu, záverečná h.;
výpoveď na h-u okamžitá

5. liturg. liturgia hodín časť dennej modlitby v kat. cirkvi

● udrela, odbila jeho posledná h. umiera;
ešte neprišla jeho h. nie je vhodný čas;

hodinár -a m. odborník pri výr. a oprave hodín a hodiniek; majiteľ obchodu s hodinami, hodinkami;

hodinárka -y -rok ž.;

hodinársky príd.: h. majster, obchod, priemysel;

hodinárstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. hodinársky odbor

2. predajňa al. opravovňa hodín a hodiniek

hodinka -y -niek ž. zdrob. expr. k 1, 4: pospať si h-u;
slabá h. necelá

● (prišla jej) ťažká h. pôrod;
mať, držať → čiernu h-u

hodinkový príd.: h. náramok;
cirk. h-á pobožnosť

hodinky -niek ž. pomn. náramkové al. vreckové hodiny: zlaté, pánske h.;
digitálne h. označujúce čas číslicami;

hodinovka -y -viek ž. hovor. činnosť trvajúca (asi) hodinu (prednáška, beh ap.)

hodinový¹ príd.: h-á prednáška trvajúca hodinu;
h-á mzda za odpracované hodiny;

hodinový² príd.: h-é ručičky;

hodiny -dín ž. pomn. prístroj na meranie času: nástenné, vežové, slnečné h.;
h. idú dopredu, tikajú;
natiahnuté h.;

hodiť dok.

1. prudkým pohybom vypustiť a tým spôsobiť let al. pád niečoho; vrhnúť: h. loptu, h. kameň do vody, h. do psa palicu;
h. sliepkam dať žrať;
h. niečo (od zlosti) o zem;
hovor.: h. na seba šaty rýchlo sa obliecť;
h. jedlo do seba rýchlo sa najesť;
h. žiadosť, príspevok ap. do koša, pren. nevybaviť, odmietnuť

2. rýchle pohnúť časťou tela, myknúť, pohodiť: h. rukou, hlavou;
h. plecom i fraz. prejaviť nezáujem;
kôň h-l zadkom

● spí, akoby ho bol do vody h-l tvrdo;
h. po niekom kameňom odsúdiť ho;
h. → flintu do žita;
h. niekomu niekoho, niečo na → krk;
h. (jednu, pár) niekomu (na zadok) udrieť;
h. niekoho cez → palubu;
h. o(č)kom po niekom letmo sa pozrieť;

hodiť sa² nedok. i dok.

1. byť vhodný, vhod, vyhovovať, zodpovedať: to sa mi (ne)h-í;
h. sa na nejakú prácu

2. (u)tvoriť súlad, svedčať, pristať: farby sa h-ia k sebe;
tí sa k sebe h-ia

hodlať nedok. mať v úmysle, chystať sa, zamýšľať: h-á sa venovať hudbe

hodne viac/viacej

I. prísl. vyj. veľkú mieru, veľký rozsah, mnoho, veľa: h. skúsil, h. dlho;
h. starší oveľa

II. neskl. čísl. zákl. neurč. (pomerne) veľký počet, veľké množstvo, mnoho, veľa: h. ľudí, vody

hodno¹ vetná prísl. (s neurč.) stojí za to, vyplatí sa: h. sa zamyslieť, vykonať to

hodnosť -i ž. stupeň v sústave postavenia, obyč. spojený s titulom; postavenie (obyč. vyššie): vojenská, akademická h., h. kapitána;
udelili mu (čestnú) h. doktora vied;

hodnostár -a m. kto má (vyššiu) hodnosť: vojenský, cirkevný, akademický h.;

hodnostárka -y -rok ž.;

hodnostársky príd.: h-e kreslo

hodnostný príd.: h-á trieda, h. stupeň

hodnota -y -nôt ž.

1. cena (obyč. v peniazoch): kúpna h., h. peňazí, tovaru

2. význam, dôležitosť: umelecká, vedecká, praktická h. niečoho

3. úžitkovosť, osožnosť: výživná h. jedla

4. niečo cenné; majetok (konkrétne i abstraktne): majetkové, kultúrne, sociálne h-y;
ekon. množstvo spoločensky potrebnej práce vynaloženej pri výr. tovaru: zákon h-y;

hodnotiť nedok. zisťovať hodnotu, oceňovať, posudzovať: h. človeka, výkon, cenu;
h-enie plnenia úloh

hodnotne prísl.

hodnotný príd. majúci hodnotu, cenný, kvalitný: h. človek, program, h-é dielo;

hodnotový príd.: h. systém

hodnoverne prísl.;

hodnovernosť -i ž.

hodnoverný príd. hodný dôvery, viery, spoľahlivý, vierohodný: h. človek, svedok, h-á správa;

hodný príd., kniž. i hoden, hodna, hodno² (obyč. iba v prís.)

1. zasluhujúci si niečo; hodnotný: byť, zostať h. lásky;
dom nie je veľa h.;
to je veľa h-o

2. iba hodný hovor. (dosť) veľký, riadny, poriadny: h. kus chleba, h-á chvíľa

3. iba hodný súci, urastený, statný: vyrástlo z nej h-é dievča, je už h-ým chlapom

● nie je hoden ani deravý groš nič;
kniž. nie je hoden do jeho šľapaje stúpiť stojí (morálne) nižšie

hodovať nedok. bohato jesť a piť, byť na hostine: h. na svadbe, h. za stolom s rodinou

hodovníčka -y -čok ž.;

hodovnícky príd.

hodovník -a mn. -ci m. účastník na hostine al. na hodoch;

hodovný príd. určený na hodovanie: h. stôl, h-á sieň, sála

hodový príd.: h. koláč

hodváb -u m.

1. vlákno z výlučku hodvábnika al. vyrobené chemicky; tkanina z takých vláken: prírodný, umelý h.

2. niť vyrobená z takých vláken: h. na šitie

● (jemný) ako h.;

hodvábne prísl.

hodvábnický príd.

hodvábnictvo -a s. výr. hodvábu;

hodvábnik -a mn. N a A -y m. motýľ chovaný pre zámotky, z kt. sa vyrába hodváb, zool. priadka morušová

hodvábny príd.

1. vyrobený z hodvábu: h-a šatka, niť

2. podobný hodvábu; jemný a lesklý: h-e vlasy, h. lesk;

hody -ov m. pomn.

1. slávnosť výročia posviacky kostola al. sviatok patróna, ktorému je kostol zasvätený: ísť na h.

2. hostina, hodovanie: urobiť si h.

● mať sa, najesť sa ako na h-och dobre;

hofier -a m. v min. kto nevlastnil pôdu al. vlastnil malý výmer pôdy; nádenník, želiar;

hofierka -y -rok ž.;

hofiersky príd.;

hofierstvo -a s.

hohó, hó cit.

1. vyj. rozlič. pocity, napr. veselosť, počudovanie, nespokojnosť ap.: hó, to je novina! hohó, ale sa máme! h., to nie!

2. vyj. zvolanie na statok, aby sa zastavil

hoj, hojoj, hojój cit. vyj. silné citové pohnutie ako radosť, obdiv, rozhorčenie ap.: h., ako je sladko žiť! h., to nie!

hojdací príd. určený na hojdanie: h-ie kreslo, h. kôň

hojdačka -y -čiek ž. prostriedok na hojdanie: zavesiť h-u na strom

hojdať nedok.

1. kolísať (význ. 1), kolembať: h. dieťa, bábiku (v kolíske, na rukách);
h. sa na hojdačke

2. knísať, hompáľať: h. kolísku, hojdačku;
h. nohami, vlny h-jú loď

// hojdať sa: lampa sa h-á, strom sa h-á vo vetre

hojdavo prísl.

hojdavý príd. kolísavý; kolembavý, knísavý: h-á chôdza;
h-á posteľ;

hojiť -í -a nedok. liečiť (obyč. vonkajšie poranenie): h. rany

// hojiť sa (o poranení) liečiť sa, zaceľovať sa: rana sa zle h-í

hojivo prísl.: h. pôsobiť

hojivý príd. kt. hojí, uzdravujúci, liečivý: h-á masť;

hojne prísl.: h. navštevovať, jedla bolo h.;

hojnosť -i ž. veľké množstvo, dostatok: h. jedla, tovaru;
žiť v h-i v blahobyte

hojný príd. vyskytujúci sa vo veľkom množstve, vo veľkej miere, bohatý, početný: h-á úroda, účasť;
prišli v h-om počte;

hokej -a m. šport. hra na ľade al. na zemi, pri kt. sa hráči hokejkou usilujú dostať puk al. loptičku do brány: ľadový, pozemný h.;

hokejista -u m. kto hrá hokej;

hokejistický príd.: h. dres

hokejistka -y -tiek ž.;

hokejka -y -jok ž. šport. náčinie v tvare zahnutej palice na hranie hokeja;

hokejkový príd.

hokejový príd.: h-é majstrovstvá;

hókus-pókus, hókuspókus

I. cit. kúzelnícka formula

II. hókus-pókus hókusu-pókusu, hókuspókus -u m. kúzelnícky kúsok: urobiť h.;

hoľa -e hôľ/-í ž. trávnatá plocha vrchov nad stromovým porastom; výšinový pasienok: pásť na h-iach;

holáň -a m. expr.

1. holý al. nedostatočne oblečený človek, naháč

2. mn. N a A -e holíča;

holandčina -y ž. holandský jazyk

holandský príd. k Holanďan, Holandsko: h. jazyk, h-é tulipány;
h-á → dražba;

holandsky prísl.: rozprávať (po) h.

holánik -a mn. živ. -ci, neživ. -y m. zdrob.

hold -u m. slávnostná pocta, veľký prejav úcty: vzdať h. jubilantovi

holding -u m. (angl.) fin. kapitálová účasť na účastinnej spoločnosti umožňujúca hospodársky ju ovládať;

holdingový príd.: h-á spoločnosť s trvalou účasťou v iných podnikoch s cieľom kontroly a financovania

holdovať nedok.

1. kniž. vzdávať hold: h. oslávencovi

2. hovor. (náruživo) sa oddávať, obľubovať: h. športu, kartám

holeň -e ž.

1. zool. predná časť nohy niekt. zvierat od kolena nižšie

2. správ. píšťala (význ. 2);

holengať nedok. expr. kolísať, knísať: h. nohami

// holengať sa: ruky sa mu h-jú

holenný príd.

holiaci príd. určený na holenie: h. strojček, h-e mydlo

holič -a m. odborník na strihanie a úpravu vlasov a na holenie;

holíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. expr. neoperené vtačie mláďa;

holíčatko -a -tiek s. zdrob.

holička -y -čiek ž.;

holičský príd.: h. salón, podnik;