Význam slova "fuč" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

fuč prísl. hovor. expr. vyj. zmiznutie, stratu, preč: všetka námaha je f.;
peniaze sú f.

fučať -í -ia nedok.

1. fúkať (význ. 1), duť, viať, fičať: vietor f-í;
neos. vonku f-í, f-í mi na nohy

2. hlasno dýchať, dychčať, fuňať: voly f-ia; f. od námahy

3. vydávať zvuk ako pri fúkaní, vypúšťaní pary ap.: vlak f-í

● expr. f-í ako medveď, ako kováčsky mech veľmi

fučka -y ž. hustá kaša zo zemiakov a múky

fu, fú, fu-fu cit. napodobňuje fučanie, fúkanie: fu-fu, fučí vlak;
fú, fúka vietor

fuňať, funieť -í -ia nedok. expr.

1. dychčať, fučať: f. od námahy

2. pri rýchlom pohybe vydávať zvuk podobný slabike fu: autá, vlaky f-ia

3. spať, odfukovať: f-í až do rána

fušer -a m. hovor. pejor. zlý, nešikovný odborník; nedouk, babrák, diletant: to nie je murár, ale f.;

fušerka -y -riek ž.;

fušerský príd.: f-á robota;

fušersky prísl.;

fušerstvo -a s. zlá práca; diletantstvo

fuška -y -šiek ž. hovor.

1. neoprávnený súkromný výkon (remeselníckeho) povolania: chodiť na f-y

2. expr. ťažká robota, drina: to bola f.!

□ robiť f-y fuškárčiť

fuškár -a m. hovor. kto robí fušky;

fuškárčiť -i nedok. hovor. robiť fušky

fuškárka -y -rok ž.;

fuškársky príd. i prísl.: f-e zárobky

fušovať nedok. hovor. fušersky vykonávať odb. prácu: f. šaty;
f-je do televízorov

● f. niekomu do remesla zasahovať do jeho vecí