Význam slova "fý" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

fyloxéra -y ž. zool. cudzopasný hmyz na viniči

fytokrém -u m. kozmet. prípravok využívajúci prírodné rastlinné látky

fyzička -y -čiek ž.;

fyzický príd.

1. hmotný: f. zemepis opisujúci prír. pomery

2. telesný, op. duševný, psychický: f-á sila, práca, bolesť;
práv. f-á osoba jednotlivec, op. právnická osoba

3. admin. kt. sa týka reálneho jestvovania niečoho, skutočný, faktický: f-é prebratie knižnice;
f-á kontrola inventára, op. účtovná;

fyzicky prísl.: f. pracovať, f. zdravý

fyzik -a mn. -ci m. odborník vo fyzike; učiteľ al. študent fyziky;

fyzika -y ž. veda o všeobecných vlastnostiach hmoty a zákonoch jej pohybu; príslušný vyučovací predmet: experimentálna, atómová f.;
prepadnúť z f-y;

fyzikálno-chemický príd. fyzikálny a chemický: f. rozbor

fyzikálnochemický príd. týkajúci sa fyzikálnej chémie

fyzikálny príd.: f. zákon, f-a chémia

fyziognómia -ie ž. výraz tváre: f. človeka

fyziológ -a mn. -ovia m. odborník vo fyziológii;

fyziológia -ie ž. veda o životných dejoch a prejavoch organizmov;

fyziologička -y -čiek ž.;

fyziologický príd.: f-é funkcie;
f. výskum

f [i ef] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno; znak 6. miesta v poradí: blok F, vitamín F

2. hud. tón a nota: stupnica F dur, f mol

3. v skr. a zn.: hud. f forte;
fyz. F farad;
chem. F fluór

● nepovedať ani f nepovedať nič

fáč -a m. hovor. obväz

fác cit. napodobňuje zvuk pri údere dlaňou; naznačuje plesnutie: f. mu jednu na zadok

fádne prísl.;

fádnosť -i ž.

fádny príd. jednotvárny, nevýrazný; nudný: f-a chuť, farba;
f. film;

fáma -y fám ž. hovor. chýr, zvesť; povesť: šíriť o niekom f-y;
f. hovorí, že ...

fánka -y -nok ž. kuch. druh vyprážaného pečiva

fárať -a nedok.

1. zostupovať do bane

2. hovor. expr. ísť, kráčať

fáza -y fáz ž. časovo vymedzený úsek, obdobie; stupeň priebehu: f-y výrobného procesu;
vývinová f. štádium;
astron. f. Mesiaca stupeň jeho osvetlenia;
elektrotech. stav smeru a veľkosti striedavého prúdu;

fázovo prísl.: f. prebiehať;

fázovosť -i ž.

fázový príd.: odb. f-á rýchlosť, f. prúd;

fénix -a m. v staroegyptskej mytológii zázračný vták, kt. po spálení znova ožíva; symbol obrodzovania

fér, pôv. pís. fair (angl.) hovor.

I. neskl. príd. čestný, slušný: f. hra, to nie je f.;
šport. fair play [fér plej] hra podľa pravidiel i fraz. čestné konanie

II. prísl. čestne, slušne: konať f.

férovo prísl.: správať sa f.;

férovosť -i ž.

férový príd. hovor. čestný, slušný, fér: používať iba f-é spôsoby; je to f. človek;

fi, fí cit.

1. napodobňuje fičanie, hvízdanie: fí, preletel granát

2. vyj. rozlič. pocity: fi, fí, aké odporné;
fí, aká krása!

fíčer, pôv. pís. feature -u L -i mn. -y m. publ. umelecky spracované rozhlas. dokumentárne pásmo

fígeľ -gľa m. hovor.

1. žart, vtip; šibalstvo, huncútstvo: vystrájať f-e

2. dôvtip, šikovnosť: pomáhať si f-om

3. prefíkanosť; podfuk, úskok: ženský f.;
v tom bude (dáky) f.

● čo f., to groš dôvtip sa vypláca;

fíglik -a m. zdrob. expr.

fíha, fiha cit. vyj. rozlič. pocity, obyč. prekvapenie: f., taká novina!

fínčina -y ž. fínsky jazyk

fínsky príd. k Fín, Fínsko: f. jazyk, f-a sauna;

fínsky prísl.: rozprávať (po) f.

fízel -zla m. hovor. pejor. príslušník tajnej polície; špehúň, sliedič

fľak -u m. hovor.

1. škvrna: mastný f., pes s čiernymi f-mi

2. expr. kus, kúsok: f. zeme, poľa;

fľakato prísl.;

fľakatosť -i ž.

fľakatý príd. hovor. pokrytý fľakmi, škvrnitý: f-á tvár, stena;

fľakovať nedok. hovor. expr. núdzovo riešiť, plátať: f. stavbu

fľandra -y -dier ž. hrub. ľahká žena, pobehlica (obyč. v nadávke)

fľaša -e fliaš, fľaška -y -šiek ž. obyč. sklená valcovitá nádoba s hrdlom; jej obsah: litrová, pivová f.;
vypiť f-u mlieka;
f. na zaváranie pohár

● má rád f-u rád pije alkohol;

fľask cit. napodobňuje zvuk pri pľasnutí zaucha: f. ho po tvári

fľaškovitý príd. majúci tvar fľašky: f-á silueta

fľaškovozelený príd. zelený ako fľaškové sklo, tmavozelený: f. hodváb

dok. fľasnúť, fľasknúť -e -ú -s(k)ol

fľašový, fľaškový príd.: f-é sklo;
f-é pivo, víno vo fľaškách;

fľaštička -y -čiek ž. zdrob.: f. kolínskej

fľocháň -a obyč. mn. m. expr. oko, oči, okále

fľochať nedok. expr. zazerať, gániť, fľočiť;

dok. fľochnúť -e -ú -chol: zlostne f-l naňho

fľočiť nedok. expr. fľochať, zazerať, gániť: f-í na ľudí

fňukať nedok. expr. prerývane plakať, vzlykať, fikať: dieťa f-á;

fóbia -ie ž.

1. lek., psych. chorobný strach z niečoho, pred niekým: trpieť f-ou

2. kniž. odpor, nenávisť k niečomu, niekomu

fókus -u m. odb. ohnisko (význ. 2);

fókusový príd.: f-á vzdialenosť;

fólia -ie ž. tenký ohybný plát z kovu al. plastickej látky: zlatá, igelitová f.;

fóliovník -a m. fóliou zakrytá konštrukcia na pestovanie zeleniny a kvetov

fóliový príd.

fön, star. pís. i föhn -u m. (nem.)

1. teplý suchý horský vietor: začal fúkať f.

2. i fén subšt. sušič (vlasov)

fönovať, fénovať nedok. (nem.) subšt. sušiť (vlasy)

fór -u m.

1. hovor. žartovný nápad, slovný vtip: rozprávať f-y

2. hovor. trik (význ. 1): osvedčený ženský f., známy, starý f.

3. subšt. náskok, prednosť, výhoda: mať f., dať f.

4. hovor. expr. obyč. mn. fóry okolky

● robiť f-y zdráhať sa (naoko)

fórum -ra fór s.

1. v starom Ríme námestie

2. orgán, inštitúcia, verejnosť povolaná posúdiť niečo: stranícke, medzinárodné f.;
vyhlásiť na verejnom f-e

fŕ, fŕŕ cit. označ. zvuk pri vzlietnutí, pri prelete ap. vtákov: f., vrabce sa rozleteli

fŕkanec -nca m. škvrna po frknutí: f-e farieb, blata

fŕkaný príd. majúci farebné bodky, prskaný: f-á látka

fŕkať -a nedok.

1. striekať (význ. 1), špliechať, vystrekovať: voda f-a z vane

2. kropiť, prskať: f. chodník, f. sa voňavkou

3. prudko odletúvať: iskry, triesky f-jú

4. (obyč. o koňoch) hlasno a prudko odfukovať (nozdrami, nosom);

fu, fú, fu-fu cit. napodobňuje fučanie, fúkanie: fu-fu, fučí vlak;
fú, fúka vietor

fúga -y fúg ž. hud. trojdielna viachlasná skladba, v kt. tému uvedenú na začiatku v 1 hlase postupne preberajú ostatné hlasy

fúkač -a m. odborník zhotovujúci predmety fúkaním: f. skla

fúkací príd. uspôsobený na fúkanie: f. hudobný nástroj, f-ia harmonika

fúkaná -ej ž. hovor. úprava účesu fúkaním; tak upravený účes

fúkať -a nedok.

1. (o vetre, vzduchu) intenzívne sa pohybovať v prúde, viať, vanúť, duť, fučať: vietor f-a;
neos. f-a na mňa

2. púšťať vzduch (zúženými) perami, dúchať: f. polievku, f. do ohňa, do balónika;
vzal fujaru a f-l hral na nej

3. hovor. siakať: f. do vreckovky

4. zhotovovať vháňaním vzduchu: f. ozdoby (zo skla)

● vedieť, odkiaľ vietor f-a poznať príčinu niečoho;
→ obracať sa, ako vietor f-a;
→ dúchať, f. s niekým do jedného vreca;

opak. fúkavať -a;

fúľať -a nedok. expr. špiniť: f. si ruky, šaty

// fúľať sa: f. sa v prachu, blatom

fúra -y fúr ž.

1. naložený voz; jeho obsah: f. sena, uhlia

2. hovor. expr. množstvo (význ. 2), hŕba, kopa: f. ľudí, snehu;
mať f-u času veľa

fúria -ie ž. expr. zúrivá, divoká bytosť (obyč. o žene)

● byť, priletieť ap. ako f. nazlostený (-á), rozzúrený (-á)

fúrik -a m. vozík s 1 kolesom a 2 rúčkami, táčky: voziť skaly na f-u

fúrikovať nedok. hovor. voziť na fúriku, fúrikom

fúz -a obyč. mn. fúzy -ov m.

1. (upravené) chlpy nad hornou perou muža: mať, nosiť f-y, vykrúcať si f-y;
mrožie f-y ovisnuté

2. dlhé chlpy al. iné výrastky niekt. živočíchov: mačka hýbe f-mi

3. hovor. ôstie (obilia); výrastky (niekt. rastlín): kukurica má f-y

● expr. pretrieť, vytrieť niekomu f-y prekaziť plán;
usmievať sa pod (jeden) f., pod f-y a) trocha b) lišiacky;

fúzatý príd. majúci fúzy (význ. 1 – 3): f. muž;
f. kocúr;
f-á pšenica, fazuľa

fúzik -a obyč. mn. fúziky -ov m. zdrob.;

fúzisko -a obyč. mn. fúziská -isk s., v jedn. i m. zvel.

gróf -a m. príslušník vyššej šľachty;

húf -a/-u m. neusporiadaná skupina ľudí al. zvierat (najmä v pohybe), hŕba, hromada: h. detí, rýb;
celé h-y množstvo;

lárom-fárom prísl. expr.

1. všelikade, hocikade, kade-tade: chodiť, túlať sa l.

2. hocijako, kadejako, len tak: žiť si l.

láry-fáry

I. cit. vyj. zľahčovanie, pohŕdanie ap.

II. láry-fáry m. mn. expr. plané reči, taľafatky: to sú len l.

na fľaku → nafľaku

● expr. nezostane po ňom ani → mastný f.;

P. F. i p. f. kniž. skr. francúzskeho spoj. pour féliciter [pur félisité] použ. pri želaní šťastia do nového roka

ráf -u m. obruč;

reliéf -u m.

1. plastika vystupujúca z plochy: plaketa s r-om štátneho znaku

2. geol. tvárnosť zemského povrchu al. dna morí: r. terénu;

ríf -a m. hist. jednotka starej dĺžkovej miery, lakeť

šéf -a mn. -ovia m.

1. zodpovedný vedúci pracovník, vedúci: š. opery, činohry;
š. generálneho štábu;
konferencia š-ov vlád ministerských predsedov;
š. diplomacie minister zahraničných vecí;
š. kabinetu predseda vlády

2. hovor. nadriadený, predstavený: má dobrého š-a

3. hovor. vo funkcii oslovenia;

štráf -u m. hovor. pás (význ. 1, 2), pruh;