Význam slova "dlž" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dĺžeň -žňa m. diakritické znamienko na označenie dĺžky (napr. á, ú, ŕ)

dĺžiť sa -i nedok. stávať sa dlhším, dlhým, predlžovať sa, op. krátiť sa: dni sa na jar d-ia

dlžizný príd. expr. dlh(ok)ánsky, dlhočizný: d. sprievod, prejav

dĺžka -y -žok ž.

1. lineárny rozmer niečoho (najmä v horizontálnom smere): d. miestnosti, dosky, priamky;
merať d-u šnúry;
prerezať párky po d-e;
po celej d-e pozdĺž

2. vzdialenosť od východiska na horizontálnej rovine: d. hodu (diskom);
d. cesty 10 km;
zemepisná d. vzdialenosť bodu od nultého poludníka (na východ al. na západ)

3. časový rozsah, trvanie: d. života, pracovného času, výrobného cyklu;

dĺžkový príd. k 1, 2: d-á miera;
d-é meradlo

dlžníčka -y -čok ž.;

dlžnícky príd.: d-a strana, d. účet

dlžník -a mn. -ci m.

1. kto má peňaž. dlh: prinútiť d-a platiť

2. kto má morálny dlh, záväzok ap.: národ zostal umelcovi d-om;

dlžný, dlžen príd.

1. obyč. iba v prís. povinný platiť dlh, majúci dlh: byť, zostať niekomu d. za nákup;
čo som d.?

2. obyč. iba v prís. majúci istý (morálny) záväzok, povinnosť ap.: ostal rodičom d. veľa lásky;
ostať d. svojej povesti

3. iba dlžný kt. treba zaplatiť, nevyplatený: vymáhať d-é poistné, dávky

● expr. to mi bol čert d. to je nepríjemné

dlžoba -y -žôb ž. dlh (význ. 1): mať, splácať d-u, upadnúť do dlžôb;

dlžobný príd.: d. úpis

dl zn. deciliter

dlátko -a -tok s. zdrob.

dláto -a dlát s. nástroj na dlabanie, vŕtanie ap.: rezbárske d., pneumatické d.;

dlátový príd.: d. vrták;

dláviť -i nedok.

1. pôsobiť váhou, tlakom, tlačiť, stláčať: d. kapustu, pôdu

2. tlakom, váhou rozrušovať, gniaviť, dusiť: d. uvarené zemiaky, hrudy;
d. stromčeky udupávať

3. ťažiť, tlačiť, dusiť, gniaviť: d-i ho zúfalstvo, starosť

dláždenie -ia s. dlažba: auto poskakuje na nerovnom d-í;
d. chodby

dláždený príd. pokrytý dlažbou: d. chodník

dláždič -a m. kto dláždi: na ceste pracujú d-i;

dláždičský príd.: d-é práce

dláždiť -i -žď/-i! nedok. pokrývať dlažbou: d. cestu i pren. pripravovať podmienky

dlážka -y -žok ž. rovná spodná plocha miestnosti; drevená al. iná krytina tejto plochy, podlaha: drevená d.;
zametať d-u;

dlážkový príd.: d-á krytina, kefa