Význam slova "diã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

blúdiť -i nedok.

1. pohybovať sa po nesprávnej ceste: b. v noci vo veľkom meste

2. chodiť bez cieľa, túlať sa, potulovať sa; (o veciach) pohybovať sa sem a ta: b. po uliciach, ulicami, po svete;
oči mu b-ia;

3. pohybovať sem a ta: b-i očami, zrakom po miestnosti

4. mýliť sa: vedecké, názorové b-enie

brieždiť sa -i neos. nedok. svitať, rozvidnievať sa: vstávať pred b-ením, na b-ení;

cúdiť -i nedok. osievaním čistiť (obilie, mak ap.): c. zrno od pliev i fraz. kniž. oddeľovať hodnotné, podst. od menejcenného, nepotrebného

diár -a L -i mn. -e m. zápisník s kalendárom na denné záznamy

diétne prísl.

diétny príd.: d-a strava, jedáleň;

diéty diét ž. pomn. náhrada výdavkov pri prac. ceste: vyplatiť d.

dióda -y diód ž. elektrotech. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami

diškrécia -ie ž. hovor. expr. malá odmena (za službu ap.): dal chlapcovi d-iu

diškurovať, zried. diškurovať sa nedok. hovor. zhovárať sa, rozprávať sa, debatovať, besedovať: d. o politike

diškurz -u m. hovor. rozhovor, debata: ísť na d. k priateľke

dišpenz -u m. oslobodenie od povinnosti práv. rázu: žiadať (o) d.

dišputa -y -pút ž. (odb.) diskusia: filozofická d.

dištanc -u m. hovor. dištancia: držať niekoho na d.

□ zachovávať d. dištancovať sa;
mať d. byť dištancovaný

dištancia -ie ž. vzdialenosť, odstup: udržiavať d-iu;

dištančný príd.

dištancovať dok. i nedok. nepripustiť, nepripúšťať k niekomu, vzdialiť, vzďaľovať: d. dieťa od kolektívu;
byť d-ný mať zákaz činnosti (obyč. pretekárskej)

// dištancovať sa zachov(áv)ať odstup: d. sa od zradcov

dištinkcia -ie ž.

1. obyč. mn. znak hodnosti: dôstojnícke d-ie

2. kniž. odlišnosť, rozdiel: to je závažná d.;

dištinktívny príd.: d-a platnosť

dištrikt -u m.

1. územnosprávna jednotka (v niekt. krajinách)

2. cirkevnosprávna oblasť v ev. cirkvi;

dištriktový, dištriktuálny príd.: d. biskup

dláždič -a m. kto dláždi: na ceste pracujú d-i;

dlaždička -y -čiek ž.

1. zdrob. k dlaždica

2. dlaždica

dláždičský príd.: d-é práce

dláždiť -i -žď/-i! nedok. pokrývať dlažbou: d. cestu i pren. pripravovať podmienky

domliaždiť -i -žď/-i! dok. mliaždením poškodiť: d. ruku, d-ené auto

dráždiť -i drážď/-i! nedok.

1. nútiť reagovať, nutkať na niečo: jedlo d-i zmysly;
dym d-i oči;
neos. d-i ma na kašeľ

2. znepokojovať, popudzovať, rozčuľovať: d. rodičov správaním, d. zviera v klietke;
hlasné prejavy ho d-ia

mliaždiť -i -žď/-i! nedok. drviť, rozpúčať, gniaviť: m. hrozno, m. hmyz

nazhromaždiť -žď/-i! dok. nahromadiť: n. (si) zásoby, n. dôkazy, n. skúsenosti

// nazhromaždiť sa: n-lo sa veľa problémov

odsúdiť -i dok.

1. (na súde) uznať za vinného a vyniesť trest: o-li ho na tri roky odňatia slobody, na smrť;
podmienečne o-ený za krádež

2. ostro odmietnuť, zavrhnúť: o. výtržnosti mládeže;
jeho správanie zaslúži o-enie

3. predurčiť (na niečo nepríjemné): plán o-ený na neúspech, rastliny o-ené živoriť;

parádička -y -čiek ž. zdrob. expr.

● robiť p-y predvádzať sa (napr. v šport. hre)

parádiť -i nedok. hovor. ozdobne upravovať, najmä nápadne obliekať, krášliť, fintiť: p. si deti;
ty sa veľmi p-š

poblúdiť -i dok.

1. stratiť správ. smer, správ. cestu, stratiť orientáciu, zablúdiť: p. v hore

2. kniž. odchýliť sa od správ. al. uznávaných názorov, zásad: uznal, že p-l

podráždiť -i -žď/-i! dok.

1. rozčúliť, vzrušiť, popudiť, nahnevať: výsmech ho p-l;
p. psa

2. vyvolať zvýšenú (fyziol.) reakciu: vysoký tón p-l sluch;
román p-l jeho predstavivosť

pohmoždiť, pohmoždenina, správ. pomliaždiť, pomliaždenina

pomliaždiť -i -žď/-i! dok.

1. rozmliaždiť, podláviť: p. mäso, hrozno

2. tupým úderom, nárazom poraniť: p. si ruku, p-ené svalstvo

posúdiť -i dok.

1. zhodnotiť, zvážiť, odhadnúť: triezvo p. situáciu;
podľa zafarbenia vody p-me obsah železa

2. urobiť posudok: p. rukopis, vyžiadať si (odborné) p-enie diela;

povraždiť -žď/-i! dok. postupne zavraždiť: p. zajatcov

precúdiť -i dok. preosiať, prečistiť: p. zrno

primliaždiť -i -žď/-i! dok. pritlačiť, pripučiť: p. muchu

prisúdiť -i dok.

1. súdnym rozhodnutím pririeknuť, priznať: dom p-li manželke

2. pririeknuť vôbec, priznať: prvenstvo v súťaži p-li našej dvojici;

prúdiť -i nedok.

1. (o tekutine) prúdom tiecť: voda v potoku p-i;
krv p-i v žilách

2. súvisle (jednosmerne) sa pohybovať: po uliciach p-li davy ľudí;
p-enie vzduchu, tepla;

3. plynule postupovať: rozhovor p-i;

rozbrieždiť sa -i dok. neos. svitnúť, rozodniť sa, rozvidniť sa: sotva sa r-lo, šiel

● r-lo sa mu v hlave začal chápať

rozdráždiť -i -žď/-i! dok.

1. rozčúliť, znepokojiť, popudiť, podráždiť: r. psa, r. učiteľku

2. podráždiť, vydráždiť: r. zmysly;

rozmliaždiť -i -žď/-i! dok. mliaždením rozdrviť, rozpučiť: r. ovocie, r. muchu;
stroj mu r-l nohu;

rozprúdiť -i dok.

1. uviesť do intenzívnejšieho prúdenia: prievan r-l vzduch

2. urobiť živším, intenzívnejším: r. spoločenský život, r. súťaž

// rozprúdiť sa:

1. krv sa mu v žilách r-la

2. zábava sa r-la

rozsúdiť -i dok.

1. vyniesť rozsudok ako sudca: r. spor, r. hádajúcich sa

2. hovor. rozhodnúť (význ. 2): otec r-l, že syn pôjde do školy;

smädiť nedok. neos. vyvolávať pocit smädu: od slaniny ma s-í

súdiť -i nedok.

1. byť sudcom v súdnom procese: s. obžalovaného, spravodlivo s.

2. vyslovovať posudok, posudzovať, kritizovať: radi s-me iných, prísne s. cudzie chyby;
zhovievavo s.

3. kniž. mať mienku, myslieť si: čo možno s. o tej veci?

4. robiť závery, usudzovať, vyvodzovať, predpokladať: podľa tváre sa dalo s., že je mladý;
zle s. o niekom, niečom

5. iba v trpnom príč. v spoj. je, bolo mu s-ené určené, prisúdené: je mu s-ené trpieť

● sú si s-ení patria spolu (ako manželia);
podľa seba s-m teba;
čo komu s-ené, to ho neminie nedá sa vyhnúť údelu;

údiť -i nedok. konzervovať dymom: ú. šunku, syr;

usúdiť -i dok. urobiť si úsudok, dospieť k záveru: z toho u-l, že nemá zmysel čakať;

vraždiť -žď/-i! nedok. dopúšťať sa vraždy: v. nevinné obete;
expr. hromadné v-enie vo vojne zabíjanie

vydláždiť -i -žď/-i! dok. pokryť dlažbou: v. chodník, priestranstvo

vydráždiť -i -žď/-i! dok.

1. dráždením vyprovokovať, rozdráždiť, podráždiť: v. psa, v-lo ho to do krajnosti

2. podnietiť (význ. 1), rozdráždiť: v. zvedavosť, v-ená zúrivosť;

vylúdiť -i dok. spôsobiť vznik (tónu, zvuku): v. z husieľ krásny zvuk;
kniž. v. úsmev na tvári vyvolať;

vyparádiť -i dok. expr. vyobliekať: v. dievča na večierok;
v. sa do nových šiat;
v-ený ako družba

vysúdiť -i dok. súdne vymôcť: v. si dedičstvo

vyúdiť -i dok.

1. údením (za)konzervovať: v. šunku

2. expr. očadiť, zadymiť: koliba v-ená dymom

// vyúdiť sa:

1. slanina sa dobre v-la

2. expr. izba sa od fajčenia v-la

vyvraždiť -žď/-i! dok. vraždením vyhubiť: v. obyvateľstvo;
rody sa navzájom v-li;

zablúdiť -i dok.

1. stratiť orientáciu, poblúdiť: z. v hore;
z-ená ovca

2. náhodne sa niekde dostať, zatúlať sa: vták sem zriedka z-i;
z-ená strela zblúdená;

zadaždiť dok. odb. zavlažiť umelým dažďom;

zaúdiť -i dok. údením zakonzervovať: z. klobásu, z-ený oštiepok;

zavraždiť -žď/-i! dok. k vraždiť: zákerne ho z-li

zblúdiť -i dok. kniž. zablúdiť (význ. 1, 2), poblúdiť: z-ená guľka;

zhovädiť dok. hrub.

1. urobiť hrubým (význ. 6), surovým, drsným: vojna chlapov z-la

2. pokaziť (význ. 1, 2), skaziť: z-l som si život

3. znemožniť (význ. 2), zhodiť: z-li ho pred všetkými

// zhovädiť sa stať sa surovým, drsným

zhromaždiť -žď/-i! dok. nahromadiť na 1 mieste: z. okolo seba mládež, z. zásoby, z. fakty, údaje;