Význam slova "dediã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 8 výsledkov (1 strana)
-
dedič -a mn. -ia/-i m.
1. kto dedí, kto je oprávnený dediť: zákonný d., d. rodinného majetku, nezanechať d-a
2. kto pokračuje v rozvíjaní niečoho (diela, myšlienky), pokračovateľ: Štúrovi d-ia;
d. pokrokových tradícií; -
dedička -y -čiek ž.;
-
dedične prísl.: d. sa prenášať;
-
dedičnosť -i ž. schopnosť prenášať vlastnosti predkov na potomstvo
-
dedičný príd.
1. získaný dedením, zdedený: d. majetok;
d. znak, d-é vlohy, choroby;
náb. d. hriech po prvých ľuďoch -
dedičský príd.: d-é právo;
d. vzťah; -
dedičstvo -a s.
1. dedenie: majetok nadobudnúť d-om
2. zdedený majetok: d. po otcovi, získať veľké d.
3. výsledky práce doterajších generácií: umelecké d., d. minulosti, zveľaďovať d.
-
dediť nedok.
1. nadobúdať práva po zomretom podľa zákona al. závetu: d. majetok po rodičoch
2. získavať znaky predchádzajúcich generácií: d. nadanie na hudbu
// dediť sa prechádzať z generácie na generáciu; tradovať sa: šikovnosť sa d-í