Význam slova "dý" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 285 výsledkov (3 strán)
-
dych -u m.
1. dýchanie, dýchnutie: mať (ne)pravidelný d., d. pacienta, zastaviť d.;
druhý d. vyrovnanejšie dýchanie po prekonaní krízy pri dlhšom (šport.) výkone i fraz. nové sily2. vydychovaný vzduch; para: d-om si ohrievať ruky
● naberať d. získavať silu, oddychovať;
do posledného d-u do smrti;
(pozorovať) so zatajeným d-om napäto, sústredene;
d. mu nestačí, dochádza mu d. nevládze;
jedným d-om (povedať) naraz;
(sotva) lapať d. byť zadychčaný;
každým d-om (sa stavať za niečo) úplne;
→ vyrazilo mu to d.; -
dýchací príd. použ. na dýchanie: d-ie cesty, d. prístroj;
d-ie cvičenia -
dýchať -a nedok.
1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho;
odb. prijímať kyslík;
pravidelne, zhlboka d.;
d. nosom;
umelé d-nie;
ryby d-jú žiabrami;
stena má d. byť prístupná vzduchu2. vdychovať al. vydychovať: d. pachy;
d. si do dlaní dúchať3. žiť, jestvovať: slobodne d.;
už prestal d. umrel4. prejavovať sa navonok, pôsobiť niečím: dom d-l čistotou;
žena d-a zdravím5. šíriť sa (význ. 2), sálať: d-a z neho vôľa žiť
● ledva, sotva d-a a) má veľa roboty b) je slabý;
ani ned. byť celkom ticho;
tenko d. mať sa zle;
pýcha peklom d-a; -
opak. dýchavať -a;
-
dýchavične prísl.;
-
dýchavičnosť -i ž.
-
dýchavičný príd. trpiaci záduchom; ťažko dýchajúci: d. starec;
d. kôň; -
dychčať -í -ia -chč/-i! nedok. prudko a rýchlo dýchať, fučať: d. od námahy, od rozčúlenia
-
dok. k 1, 2, 4, 5 dýchnuť -e -u -chol
● nepočuť ani d. je úplne ticho;
ani ned-e pravdou stále klame -
dychový príd.: d-é cvičenia;
d-é nástroje založené na kmitaní vzduchového stĺpca v trubici pôsobením dychu hráča -
dychtiť -chť/-i! nedok. silno túžiť, veľmi chcieť, bažiť: d. po moci, za mocou, d. za vydajom;
d-l vládnuť -
dychtivo prísl.;
-
dychtivosť -i ž.
-
dychtivý príd. kt. dychtí po niečom; svedčiaci o tom: d. po poznaní;
d-á mladosť nedočkavá; -
dýčka -y -čok ž. zdrob.
-
dyha -y dýh ž. tenká (drevená) doštička použ. v stolárstve (na obkladanie nábytku): mahagónová d.;
d. z plastickej látky; -
dyhovať nedok. pokrývať dyhou: d. nábytok
-
dyhový príd.
-
dýka -y dýk ž. krátka bodná zbraň: použiť d-u;
vraziť niekomu d-u do chrbta i fraz. a) spôsobiť bolesť b) zradiť; -
dýkový príd.: d. tvar;
-
dym -u m. plyny a čiastočky popola ako výsledok horenia: tabakový d.;
d. ide z komína● expr. (ne)stojí (ani) za → fajku d-u;
všetko je iba d. márnosť; -
dymák -a m. pomôcka na prípravu a fúkanie dymu na včely
-
dymiť nedok. vypúšťať dym, kadiť, čadiť: továreň d-í;
d. z fajky// dymiť sa neos. d-í sa vychádza dym: z komína sa d-í
-
dymovnica -e -níc ž. voj. obal s náplňou na tvorenie dymu
-
dymovod -u m. tech. potrubie na odvádzanie dymu;
-
dymovodný príd.
-
dymový príd.: d. zápach od dymu;
d-á farba sivastá ako dym;
d-á clona z dymu i fraz. úmyselné zahmlievanie skutočnosti -
dyňa -e dýň ž.
1. rastlina príbuzná tekvici rodiaca veľké guľaté plody s červenou sladkou dužinou, bot. d. červená Citrullus lanatus, melón (význ. 2)
2. melón (význ. 1): žltá d.;
-
dynamickosť -i ž. dynamika
-
dynamický príd. k 1, 3 kt. zahŕňa, prejavuje silu, zmenu, pohyb, op. statický: d. faktor, jav, d-é vlastnosti;
d. človek, pracovník pohotovo a správne reagujúci na aktuálne potreby;
hud. d-é znamienko kt. naznačuje silu tónu;
lingv. d. prízvuk kt. zdôrazňuje slabiku v slove zvýšením sily, op. melodický;dynamicky prísl.;
-
dynamika -y ž.
1. zmena, pohyb, vývin niečoho, dynamickosť, op. statickosť: spoločenská d.;
d. systému2. odbor mechaniky skúmajúci súvislosť medzi charakterom pohybu a jeho príčinou, t. j. silou: zákony d-y
3. hud. odstupňovanie sily tónov;
-
dynamit -u m. výbušnina, ktorej základom je nitroglycerín: nálož d-u;
-
dynamitový príd.
-
dynamizmus -mu m. kniž. dynamika, dynamickosť: d. súčasnej epochy
-
dynamizovať nedok. napĺňať dynamikou, dynamizmom: d. vývin udalostí
-
dynamo -a -nám s. prístroj na výr. jednosmerného prúdu: d. na bicykli
-
dynastia -ie ž. panovnícky rod: d. Mojmírovcov;
-
dynastický príd.
-
dynka -y -niek ž. zdrob.
-
dyňovisko -a -vísk s. pole vysadené dyňami
-
dyňový príd.;
-
dystrofia -ie ž. lek. porucha vo výžive niekt. orgánov
-
dýza -y dýz ž. tech. zariadenie regulujúce prítok kvapaliny al. plynu: vstrekovacia d.;
d. karburátora; -
dyzentéria -ie ž. lek. infekčná črevná choroba, úplavica;
-
dyzenterický príd.
-
dýzový príd.
-
chargé d'affaires [šaržé dafér] neskl. i -a m. (franc.) dipl. zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu
-
d [i dé] neskl. s.
1. spoluhláska a písmeno; znak 4. miesta v poradí: tvrdé d, veľké D;
odsek d2. v skr. a zn.: vitamín D;
D rím. číslica päťsto3. hud. tón a nota: stupnica D dur, d mol
ď [i ďé] neskl. s. spoluhláska a písmeno
-
dália -ie ž. georgína: červená, žltá d.
-
dáma -y dám ž.
1. žena s vyberaným vystupovaním, obyč. z vyšších spoloč. vrstiev; zjemn. označenie ženy: rodená, pravá, dvorná d.;
ukloniť sa d-e;
hrať sa na d-u2. šach. figúra s najväčšou možnosťou pohybu, kráľovná (význ. 4)
3. spoloč. hra na šachovnici
-
dámička -y -čiek ž. zdrob. expr. k 1
-
dámsky príd. k 1, 2: d. klobúk, d-a volenka;
šach. d-e krídlo; -
dánčina -y ž. dánsky jazyk
-
dánsky príd. k Dán, Dánsko: d. jazyk;
dánsky prísl.: vedieť (po) d.
-
dáta dát s. mn.
1. údaje: životopisné d.
2. inform. údaje, jednotky informácie ap. spracúvané na počítači: prenos, spracovanie dát;
-
dátový príd. k 2: d-é toky, d. súbor, d-á sieť
-
dátum -mu m., zried. dátum -ta dát s. časový údaj (o dni, mesiaci, roku): d. narodenia;
uviesť presný d.;
niečo je staršieho, mladšieho dáta je staršie, novšie; -
dátumový príd.: d-á pečiatka
-
nedok. dávať -a
1. k 1 – 10
2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed
// dať sa
1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku
2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole
3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom
4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať;
súčiastky sa ešte dajú využiť5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme;
nedaj sa! pri povzbudzovaní● nedá sa nič robiť výraz rezignácie;
to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo;
proti vetru sa nedá dúchať; -
nedok. k 1 – 3 dávať sa
// dať si hovor.
1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu;
čo si dáte na pitie?2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom
3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť
-
nedok. dávať si
-
dáviť1 -i -ia nedok. vracať2: núti ho na d-enie
dáviť2 -i -ia nedok. hrdúsiť, dusiť, škrtiť, dláviť: neos. d-i ho v prsiach
// dáviť sa dusiť sa: d. sa kašľom
-
dávivý príd. spôsobujúci dávenie, vracanie: d. kašeľ
-
dávka -y -vok ž.
1. vymedzené množstvo: kŕmna d., smrteľná d. jedu;
d. zo samopalu;2. zákonná peňaž. al. naturálna hodnota odvádzaná štátu al. štátom: súdne poplatky a d-y;
nemocenské d-y; -
dávkovač -a m. prístroj na odmeriavanie dávok
-
dávkovať nedok. vymedzovať, odmeriavať dávky: d. liek, krmivo
-
dávkový príd.
-
dávno
I. prísl.
1. pred dlhým časom: d. na to zabudol;
to bolo d.2. dlhý čas, dlho, op. krátko: poznáme sa už d.;
d. sa nevideliII. dávno -a s. kniž. minulosť: súvis medzi skutočnosťou a d-om
-
dávnovek -u m. dávna minulosť: šerý d. ľudstva;
-
dávnovekosť -i ž.
-
dávnoveký príd.: d-é kultúry;
-
dávny príd.
1. jestvujúci v ďalekej minulosti al. z nej pochádzajúci, veľmi starý, starodávny: d-i obyvatelia Slovenska, d-a historka
2. časovo veľmi vzdialený: d-a minulosť, d-e storočia
3. dlhoročný, mnohoročný, starý: d-i kamaráti, d. sen
-
dážď dažďa m. atmosférické zrážky padajúce v kvapkách na zem: hustý, drobný d., kvapky d-a;
chystá sa na d.;● rásť, množiť sa ako huby po d-i veľmi;
dostať sa z d-a pod odkvap nepolepšiť si;
po d-i býva pekne;
nebude z toho → oblaku d.; -
dáždik -a, dáždiček -čka m. zdrob. expr.
-
dáždnik -a m. roztvárací ochranný prostriedok proti dažďu: skladací d., roztiahnuť d.
-
dážďovka -y -viek ž. dlhý červenkavý červ žijúci v pôde, zool. Lumbricus
-
dážďovník -a mn. N a A -y m. rýchly vták s krátkym telom a dlhými krídlami, zool. Apus
-
déčko -a -čok s. hovor. písmeno d, D; vec ním označená al. majúca jeho podobu
-
démonickosť -i ž.: d. postavy (v lit. diele)
-
démonický príd.
1. k démon: d-á bytosť
2. niečím pripomínajúci démona; ohromujúci: d-á vášeň, sila, krása;
démonicky prísl.: d. ničivý;
-
démonizovať nedok. i dok. publ. pripisovať, pripísať niekomu, niečomu krajne negatívne črty: d-nie politika
-
desaťdňový príd.
1. trvajúci 10 dní, desaťdenný: d. zájazd
2. 10 dní starý: d-é jahňa
-
deväťdňový príd.
1. trvajúci 9 dní, deväťdenný: d-á cesta
2. 9 dní starý: d-é mláďa
-
díler, pôv. pís. dealer -a m. (angl.) kto sa venuje sprostredkovateľskej činnosti, priekupník, predajca, sprostredkovateľ: d-i na burze; drogový d.;
-
dílerský príd.: d-á sieť
-
dínom-dánom [d-] hovor.
I. prísl. len tak, bezstarostne: žiť, chodiť d.
II. cit. vyj. bezstarostnosť, radosť (v piesni, pri tanci)
-
dívať sa -a nedok.
1. pozerať, hľadieť: d. sa von oblokom, pred seba, do očí niekomu, po poli, d. sa na dieťa
2. brať do úvahy, všímať si: d. sa na ľudské hodnoty, nie na peniaze
3. hodnotiť, posudzovať: d. sa na vec historicky, s odstupom, d. sa na svet ako na celok
● → pozerať sa
-
dĺžeň -žňa m. diakritické znamienko na označenie dĺžky (napr. á, ú, ŕ)
-
dĺžiť sa -i nedok. stávať sa dlhším, dlhým, predlžovať sa, op. krátiť sa: dni sa na jar d-ia
-
dĺžka -y -žok ž.
1. lineárny rozmer niečoho (najmä v horizontálnom smere): d. miestnosti, dosky, priamky;
merať d-u šnúry;
prerezať párky po d-e;
po celej d-e pozdĺž2. vzdialenosť od východiska na horizontálnej rovine: d. hodu (diskom);
d. cesty 10 km;
zemepisná d. vzdialenosť bodu od nultého poludníka (na východ al. na západ)3. časový rozsah, trvanie: d. života, pracovného času, výrobného cyklu;
-
dĺžkový príd. k 1, 2: d-á miera;
d-é meradlo -
dňový príd. deň starý, jednodňový: d-é kurča;
dnový1 príd.
dnový2 príd.: d. výpust;
-
dôchodca -u mn. -ovia m. kto dostáva starobný, invalidný ap. dôchodok, penzista;
-
dôchodcovský príd.
-
dôchodkovo, dôchodkove prísl.
-
dôchodkový príd.: d. vek, d-é zabezpečenie;
-
dôchodkyňa -e -kýň ž.;
-
dôchodok -dku m.
1. (pravidelný) príjem, zisk: d. vlastníka pôdy, d. z prenájmu;
národný d. časť spoloč. produktu tvoriaca novoutvorenú hodnotu2. pravidelný príjem osôb, kt. nemôžu hradiť náklady na živobytie z prac. príjmu, penzia: starobný, invalidný d.;
dostávať d. -
dôjsť dôjde dôjdu dôjdi! došiel dok.
1. → prísť (význ. 1 – 15, 20): d. načas do roboty;
vlak už d-l;
d. z výletu;
d-li nám pomôcť;
d-la mi zásielka;
d-la zima;
d. do rozpakov;
d. k majetku;
d. o deti;
d-la naňho únava;
na každého d-e 10 korún;
žil, ako d-lo;
d. na chybu;
hovor. neos.: ak na to d-e ak bude treba;
d-e k zmene2. kniž. nadobudnúť, dosiahnuť, docieliť: d. uznania, spravodlivosti
3. dosiahnuť želaný stav: zemiaky necháme d. dovariť (bez ohňa);
obraté jablká d-u dozrejú4. hovor. minúť sa, spotrebovať sa: d-l nám cukor;
d-la mu trpezlivosť● → prísť;
-
dôkaz -u m.
1. fakt potvrdzujúci istú mienku: presvedčivý d.;
priniesť d.2. dosvedčenie, svedectvo, doklad (význ. 2): d. oddanosti, lásky
□ podať d. o niečom dokázať niečo;
-
dôkazný, dôkazový príd.: d-ový materiál
-
dôkladne prísl.: d. sa pripraviť;
-
dôkladnosť -i ž.
-
dôkladný príd. idúci do hĺbky, do dôsledkov; svedčiaci o takej vlastnosti, op. povrchný: to je d. človek;
d. opis javu; -
dôležito, dôležite prísl.: d. vyzerať;
-
dôležitosť -i ž.: pripisovať niečomu veľkú d.
-
dôležitý príd. majúci veľký význam, váhu, dosah, významný: d-é dielo, d. návrh;
d-é je, že ...; -
dómsky príd.: d-a farnosť
-
dômyselne prísl.;
-
dômyselnosť -i ž.
-
dômyselný príd. ukazujúci bystrosť mysle, dôvtipný, vynachádzavý; svedčiaci o bystrosti mysle: d. konštruktér;
d. prístroj;