Význam slova "dón" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

doň G zámena on (neživ., zried. živ.), ono s predl. do: vzal vrece a vopchal doň ruku

donácia -ie ž. ver. darovanie majetku (obyč. inštitúcii, spolku), nadácia;

donačný príd.: d-á listina

donaha prísl. do úplnej nahoty: vyzliecť sa d.

donášač -a m. kto tajne donáša správy: d. klebiet;
špión a d. udavač;

donášačstvo -a s.

nedok. donášať -a

1. k 1 – 4

2. byť donášačom, žalovať, udávať: d. na spolužiakov;
boja sa ho, lebo d-a

3. prinášať zisk, vynášať: polia d-jú viac ako predtým;
majetok mu veľmi ned-l

// doniesť sa (o zvuku) zaznieť, ozvať sa, doľahnúť: do dvora sa d-l spev mládencov;

nedok. k 1 donášať -a

nedok. donášať sa

// doniesť si nadobudnúť, získať vlastnosť, chorobu ap., priniesť si: vlastenectvo si d-l z domu;
z vojny si d-l ťažké zranenie utrpel;

nedok. donášať si

donáška -y -šok ž. donášanie, donesenie: d. mlieka (do domu)

donchuan -a m. expr. zvodca žien, záletník, sukničkár;

donchuanský príd.;

donchuansky prísl.

donebavolajúci príd. kt. nemožno odpustiť, veľmi veľký, neodpustiteľný, neospravedlniteľný: d. hriech Sodomčanov;
d-a nespravodlivosť, krivda

donedávna prísl. do nedávneho času: d. to bol prepych;
d. rozšírená mienka

donekonečna prísl. expr. nekonečne dlho, neprestajne, ustavične, stále: d. omáľať niečo

doňho G zámena on (živ.) s predl. do;
do neho: stojí pri kamarátovi a strká d.

doničiť dok. expr. (veľmi) zničiť: d. si ruky chemikáliami

doniesť -nesie -nesú dok.

1. nesením dopraviť, priniesť: d. jedlo na stôl, d. si stoličku

2. prísť s istou informáciou, priniesť: d. zvesť, odkaz od známeho;
noviny d-li správu uverejnili;
čo ste nám d-li? privítacia formula

3. byť pôvodcom, príčinou (istého stavu), mať za následok, spôsobiť, priniesť: d. rodičom šťastie, d. niekoho do ťažkostí, do rozpakov;
úsilie d-lo výsledky;
nevie, čo mu d-ie nový rok čo sa stane

4. spôsobiť stratu niečoho, pripraviť o niečo, priniesť, priviesť: d. niekoho o rozum, o zdravie, o zisk

□ d. obeť niekomu obetovať sa;
d. niečo do poriadku usporiadať;
d. svetlo, jasno do niečoho osvetliť, objasniť

● hovoriť, čo slina na jazyk d-ie tárať;
d. niekoho do hrobu spôsobiť niečiu smrť;
d. niekoho na žobrácku palicu, na mizinu, navnivoč ožobráčiť;
d. (dieťa) na svet porodiť;

donivočiť dok. expr. (veľmi) znivočiť: d-ené šaty

donkichot -a m. expr. rojko, idealista, fantasta;

donkichotský, donkichotovský príd.;

donkichotstvo, donkichotovstvo -a s.

donosiť dok.

1. znosiť; prestať nosiť: d. kabát

2. (o žene) vynosiť v tele do konca ťarchavosti: d. dieťa;
ned-ený plod;

donucovací príd. určený na donucovanie: použiť d-ie prostriedky

nedok. donucovať

donútiť -i dok. prinútiť: d-l ho odcestovať, aby odcestoval;
robiť niečo z d-enia;

dánčina -y ž. dánsky jazyk

dýchavičný príd. trpiaci záduchom; ťažko dýchajúci: d. starec;
d. kôň;

džbán -a m. krčah: hlinený dž.;
dž. mlieka;

džbánček, džbánik -a, džbánok -nka m. zdrob.