Význam slova "dék" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

deka² neskl., deko -a s. hovor. dekagram

deka¹ -y diek ž. prikrývka: vlnená d.;
prikryť sa d-ou;

dekabrista [ď-] -u m. účastník šľachtického revolučného sprisahania v Rusku v decembri 1825

dekáda -y -kád ž. 10 dní: posledná d. júna;

dekadencia -ie ž.

1. úpadok (spoloč., kult. ap.): meštiacka d.;
kultúra zasiahnutá d-ou

2. umel. smer na konci 19. stor. vyznačujúci sa subjektivizmom, individualizmom a pesimizmom;

dekadent -a m.

1. človek poznačený úpadkom, dekadenciou

2. stúpenec dekadencie (význ. 2);

dekadentný príd.: d-á spoločnosť;
d-é umenie

dekadický príd. desiatkový: d-á číselná sústava

dekádny, dekádový príd.: d-y plán

dekagram -u m. podielová jednotka hmotnosti v sústave SI, 10 gramov, zn. dag (staršie dkg)

dekan [d-] -a m.

1. kto je na čele fakulty: d. právnickej fakulty;
vymenovať niekoho za d-a

2. kat. kňaz stojaci na čele dekanátu (význ. 2);

dekanát [d-] -u m.

1. dekanstvo (význ. 2)

2. cirk. obvod v kat. cirkvi skladajúci sa z viacero farností

dekanka -y -niek ž. k 1;

dekanský príd.: d-á hodnosť;
d-á farnosť;

dekanstvo -a s.

1. hodnosť dekana

2. úrad na správu fakulty, dekanát; jeho budova, miestnosti

deklamácia -ie ž. prednes (obyč. umel.), recitovanie, recitácia: d. textu;

deklamačne prísl.;

deklamačnosť -i ž.

deklamačný príd.: d. typ verša;

deklarácia -ie ž. vyhlásenie (polit. zásad); dokument takého rázu: slávnostná d.;
Martinská d. (30. X. 1918);
D. SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky (17. VII. 1992);

deklaratívne prísl.;

deklaratívnosť -i ž.

deklaratívny príd.: d. ráz rezolúcie, d-a pravda;

deklarovať nedok. i dok.

1. verejne a obyč. slávnostne vyhlasovať, vyhlásiť, oznamovať, oznámiť: d. politické požiadavky, d. ciele hnutia

2. admin. označovať, označiť obsah, cenu zásielky v doprave, pri preclievaní ap.

deklasovanosť -i ž.

deklasovaný príd. vyradený zo spoločnosti: d-é živly;

deklasovať dok. i nedok.

1. zbaviť, zbavovať príslušnosti k spoloč. triede: tvrdá konkurencia d-je roľníctvo

2. (spoločensky) znehodnotiť, znehodnocovať, znevážiť, znevažovať: d. človeka, d. dejiny na báj;
publ. d. súpera vysoko poraziť

// deklasovať sa stratiť, strácať príslušnosť k spoloč. triede: časť robotníkov sa d-la

deklinácia -ie ž.

1. lingv. skloňovanie

2. fyz. (magnetická) d. uhol medzi magnetickým a zemským poludníkom;

deklinačný príd.: d-á sústava;
d. prístroj

dekodér -a L -i mn. -y m. dekódovač (neživ.)

dekódovač -a m. živ. kto dekóduje;

dekódovač -a mn. -e m. neživ. zariadenie na dekódovanie

dekódovať dok. i nedok. previesť, prevádzať zo zakódovaného tvaru do pôvodného: d. signál

dekolonizácia -ie ž. odstránenie, odstraňovanie kolonializmu;

dekolonizačný príd.: d-é opatrenia

dekoltáž -e ž. hlboký výstrih na žen. šatách

dekompozícia -ie ž. rozloženie, rozklad: d. románovej formy

dekorácia -ie ž.

1. ozdoba, výzdoba: renesančná d. (miestnosti)

2. scénická výprava, kulisy: operná d.;

dekoračne, dekoratívne prísl.;

dekoračnosť, dekoratívnosť -i ž.

dekoračný, dekoratívny príd.: d. záves ozdobný, okrasný;
d-čná technika javiska;

dekoratér -a m. kto robí dekoráciu: d. výkladov, divadelný d.;

dekoratérsky príd.: d. návrh

dekorativizmus -mu m.

1. umel. smer budujúci na dekoratívnosti prejavu

2. záľuba v dekoratívnosti (umel. prejavu): samoúčelný d. štýlu

dekorovať nedok. i dok.

1. ozdobovať, ozdobiť, vyzdobovať, vyzdobiť, okrášľovať, okrášliť: vkusne d-ná dvorana

2. slávnostne odovzd(áv)ať vyznamenanie: d. ministra radom

dekórum -ra s. kniž.

1. dekorácia, ozdoba: ornamentálne d.

2. formálna vážnosť, dôstojnosť: zachovať navonok d.

dekrét -u m.

1. rozhodnutie s povahou zákona: znárodňovacie d-y;
prezidentský d.;
vydávať d-y

2. listina, príslušný dokument s rozhodnutím: prevziať d. o vymenovaní za profesora

dekrétovať nedok. obyč. pejor. nariaďovať, určovať (dekrétom)

dážďovník -a mn. N a A -y m. rýchly vták s krátkym telom a dlhými krídlami, zool. Apus

dôstojník -a mn. -ci m. nositeľ vyššej voj. hodnosti (u nás od podporučíka po plukovníka): nižší, vyšší d.;
povýšiť do hodnosti d-a;

dôverník -a mn. -ci m.

1. kto nám je dôverný, blízky: hľadať útechu u svojho d-a

2. poverený zástupca organizačnej jednotky: domový d.;
d. polície konfident;

kód -u m.

1. inform. systém znakov na prenášanie informácie: číselný k.;
inform. dohodnutý systém pravidiel na priradenie významu k znakom al. signálom;
obch. čiarový k. identifikačný systém na označenie druhu tovaru a iných dôležitých údajov

2. genet. genetický k. súhrn vrodených vlastností uložených v chromozómoch

3. lingv. systém jazykových znakov: prepínanie k-ov prechod z jedného jazyka do druhého;