Význam slova "ceň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

cena -y cien ž.

1. hodnota tovaru vyjadrená v peniazoch: c. tovaru, potravín;
vysoké, nízke c-y;
režijná, úradná c.;
c-y klesajú, stúpajú;
zvýšenie, zníženie cien;
predať, kúpiť pod c-u

2. vlastná hodnota, význam, dôležitosť: historická, umelecká c.;
c. práce, človeka;
nemať c-u, c-y

3. odmena (v súťaži ap.): prvá c., odmeniť c-ou, získať c-u, vypísať c-u;
laureát Nobelovej c-y

4. šport. trofej; súťaž o ňu: Veľká c. Bratislavy

● za → každú cenu;
za nijakú c-u za nič na svete;
to nemá c-u je to zbytočné;
i za c-u života i keby sa mal obetovať život;

cencúľ -a m. visiaci ľadový útvar zo zamŕzajúcej kvapkajúcej vody: zo strechy visia c-e;

cencúlik -a m. zdrob.

cencúľový príd.;

ceng cit. napodobňuje cengnutie, cenganie

cengáč -a m. zvonec, zvonček: plechový c.;

cengáčik -a m. zdrob.

cengať nedok.

1. (o zvončeku, skle, kove) vydávať jasný, zvonivý zvuk: peniaze, poháre c-jú

2. vyludzovať jasný zvuk nárazmi kovu, skla ap., štrngať: c. príbormi, peniazmi

3. zvoniť zvončekom (pri dverách bytu, domu): niekto c-á, telefón c-á;

dok. cengnúť -e -ú -gol: peniaz c-l;
c. prsteňom o pohár

cengot -u m. cenganie: c. pohárov

cengotať -ce -cú nedok. cengať

cenina -y -nín ž. obyč. mn. súhrnné pomenovanie známok, kolkov, korešpondenčných lístkov ap.

ceniť nedok.

1. určovať, odhadovať cenu, oceňovať: c. (si) chatu na pol milióna Sk

2. určovať hodnotu, hodnotiť, posudzovať, oceňovať: c. pracovníka podľa vykonanej práce

3. kladne hodnotiť, oceňovať: c. vysokú kvalitu výrobku, c. zmysel pre zodpovednosť;
veľmi, vysoko c. niekoho, niečo

// ceniť si vážiť si: c. si slobodu, zdravie, život;
c. si niekoho ako človeka

cenník -a m. zoznam cien (výrobkov, služieb ap.)

cennosť -i ž.

1. iba jedn. hodnota, význam: c. objavu

2. cenná vec: úschova c-í, historická c.

cenný príd. majúci veľkú cenu (význ. 1, 2), hodnotný: c. dar, c-é suroviny;
c-é obrazy, pamiatky;
c. prínos, c-á skúsenosť;
c. list, balík s udanou cenou;
c-é papiere šeky, účastiny ap.;
c. dokument;

cenovka -y -viek ž. štítok s udaním ceny tovaru

cenovo, cenove prísl.: c. prístupný

cenový príd. k 1: c. úrad, c-á politika, c-á hladina;
c-á špirála inflačný rast cien;

cent -a m. (metrický) c. hmotnosť 100 kg

● expr.: (ťažký) ako c. veľmi ťažký;
mať nohy ako c., c-y (pri únave ap.) ťažko chodiť

centiliter -tra L -i mn. -e m. podielová objemová jednotka, stotina litra, zn. cl

centimeter -tra L -i mn. -e m.

1. stotina metra, zn. cm

2. hovor. (krajčírske) meradlo s vyznačenými cm

centrála -y -rál ž.

1. ústredňa: telefónna c.

2. ústredie: družstevná, špionážna c.

centralista -u m. stúpenec centralizmu;

centralistický príd.: c-á politika

centralizácia -ie ž. centralizovanie, op. decentralizácia: c. výroby, kapitálu;

centralizačný príd.: c-é zákony, c-é úsilie

centralizmus -mu m. princíp, systém riadenia z centra (význ. 2): byrokratický c.;

centralizovať nedok. i dok. organizačne sústreďovať, sústrediť: c. štátnu správu, výrobu, c-ná politická moc

centrálne prísl.: c. umiestnený;
c. riadené hospodárstvo

centrálny príd.

1. ležiaci v centre (význ. 1), stredný: c-e oblasti Afriky

2. vzťahujúci sa na centrum (význ. 2, 4), ústredný: c-e úrady;
c. význam hlavný;
c. záujem;
anat. c-e nervstvo;

centrifugálny príd. odb. odstredivý, op. centripetálny

centripetálny príd. odb. dostredivý, op. centrifugálny

centrovať nedok. i dok.

1. umiestňovať, umiestniť, uvádzať, uviesť do stredovej polohy: c. koleso bicykla

2. šport. prihr(áv)ať loptu, puk do stredu útoku

centrum -ra -tier s.

1. stred, op. okraj, periféria: c. mesta, bývať v c-e

2. ústredie: sprisahanecké c.;
vydávať pokyny z c-a;
anat.: nervové c.;
c. reči

3. stredisko: výrobné, kultúrne c.

4. ťažisko, stred: c. záujmu, pozornosti, c. umeleckého života

cenzor -a m. úradník vykonávajúci cenzúru

cenzúra -y ž. úr. posúdenie vecí určených na uverejnenie z hľadiska št., polit. záujmov a morálky: c. filmov, časopisov;

cenzúrny príd.: c. úrad, c-e opatrenie

cenzurovať nedok. i dok. vykon(áv)ať cenzúru: c. tlač, c-ná kniha

článkonožce -ov A -e m. mn. zool. kmeň nižších živočíchov s článkovanými nohami, Arthropoda

horúco, horúce prísl. i vetná prísl. k 1: h. ľúbiť;
je tu h.;
je mu h. i fraz. je v kritickej situácii

líce -a líc s.

1. časť tváre medzi okom, uchom a ústami: červené, plné, opuchnuté l-a;
mať jamky na l-ach, priložiť pušku k l-u

2. vrchná, vonkajšia strana predmetov, obyč. plochých, op. rub, opak: látka je na l-i lesklá, obrátiť rukáv na l.

● l-a ako ruža, ako pivónia červené;
l-a mu horia je rozpálený;
l. a rub niečoho kladná i záporná stránka;

nabudúce prísl. v budúcnosti; inokedy: pokračovanie n.

síce spoj. priraď.

1. s. – ale, s. – no, s. – lenže vyj. odporovací vzťah s odtienkom prípustky: to sú s. pekné reči, ale nič viac

2. a síce, správ. a to

státisíce -ov m. mn. čísl. zákl.

1. mnoho(sto)tisíc: straty presahujúce s.

2. expr. veľké množstvo: s. ľudí hladujú;