Význam slova "c" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

čembalo -a -bál s. strunový brnkací hud. nástroj s klaviatúrou, klavičembalo: umelec v hre na č-e

cement -u m.

1. práškovitá stav. hmota na prípravu betónu, malty: vrece c-u

2. hovor. cementová, betónová dlážka;

cementáreň -rne ž. továreň na výr. cementu

cementovať nedok. spevňovať, upravovať cementom: c. základy múrov

cementový príd.: c-á malta

čemer -a/-u L -i m. hovor. ochvat: mať č., rozohnať č.

cena -y cien ž.

1. hodnota tovaru vyjadrená v peniazoch: c. tovaru, potravín;
vysoké, nízke c-y;
režijná, úradná c.;
c-y klesajú, stúpajú;
zvýšenie, zníženie cien;
predať, kúpiť pod c-u

2. vlastná hodnota, význam, dôležitosť: historická, umelecká c.;
c. práce, človeka;
nemať c-u, c-y

3. odmena (v súťaži ap.): prvá c., odmeniť c-ou, získať c-u, vypísať c-u;
laureát Nobelovej c-y

4. šport. trofej; súťaž o ňu: Veľká c. Bratislavy

● za → každú cenu;
za nijakú c-u za nič na svete;
to nemá c-u je to zbytočné;
i za c-u života i keby sa mal obetovať život;

cencúľ -a m. visiaci ľadový útvar zo zamŕzajúcej kvapkajúcej vody: zo strechy visia c-e;

cencúlik -a m. zdrob.

cencúľový príd.;

ceng cit. napodobňuje cengnutie, cenganie

cengáč -a m. zvonec, zvonček: plechový c.;

cengáčik -a m. zdrob.

cengať nedok.

1. (o zvončeku, skle, kove) vydávať jasný, zvonivý zvuk: peniaze, poháre c-jú

2. vyludzovať jasný zvuk nárazmi kovu, skla ap., štrngať: c. príbormi, peniazmi

3. zvoniť zvončekom (pri dverách bytu, domu): niekto c-á, telefón c-á;

dok. cengnúť -e -ú -gol: peniaz c-l;
c. prsteňom o pohár

cengot -u m. cenganie: c. pohárov

cengotať -ce -cú nedok. cengať

cenina -y -nín ž. obyč. mn. súhrnné pomenovanie známok, kolkov, korešpondenčných lístkov ap.

ceniť nedok.

1. určovať, odhadovať cenu, oceňovať: c. (si) chatu na pol milióna Sk

2. určovať hodnotu, hodnotiť, posudzovať, oceňovať: c. pracovníka podľa vykonanej práce

3. kladne hodnotiť, oceňovať: c. vysokú kvalitu výrobku, c. zmysel pre zodpovednosť;
veľmi, vysoko c. niekoho, niečo

// ceniť si vážiť si: c. si slobodu, zdravie, život;
c. si niekoho ako človeka

cenník -a m. zoznam cien (výrobkov, služieb ap.)

cennosť -i ž.

1. iba jedn. hodnota, význam: c. objavu

2. cenná vec: úschova c-í, historická c.

cenný príd. majúci veľkú cenu (význ. 1, 2), hodnotný: c. dar, c-é suroviny;
c-é obrazy, pamiatky;
c. prínos, c-á skúsenosť;
c. list, balík s udanou cenou;
c-é papiere šeky, účastiny ap.;
c. dokument;

cenovka -y -viek ž. štítok s udaním ceny tovaru

cenovo, cenove prísl.: c. prístupný

cenový príd. k 1: c. úrad, c-á politika, c-á hladina;
c-á špirála inflačný rast cien;

cent -a m. (metrický) c. hmotnosť 100 kg

● expr.: (ťažký) ako c. veľmi ťažký;
mať nohy ako c., c-y (pri únave ap.) ťažko chodiť

centiliter -tra L -i mn. -e m. podielová objemová jednotka, stotina litra, zn. cl

centimeter -tra L -i mn. -e m.

1. stotina metra, zn. cm

2. hovor. (krajčírske) meradlo s vyznačenými cm

centrála -y -rál ž.

1. ústredňa: telefónna c.

2. ústredie: družstevná, špionážna c.

centralista -u m. stúpenec centralizmu;

centralistický príd.: c-á politika

centralizácia -ie ž. centralizovanie, op. decentralizácia: c. výroby, kapitálu;

centralizačný príd.: c-é zákony, c-é úsilie

centralizmus -mu m. princíp, systém riadenia z centra (význ. 2): byrokratický c.;

centralizovať nedok. i dok. organizačne sústreďovať, sústrediť: c. štátnu správu, výrobu, c-ná politická moc

centrálne prísl.: c. umiestnený;
c. riadené hospodárstvo

centrálny príd.

1. ležiaci v centre (význ. 1), stredný: c-e oblasti Afriky

2. vzťahujúci sa na centrum (význ. 2, 4), ústredný: c-e úrady;
c. význam hlavný;
c. záujem;
anat. c-e nervstvo;

centrifugálny príd. odb. odstredivý, op. centripetálny

centripetálny príd. odb. dostredivý, op. centrifugálny

centrovať nedok. i dok.

1. umiestňovať, umiestniť, uvádzať, uviesť do stredovej polohy: c. koleso bicykla

2. šport. prihr(áv)ať loptu, puk do stredu útoku

centrum -ra -tier s.

1. stred, op. okraj, periféria: c. mesta, bývať v c-e

2. ústredie: sprisahanecké c.;
vydávať pokyny z c-a;
anat.: nervové c.;
c. reči

3. stredisko: výrobné, kultúrne c.

4. ťažisko, stred: c. záujmu, pozornosti, c. umeleckého života

cenzor -a m. úradník vykonávajúci cenzúru

cenzúra -y ž. úr. posúdenie vecí určených na uverejnenie z hľadiska št., polit. záujmov a morálky: c. filmov, časopisov;

cenzúrny príd.: c. úrad, c-e opatrenie

cenzurovať nedok. i dok. vykon(áv)ať cenzúru: c. tlač, c-ná kniha

cep -a obyč. mn. cepy m. staršie drevené náradie na mlátenie obilia

● expr. opitý ako c. veľmi;

čepček -a m. zdrob.

čepčiť nedok. strojiť (mladuchu) do čepca: č-enie mladuchy

čepeľ -e -lí ž.

1. ostrie noža, zbrane ap.: č. noža, britvy, dýky

2. bot. rozšírená plochá časť listu;

čeperiť sa nedok. expr. (o vtákoch) čuchrať si perie;

čepiec -pca m.

1. priliehavá okrúhla prikrývka hlavy; táto časť ľud. odevu vydatých žien: nočný č., vyšívaný č.

2. druhá časť žalúdka prežúvavcov

● dostať sa pod č. vydať sa;

čepieľka -y -ľok ž. zdrob.

cepík -a m. kratšia a pohyblivá časť cepov, ktorou sa mláti

cepový príd.: tech. c. zberač (obilia)

cer -a m. druh teplomilného duba rastúci na juž. Slovensku;
bot. dub cerový Quercus cerris;

čerebľa -e ž. malá striebrolesklá ryba, zool. Phoxinus

ceremónia -ie obyč. mn. ž.

1. spoloč. formality pri slávnostných príležitostiach: promočná c.;
slávnostné c-ie, cirkevné c-ie

2. ceremónie pomn. hovor. expr. okolky

□ robiť (dlhé, zbytočné) c-ie (s niekým, s niečím) a) okolkovať b) dlho sa zapodievať s niečím, preťahovať niečo

ceremoniál -u L -i mn. -y m. súbor pravidiel a formalít pri slávnostných príležitostiach v istom spoloč. prostredí: otvárací, uvítací c., pohrebný c.

čereň -a m. rybárska sieť na dlhej žrdi

čerešňa -e -šieň/-šní ž.

1. ovoc. strom, bot. Cerasus

2. guľatý červený kôstkovicový plod tohto stromu: oberať č-e

3. čerešňové drevo; výrobok z neho: dlážka z č-e

4. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: podlahová č.;

čerešnička -y -čiek, čerešienka -y -nok ž. zdrob.

čerešňovica -e ž. liehový nápoj z čerešieň

čerešňovočervený príd. červený ako zrelé čerešne

čerešňový príd.: č-é drevo;
č. závin, č-á šťava;
č-á farba červená ako čerešne;

čerieslo -a -sel s. krájadlo na pluhu

ceriť nedok. iba v spoj. c. zuby (na koho, na čo) ukazovať, vyškierať zuby (pri smiechu, hneve ap.)

// ceriť sa expr.

1. smiať sa, vyškierať sa

2. javiť sa ako veľký prázdny priestor, otvárať sa, zívať: priepasť sa c-í

čeriť nedok.

1. jemne vlniť: vietor č-í hladinu jazera

2. čistiť: č-enie vína

// čeriť sa:

1. voda sa č-í

2. šťava sa č-í

čerň -e ž.

1. čierne sfarbenie, čierna farba: č. vlasov, č. noci

2. čierne farbivo: tlačiarenská č.

3. odb. choroba rastlín: obilná, chmeľová č.

černastý príd. sfarbený dočierna: č-é hory, č-á škvrna

černica -e -níc ž.

1. krovitá rastlina s čiernymi plodmi podobnými maline, bot. ostružina černicová Rubus fruticosus

2. jej jedlý plod;

černičie -ia s. hromad. porast, kríčky černíc

černicový príd.: č. sirup

černieť -ie -ejú nedok. stávať sa čiernym: rana č-ie, č-enie vňate

// černieť sa javiť sa čiernym: hory, mračná sa č-jú

černoch -a mn. -si m. človek čierneho plemena: americkí, africkí č-si;
je ako č. opálený, tmavý;

černokňažnícky príd.;

černokňažníctvo -a s.

černokňažník -a mn. -ci m. čarodejník, strigôň, bosorák (v rozprávkach);

černoška -y -šiek ž.;

černošský príd.: č-é tance, č-é umenie

černovský príd. k Černová: č-á tragédia, č. masaker tragické udalosti z r. 1907 súvisiace s národným útlakom Slovákov v Uhorsku

černuľa -e -núľ ž. expr. dievča, žena tmavej pleti a čiernych vlasov

cerový príd.: c. les

čerpací príd. určený na čerpanie: č-ia stanica

čerpadlár -a m. kto pracuje pri čerpadle

čerpadlo -a -diel s. čerpací (prí)stroj: benzínové č., č. na vodu;
motorové č.

čerpať nedok.

1. naberaním, načieraním, nasávaním dostávať niekam: č. vodu, benzín, naftu

2. brať, získavať: č. silu, poučenie, námet;
č. fond, z fondu

čerstvo prísl. i vetná prísl. k 3: č. napadnutý sneh;
č. kráčať;
vonku je č. sviežo, chladno;

čerstvosť -i ž.

čerstvý príd.

1. nedávno vzniknutý, vyrobený, získaný: č. chlieb, č-é maslo, č-á zelenina, č-á strava, č-á voda;
č-é noviny, správy;
č. sneh, hrob nový

2. svieži (význ. 1), čulý, op. vyčerpaný, ustatý: č-á myseľ, č-é posily, č. hráč

3. príjemne chladný, svieži, osviežujúci: č. vzduch, vietor, č-é ráno

4. rýchly, rezký: č. krok

● č. ako ryba;
mať niečo v č-ej pamäti dobre si to pamätať;

čert -a D -ovi/-u m. hovor. a rozpráv. zlý duch, diabol, satan: prestrojiť sa za č-a;

● expr.: zlý ako č. veľmi;
báť sa niekoho ako č-a veľmi;
báť sa niečoho ako č. kríža, svätenej vody veľmi; vyhýbať sa tomu;
nech to č. → vezme;
aby, bodaj to č. → vzal;
(všetci) č-i s ním šijú je samopašný;
ani č. sa v tom nevyzná je to veľmi zložité;
čo č. nechcel (nešťastnou) náhodou;
č. (nikdy) nespí všeličo sa môže stať;
(v tom je) č-ovo kopýtko háčik, fígeľ;
č. ako diabol, to je jeden č. to je jedno;
poslať niekoho do č-a zbaviť sa ho;
choď do č-a! zmizni! koho sem č-i nesú? kto to prichádza? (posľubovať) č-ov-diablov veľa, všeličo;
na kýho/kieho č-a načo; vo funkcii cit. (často v zakliatí) vyj. hnev, nesúhlas, prekvapenie: do č-a, ba (kýho) č-a;

čerta čast. pejor. vyj. zápor: č. (starého) to urobíš!

čertica -e -tíc ž. expr. čertovská žena al. zviera, diablica (v zápor. al. kladnom hodnotení): zlostná č.;
jeho žena je hotová č.

certifikácia -ie ž.

1. potvrdzovanie, potvrdenie

2. certifikát;

certifikačný príd.: c-á listina

certifikát -u m. práv. úr. osvedčenie použ. najmä v obch. styku: vydať c.

čertík -a mn. -ci/-ky m. zdrob. expr. oslab.

čertiť sa nedok. hovor. expr. hnevať sa, zlostiť sa, jedovať sa: č-l sa na ľudí a klial

čertovina -y -vín ž. hovor. expr. šibalstvo, huncútstvo, beťárstvo, samopaš, neplecha: vystrájať, stvárať č-y, je v tom nejaká č.

čertovský príd. obyč. pren. expr. (vyj. zápor. al. kladné hodnotenie): č-á žena energická al. huncútska;
č. kúsok odvážny;
č-á zima tuhá;
č-á sila obrovská;

čertovsky prísl.: expr. č. pekné dievča;

čertvie, čerthovie, pís. i čert vie, čert ho vie hovor. expr.

I. vetná prísl. ktovie, bohvie: č., čo chcel urobiť;
nebude už doma? – č.

II. čast. je súčasťou neurč. zám. čertviekde, čertviekade, čertviekam, čertviekedy, čertviekoľko, čertvieprečo ap. (pís. i čertvie kde, čertvie kade, čertvie kedy ap.), kt. vyj. neurčitosť, zápor; ktovie, bohvie: stále chodí čertviekde, čertviekade, čertviekam;
urazil sa čertvieprečo

čertvieako zám. neurč. príslov. hovor. expr. ktovieako, bohvieako: nemusí ísť č. ďaleko

čertvieaký zám. neurč. hovor. expr. ktovieaký, bohvieaký: budú zavádzať č-é novoty

čertviečo zám. neurč. hovor. expr. ktoviečo, bohviečo: namýšľa si č.

čertviekto zám. neurč. hovor. expr. ktovie kto, bohviekto: potuluje sa tam č.

ceruza -y -rúz, ceruzka -y -ziek ž. nástroj na písanie v podobe tyčky s grafitovou al. inou vložkou, tužka: farebná, patentná c., zastrúhať c-u

červ, červík -a mn. N a A -y m.

1. živočích s pretiahnutým telom bez nôh žijúci vo vlhkej pôde, vo vode: chytať ryby na č-y;

2. larva hmyzu: č. v jablku;
do mäsa sa chytili č-y

● expr.: mať sa ako č. v syre dobre;
→ nasadiť niekomu č-a do hlavy;
v hlave mu vŕta č. pochybnosti trápi ho pochybnosť;
hrub. už ho č-y žerú je mŕtvy;
otráviť, zapiť č-a vypiť si;

červač, črvač -e ž. hromad. červy, červíky: č-ou rozožratá dlážka

červeň¹ -e ž.

1. červené sfarbenie, červená farba: č. tváre, č. čerešní;
zaliala ho č. rumenec

2. červené farbivo: indická č., natrieť č-ou

červeň² -a m. jedna zo štyroch farieb v kartách

červenastý, červenkastý, červenavý, červenkavý príd. sfarbený dočervena: č-é listy, č-é líca

červenať sa -á nedok.

1. mať na tvári červeň od citového pohnutia, pýriť sa: č. sa od hanby, od zlosti;
cítila, že sa č-á

2. červenieť sa (význ. 1): lístie na stromoch sa č-á, strechy sa č-jú

červenieť -ie -ejú nedok. stávať sa červeným: čerešne začínajú č.

// červenieť sa

1. javiť sa červeným: strechy sa č-jú

2. červenať sa, pýriť sa: č-ie sa v tvári

červeno prísl.: č. kvitnúť, č. natretý;

červeno-biely príd. červený a biely: č-e dresy

červenoarmejec -jca m. vojak býv. Červenej armády

červenofialový príd. fialový dočervena: č-é kvety

červenohnedý príd. hnedý dočervena: č-á farba

červenolíci príd. majúci červené líca: č-e dievčatko

červenosť -i ž. červené sfarbenie