Význam slova "có" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 128 výsledkov (2 strán)
-
čo
I. čoho čomu čo o čom čím zám. opyt.
1. expr. i čože vyj. otázku vzťahujúcu sa na vec, zviera, jav, stav, množstvo, príčinu: čo je to? čo si želáte? čože si zas porobil? o čom to hovoríš? čím je tvoj otec? čo (na to) povieš? hovor. čo ty na to? čo sa dá robiť? nuž čo? (rečnícke otázky) nedá sa nič robiť;
čo s ním? vyj. rozpaky, nerozhodnosť;
hovor.: tak čo? a čo ty? eliptické otázky;
čo? namiesto zdvorilej otázky prosím? čo si dal za to? koľko? čo ta budem zbytočne chodiť? čo sa smeješ? prečo? čo za (s A al. N) aký: čo je to za človek(a)? aký je to človek? čo je zač? čo je to za poriadok?2. expr. má citový ukaz. význ.: čo ten má sily! čo sa naplakala!
3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú, podmetovú, príslov. (často súvzť. čo – to, čím tým): ukáž, čo vieš;
rob si, čo chceš;
čo sa vlečie, neutečie;
robí, čo mu sily stačia;
čím sa previnil, tým je potrestaný4. obyč. hovor. vo vzťaž. funkcii zastupuje zám. ktorý, aký, koľký, kto (v spoj. s os. zám. v nepriamom páde): dom, čo v ňom bývam;
kniha, čo si mi požičal;
to je ten, čo ušiel5. uvádza nepravé vzťaž. vety: nesplnil úlohu, čo nás prekvapilo
6. v spoj. so slovesom byť al. mať a inf. vyj. (ne)schopnosť realizovať dej: je, má z čoho platiť;
(ne)mali čo jesť● stoj čo stoj, čo by čo bolo za každých okolností
II. spoj. podraď. uvádza vetu
1. prípustkovú (často vo výrazoch čo aj, čo i, čo hneď, čo priam, čo ako), hoci, nech, i keď: urobím to, čo sa aj nahneváš;
odídem, čo ma hneď, priam vysmejú;
bol smutný, čo ako sa premáhal2. časovú a) po výrazoch s význ. času: už je rok, čo zomrel;
odvtedy, čo sa vrátil b) vo výraze zatiaľ čo: zatiaľ čo si spal, prišli hostia;
v nepravých vzťaž. vetách vyj. odporovací vzťah: my sa usilujeme, zatiaľ čo vy stojíte c) vo výraze len čo: len čo prídem, dáme sa do roboty3. spôsobovú: bili ho, čo sa len doňho zmestilo;
deti sú ticho, ani/ako čo by ich nebolo4. zreteľovú: čo ja pamätám, takej zimy nebolo
5. príčinnú: celý sa triasol, čo sa tak bál
6. účelovú: dajte mi motúz, čo to poviažem
7. má význ. porovnávacej spoj. ako: uvládze toľko čo chlap
III. čast.
1. expr. i čože hovor. má význ. záporu (obyč. v opyt. al. zvol. vetách): čo(že) ja viem? čo nás po ňom!
2. hovor. pobáda na súhlas, však, hej: dobrá robota, čo?
3. (s 3. st. príd. a prísl.) vyj. najvyššiu mieru, hranicu: dosiahnuť čo najväčší výkon;
robiť čo najlepšie4. vyj. opakovanie (pri podst. m. s význ. času): deň čo deň
5. čo len hoci, aspoň: povedz čo len vetu;
keby mi čo (i) len prsteň kúpil!6. iba čo, len čo zdôrazňuje pripojený výraz: iba čo ma trápiš
-
čo-to zám. neurč. hovor.
1. niečo, voľačo; všeličo: dozvedela sa č. o ňom, treba č. kúpiť
-
čoby, expr. i čožeby čast. (obyč. v replike) hovor. vyj. rázny zápor, odporovanie, popieranie; veru nie, kdežeby: č. som nerozumel;
to je náhoda – č. náhoda! plačeš? – ale č. -
čochvíľa prísl.
1. o chvíľu, onedlho, čoskoro: č. bude noc, č. sa začne schôdzka
2. každú chvíľu, často: priatelia ma č. upozorňovali;
č. sa obzeral -
čokoláda -y -lád ž.
1. potravinový výrobok z kakaa, cukru a tuku: mliečna, horká č., tablička č-y
-
čokoládový príd.: č-é bonbóny, č-á vôňa;
č-á farba tmavohnedá ako čokoláda -
čokoľvek čohokoľvek zám. neurč.
1. hocičo: nech sa stane č.;
nebude sa zaoberať čímkoľvek2. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú, podmetovú, prívlastkovú: vedel všetko, na č. sa ho spýtal
-
cól -a L -e/-i mn. -y/-e m. staršia dĺžková miera, palec: doska hrubá dva c-y, c-e
● c. sem, c. tam nezáleží na presnosti;
neustúpiť ani o c. ani trocha; -
colnica -e -níc ž.
1. budova, miestnosť na colnú kontrolu
2. colný úrad
-
colník -a mn. -ci m. zamestnanec colnej správy
-
cólový príd.
-
combáľať -a nedok. expr. kývať, knísať, hojdať, hompáľať: c. nohami, rukami
// combáľať sa: hlava sa mu c-a, čln sa c-a na jazere
-
čoraz prísl. (s 2. st. príd., prísl. al. neurč. čísl.) čím ďalej: je č. krajšia, pracuje č. lepšie, č. viac
-
corgoň -a m. hovor. expr. odrastený, veľký chlapec, mládenec;
pejor. nadávka: dlhý c.;
ty starý c.; -
corgonisko -a s. i m. zvel.
-
corpus delicti [k- -kti] neskl. s. i -su m. (lat.) usvedčujúci predmet, dôkaz
-
čosi čohosi zám. neurč.
1. niečo, dačo (so zdôraznením neurčitosti, nejasnosti): č. iné, č. veľmi dobré, premýšľa o čomsi
2. hovor. má význ. neurč. čísl. a) trocha, málo: je č. starší od teba b) veľa: tá sa č. navyšívala
-
čosi-kamsi zám. neurč. hovor. o chvíľu; zrazu: pozvŕtala sa a č. zmizla
-
čosi-kdesi zám. neurč. hovor.
1. o chvíľu; zrazu; čosi-kamsi: č. je tu večer
-
coulomb [kulómb] -u m. fyz. hlav. jednotka elektr. náboja v sústave SI, zn. C
-
country [kán-] neskl. ž. (angl.) hud. populárna hudba v štýle amer. folklóru: mať rád c.;
country neskl., countryový príd.: c. festival
-
bác cit.
1. napodobňuje zvuk pri údere, páde, výstrele, bum, buch: zalícil a b.! b. – spadli obaja
2. vyj. prekvapenie, údiv: b., to je novina
-
c [i cé] neskl. s.
1. spoluhláska a písmeno; znak 3. miesta v poradí: vysloviť c, veľké C;
vchod C2. v skr. a zn.: vitamín C;
chem. C uhlík;
fyz. C coulomb;
C rím. číslica sto;
°C stupeň Celzia -
cálovať nedok. subšt. platiť: c. ťažké peniaze
-
cápať -e -u nedok. expr.
1. udierať, biť, búchať: c. dieťa po zadku
2. hádzať, trepať: c. hrnce o zem;
pejor. c. do seba hltavo jesť3. ťažko stúpať (po blate, vode): c. nohami ako slon
4. padať: guľky c-u do kaluže
-
cár -a mn. -i/-ovia m. titul panovníka u vých. a juž. Slovanov: c. Peter Veľký;
za (panovania) c-a; -
cárach -u obyč. mn. m. hovor. expr. haraburdie: byt plný c-ov
-
cárica -e -ric ž. cárovná;
-
cárizmus -mu m. absolútna vláda cára
-
cárok -rka m. hovor. priehrada, prieprava pre dobytok, hydinu: c. zbitý z dosák;
ovce, husi v c-u -
cárovič -a m. cárov syn
-
cárovná -ej mn. -é -vien ž.
1. panovníčka s cárskym titulom: c. Katarína
2. cárova žena al. dcéra
-
cársky príd.: c-a vláda;
hist. c-e Rusko; -
cárstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. cárska hodnosť
2. cárska ríša
-
céčka -y -čok ž. hovor. vec označená písmenom c, C: chodiť do c-y (triedy C)
-
céčko -a -čok s. hovor. písmeno c, C; vec ním označená al. majúca jeho podobu
-
cédečko -a -čiek s. hovor. (zo skr. CD podľa angl. compact disc) kompaktná platňa: vydať nové c.; nahrávka rozprávok na c-u
-
cédeprehrávač -a m. prístroj na reprodukovanie zvuku z kompaktných platní
-
céder -dra L -i mn. -e m. stredomorský ihličnatý strom s priesvitnou korunou, bot. Cedrus: libanonské c-e;
-
céderom -u m. (zo skr. CD-ROM podľa angl. compact disc – read only memory) kompaktná platňa obsahujúca permanentne uložené počítačové údaje
-
cédrový príd.: c-é drevo
-
cíb -a m. dutá byľ cibule, cesnaku;
-
cíbik -a m. zdrob.: expr. vyzerá ako c.
-
cícer -a L -i mn. -y m. strukovina podobná hrachu, bot. Cicer
-
cícerkom prísl. tenkým prúdom: pot sa mu leje, tečie z neho c. i fraz. veľmi sa potí, namáha;
krv mu tečie c. i fraz. veľmi krváca -
cícerok -rka m. tenký, slabý prúd tekutiny: c-y sĺz, potu, krvi
-
címer -u/-a L -i mn. -y m. rodový znak, erb: zemiansky, šľachtický c.
-
cín -u m. striebrolesklý kovový chem. prvok, zn. Sn;
-
cínovať nedok. i dok. spájať, spojiť cínom; poťahovať, potiahnuť vrstvou cínu: c. riad;
c-ná nádoba -
cínový príd.: c-á ruda, c. riad
-
cíp -u m. zúžený koniec istej plochy (látky, zeme ap.): c. vreckovky, plachty roh;
c. poľa, ostrova výbežok -
cítenie -ia s. zmysel pre niečo, povedomie, cit: národné, umelecké, sociálne c.
-
cítiť -i nedok.
1. vnímať zmyslami (najmä hmatom, čuchom); mať teles. pocity, pociťovať: c. hlad, bolesť, c. horkosť v ústach;
c. na sebe niečí pohľad;
c-i, ako slabne;
c. vôňu;
v izbe c. dym;
mŕtvolu už (bolo) c. zapácha(la);
c. z neho alkohol2. mať istý cit, pocit, pociťovať: c. lásku k niekomu, c. radosť, žiaľ, c. strach pred niekým, úctu k niekomu, c. ľútosť nad niečím;
dať niekomu niečo c. ukázať3. mať sociálne, humánne ap. cítenie; pociťovať solidaritu; mať súcit: c. národne;
c. s chorými4. tušiť, predvídať: c. nešťastie, koniec;
vo vzduchu c. napätie, jar● nec. (si) ruky, nohy (od roboty) byť ustatý;
c. pevnú pôdu pod nohami byť si istý;
nemôže ho, to ani c. neznáša ho, to// cítiť sa uvedomovať si svoj teles. al. duš. stav: c. sa zdravý, dobre;
c. sa vinný;
ako sa c-š?● c. sa vo svojom → živle;
c. sa ako doma príjemne, uvoľnene;
c. sa v sedle, na koni mať istotu;
c. sa nesvoj byť nepokojný;
nec. sa vo svojej koži mať nepríjemný (-é) pocit (-y);
nec-i sa na to netrúfa si -
cúdiť -i nedok. osievaním čistiť (obilie, mak ap.): c. zrno od pliev i fraz. kniž. oddeľovať hodnotné, podst. od menejcenného, nepotrebného
-
cúvať -a nedok.
1. pohybovať sa naspäť, dozadu: vlak, auto c-a, c. (s) vozom
-
dok. cúvnuť -e -u -vol
-
desaťtisíc neskl. čísl. zákl. vyj.
1. číslo a počet 10 000: d. korún;
ubytovať d. detí2. i mn. expr. veľký počet: mať d. chýb;
d-e demonštrantov● horných d. zámožné vrstvy;
-
domôcť sa -môže -môžu -môž! -mohol dok. s úsilím, s námahou dosiahnuť: d. sa uznania, výsledkov;
-
dopomôcť -môže -môžu -môž! -mohol dok. prispieť pri získaní, pomôcť: d. niekomu k miestu;
-
dotĺcť -tlčie -tlčú -tĺkol dok.
1. dokončiť tlčenie, prestať tĺcť: d. korenie;
d. klinec -
Dr. h. c. skr. doctor honoris causa (čestný akademický titul uvádzaný pred všetkými ostatnými titulmi al. hodnosťami)
-
dvestotisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 200 000: vyhrať d. (korún);
-
dvetisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 2000: d. brigádnikov
-
fác cit. napodobňuje zvuk pri údere dlaňou; naznačuje plesnutie: f. mu jednu na zadok
-
holúbäcí príd.;
-
môcť môže môžu mohol (ne)môžuc nedok.
A. ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj.
1. uskutočniteľnosť, možnosť deja, a to s význ. a) schopnosti (urobiť niečo); byť schopný: m-m vám rozkázať;
ak m-š, pomôž! b) možnosti voľného konania: m-š si vybrať;
m-e povedať, že ...;
neos. m-e sa nakladať dá sa c) predpokladu sily, vlády uskutočniť niečo; vládať, vedieť: m-š vstať? nem-l sa rozpamätať;
robí, čo m-e všetko d) vhodnosti: m-li by ste byť už ticho e) dovolenia; smieť: m-m odísť? čím m-m poslúžiť?2. hovor. približnosť, pravdepodobnosť: m-e byť 8 hodín;
kto to m-l byť?3. takmer istý, pravdepodobný dej: m-l sa zraniť
4. (obyč. v podm. spôs.) výzvu, mierny rozkaz al. výčitku: m-l by si sa ponáhľať;
m-š sa hanbiť!5. zbytočnosť, márnosť: m-l kričať, koľko chcel;
m-m sa aj roztrhať (od roboty)6. (v dvojitom zápore) nevyhnutnosť, musieť: nem-m nepovedať
B. byť zodpovedný, zodpovedať: ja za to nem-m;
za to nešťastie m-me všetci -
napomôcť -môže -môžu -mohol dok. (trocha) pomôcť, podporiť: n. priateľa v nešťastí, n. dobrú vec;
-
natĺcť -tlčie -tlčú -tĺkol dok.
1. tlčením upraviť, nahromadiť (isté množstvo): n. skaly, n. orechov
2. tlčením vpraviť vo väčšom množstve, vtĺcť: n. klince do steny
-
nedbajúc na predl. s A nehľadiac na: n. na radu urobil si podľa svojho
-
nepočítajúc, nepočítajúc do toho predl. s A vyj. vylúčenie, nezahŕňanie, nerátajúc (do toho), bez: minul 100 korún n. (do toho) drobné
-
nepozerajúc na predl. s A vyj. vylučovanie, nehľadiac na: pracoval n. na únavu
-
nerátajúc, nerátajúc do toho predl. s A nepočítajúc (do toho): bol dlžen 1000 Sk n. (do toho) úroky
● r. s každým halierom šetriť
// rátať sa byť vhodný, vyhovovať: to sa mi ner-e/-a to mi nevyhovuje
-
nevynímajúc, nevynímajúc z toho predl. s A vyj. zahrnutie, spolu s, vrátane: všetci sú pozvaní n. (z toho) bývalých zamestnancov
-
obtĺcť -tlčie -tlčú -tĺkol dok. otĺcť (význ. 1, 2): o. hrnce, o. si kolená;
o. lak; -
odpomôcť -môže -môžu -mohol dok. kniž. spôsobiť koniec, odstrániť: o. neporiadkom, násiliu;
-
osemtisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 8000: zarobiť o. (korún);
-
otĺcť otlčie otlčú otĺkol dok.
1. tlčením, údermi poškodiť (na povrchu): o. hrnce;
o. si päste o stôl;
o-ené ovocie2. tlčením, údermi odraziť; obiť: o. (kladivom) omietku;
o. orechy (palicou)● expr. o. niekomu niečo o hlavu pripomenúť niečo nepríjemné;
-
pác1 cit. napodobňuje zvuk pri údere, výstrele, páde ap., bác: potkol sa a p. na zem
pác2 -u m. hovor. moridlo (na úpravu mäsa): dať divinu, šunku do p-u
-
pajác -a m.
1. kto vtipmi, konaním a ustrojením vzbudzuje veselosť, šašo: poskakovať ako p., robiť p-a niekomu
-
palác -a m. veľká reprezentatívna budova; vo feud. panské sídlo v meste: kráľovský p., prezidentský p., Primaciálny p.;
justičný, športový p.; -
päťtisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 5 000: mestečko s p. obyvateľmi
-
počínajúc predl. s I, počínajúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: p. prvými tónmi skladby zavládla slávnostná nálada;
boli tam všetci, p. od detí až po starcov// počať sa kniž. začať sa: p-lo sa stmievať;
-
počítajúc, počítajúc do toho predl. s A vyj. zahrnutie, rátajúc (do toho), vrátane: prítomných bolo 500 návštevníkov p. (do toho) i deti;
-
počnúc predl. s I, počnúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: prišli všetci, p. spisovateľmi, končiac novinármi;
počítal prítomných p. od posledného radu; -
pomôcť -že -žu -mohol dok.
1. prispieť pomocou, poskytnúť pomoc: p-e, kde môže, p. radou, p. v núdzi, pri varení, p. niekomu vstať, dostať sa do zamestnania;
vedel si p. v ťažkostiach vedel si poradiť2. spôsobiť zlepšenie, zapôsobiť, prospieť: liek mu p-l, len prísnosť p-e
3. umožniť niečo, dopomôcť k niečomu: pevná vôľa mu p-la všetko prekonať;
p-l mu k bytu získať byt4. hovor. zbaviť niečoho, pripraviť o niečo: p. niekomu od peňazí
● p. niekomu do hrobu zaviniť smrť;
p. (žene) od dieťaťa urobiť potrat;
expr. ani → svätená voda mu nep-e; -
potĺcť -tlčie -tlčú dok.
1. údermi, nárazmi poškodiť, pobiť, poroztĺkať: p. šálky, fľaše
2. tlčením rozdrviť, roztĺcť: p. škoricu, p. korenie na prášok
3. krupobitím zničiť: krúpy p-li obilie
4. (postupne) zatĺcť, pozatĺkať: p. kolíky do zeme
5. expr. (postupne) zabiť, usmrtiť, pobiť, pozabíjať: p-li všetky zajace
// potĺcť sa
1. údermi sa poškodiť, poroztĺkať sa: poháre sa p-li
2. expr. (postupne) zabiť sa, usmrtiť sa, pozabíjať sa: horolezci sa p-li v priepasti
-
premôcť -môže -môžu -mohol -možený dok.
1. silou prekonať, poraziť (v boji, v stretnutí): p. nepriateľa, súpera
2. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím, prekonať: p. niekoho bystrosťou
3. vôľou potlačiť city, teles. stavy ap., prekonať: p. zvedavosť, hnev, slzy;
p. predsudky4. (o citoch, teles. stavoch ap.) nadobudnúť u niekoho prevahu, opanovať, ovládnuť, preniknúť: p-la ho radosť;
spánok ju p-l, únava ho p-la -
pretĺcť sa -tlčie -tlčú -tĺkol dok. expr. s námahou, ťažkosťami obstáť v živote, uživiť sa: my sa už dajako p-me;
-
pritĺcť -tlčie -tlčú -tĺkol dok. tlčením pripevniť, pribiť, prihlobiť: p. podošvu na topánku;
-
rátajúc, rátajúc do toho predl. s A počítajúc (do toho), vrátane: zajali 100 ľudí r. (do toho) aj deti;
-
rozmôcť sa -môže -môžu -mohol dok.
1. stať sa početnejším, rozmnožiť sa: pandravy sa veľmi r-li
2. zosilnieť, narásť: epidémia chrípky sa r-la;
r-la sa nespokojnosť; -
roztĺcť -tlčie -tlčú -tĺkol dok.
-
šesťtisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 6000: š. divákov, korún;
-
spomôcť -môže -môžu -mohol dok. hovor. pomôcť (význ. 1 – 3): nič mu už nes-že;
-
stĺcť stlčie stlčú stĺkol dok.
1. zatlčením klincov spojiť, zhlobiť, zbiť: s. dve dosky (dovedna)
-
stotisíc čísl. zákl. vyj. číslo a počet 100 000: s. obyvateľov;
-
strýc -a mn. -ovia m.
1. otcov brat
2. hovor. dospelý muž, strýko, ujo (obyč. v oslovení deťmi);
-
štyridsaťtisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 40 000: š. korún, divákov, obyvateľov;
-
štyritisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 4000: š. korún, obyvateľov, divákov
-
súc prechodník slovesa byť
-
švác cit. naznač. úder alebo hodenie: š. ho po líci;
š. kameň do vody -
tácňa -e, tácka -y -cok ž. podložka na podávanie pokrmov, podnos: drevená, kovová t.;
poukladať poháre na t-u;
podávať chlebíčky, ovocie na t-ni, na t-ke -
tisíc -a D -u L -i I -om mn. N a A -e G -ov D -om L -och I -mi/-ami;
v spoj. s počítaným predmetom obyč. neskl. m. čísl. zákl.1. vyj. číslo a počet 1000: blížiť sa k t-u;
t. korún, vo výške t. metrov;
odpovede od t., od t-ich opýtaných;
jeden (prípad) z t-a i fraz. zriedkavý, zriedkavo2. expr. neurč. množstvo, veľa: mať t. otázok, t-e demonštrantov tisícky;
míňať, zarábať ťažké t-e veľa peňazí, tisícky● → gazdovať od t-a ku stu;
vzdialený od niečoho na t. honov veľmi;
ani za t. rokov nikdy;
expr. t. hrmených, t. striel (okovaných) zahrešenia; -
tisíckrát, tisíc ráz neskl. čísl. nás.
1. k 1000: t. zväčšený
2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je t. lepší, horší ako ty
-
tĺcť tlčie tlčú tĺkol nedok.
1. prudko narážať na niečo, udierať, biť, búchať: t. päsťou do stola, t. kladivom po niečom;
srdce t-ie2. takto umiestňovať, zatĺkať, vtĺkať, vbíjať: t. klinec do steny
3. údermi rozdrobovať, roztĺkať: t. orechy, korenie, t. skaly
4. expr. biť (význ. 1), udierať: t-li ho palicou, päsťami po chrbte
5. expr. rozbíjať (význ. 1), roztĺkať, ničiť: t. riad
● expr.: t. niekoho ako koňa veľmi biť;
t. si hlavu o múr veľmi banovať za niečím;
t. niekomu niečo do hlavy nástojčivo vysvetľovať// tĺcť sa expr. potulovať sa (význ. 1, 2), potĺkať sa: t. sa po svete, po cudzích ľuďoch
-
tritisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 3000: t. rokov, (ušetriť) t. litrov benzínu
-
nedok. udomácňovať
// udomácniť sa: u. sa na novom mieste;
cudzie zvyky u-ené u nás; -
nedok. udomácňovať sa
-
utĺcť utlčie utlčú utĺkol dok.
-
vtĺcť vtlčie vtlčú vtĺkol dok. vbiť: v. klinec do steny
● expr. v. niekomu niečo do → hlavy;
-
vymôcť -môže -môžu -mohol dok.
1. na základe práv. nároku získať, vydobyť: v. od niekoho peniaze, dlžobu
2. dôrazným dožadovaním dosiahnuť: v. si od vedúceho úľavu;
v-l si, aby ho mohli, že ho budú navštevovať; -
vypomôcť -môže -môžu -mohol dok. poskytnúť výpomoc, pomôcť: v. brigádami, finančne (si) v.;
v. si klamstvom, gestami;