Význam slova "cí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 417 výsledkov (4 strán)
-
čistič -a m. živ. kto niečo čistí: č. topánok, kanálov, vozňov;
čistič -a mn. -e m. neživ. čistiaci mechanizmus, čistiaci prostriedok: č. oleja, škvŕn, vzduchu
-
čistička -y -čiek ž.
2. čistiaci stroj (v priemysle, na čistenie obilia ap.): biologická č.
-
čistidlo -a -diel s. čistiaci prostriedok: č. šiat, č. na nábytok
-
čistina -y -tín ž. vyrúbané trávnaté miesto v hore;
-
čistinka -y -niek ž. zdrob.
-
čistiť -sť/-i! nedok.
1. zbavovať nečistoty, špiny: č. (si) obuv, zuby, č. ulice, č. si ranu
2. zbavovať neželateľných prímesí, cudzích prvkov ap.: č. olej, benzín, víno;
biologické č-enie vody, č. pôdu od buriny;
voj. č. terén od nepriateľov3. odstraňovať z povrchu (šupu, nečistotu): č. kožku, č. škvrny
4. bieliť, lúpať: č. zemiaky, jablko
● expr. č. niekomu žalúdok vyčítať mu
// čistiť sa stávať sa čistým, čistejším: voda sa č-í;
obloha sa č-í;
rana sa č-í prestáva hnisať● expr. čo sa mu → rozum č-í?
-
čistka -y -tiek ž. hovor. odstraňovanie nevyhovujúcich jednotlivcov odniekiaľ: č. v armáde, v podniku;
publ. etnické č-y□ robiť č-u
-
čisto
I. prísl. i vetná prísl.: č. sa umyť, č. vyholená tvár;
č. znieť, spievať;
hrať tvrdo, ale č.;
stroj pracuje č.;
v dome je č.II. čast. iba, len, jedine: č. ľudská vec;
č. zo zvedavosti, č. kvôli deťom -
čistokrvný príd. pochádzajúci z čistého plemena: č. kôň, pes
-
čistopis -u m. text prepísaný načisto, op. koncept: vyhotoviť č.
-
čistota -y ž.
1. vlastnosť, stav toho, čo je čisté, kto je čistý, op. špina: osobná, telesná č., udržiavať č-u, žiariť, svietiť č-ou
2. pravosť, rýdzosť: č. reči, č. výtvarného štýlu
3. počestnosť, mravnosť, bezúhonnosť: mravná, pohlavná č.
● č. pol života, zdravia
-
čistotnosť -i ž.
-
čistotný príd. dbajúci o čistotu (význ. 1): č-á žena;
kôň je č-é zviera; -
čistučký, čistunký, čistulinký príd. expr. celkom čistý, príjemne čistý: č-á bielizeň
-
čistý príd.
1. kt. je bez špiny, op. špinavý: č-á voda, č. riad, byt, č-á bielizeň;
č. papier a) nezašpinený b) nepopísaný;
č-á pleť bez vyrážok2. s ničím nepomiešaný, rýdzi, číry, pravý: č. lieh, č. vzduch;
č-á vlna, č. hodváb, chemicky č.;
č-é nebo bez oblakov;
č. tón;
č-á váha, hmotnosť (tovaru) netto, op. hrubá;
č-á mzda po odpočítaní zrážok;
č. zisk po odpočítaní výr. nákladov;
šport. č. čas bez prestávok3. mravne bezúhonný, čestný, statočný: č-á láska;
žiť č-ým životom;
č. detský úsmev;
č-é svedomie;
robiť niečo s č-ým svedomím z presvedčenia;
z č-ho srdca nezištne, úprimne4. úplný, číry, opravdivý: č-á pravda, č-á radosť;
č-á veda, teória5. dobre, dôkladne urobený: je to č-á práca
● č. ako sneh;
expr. byť č. a) byť bez viny b) abstinovať;
hrať s niekým č-ú hru nepodvádzať ho;
mať č-é ruky nebyť vinný v niečom;
mať č. stôl všetky veci vybavené;
mať č. štít zachovať si bezúhonnosť;
šport. mať č-é konto a) výsledky bez straty bodu b) nemať dlhy;
(ne)byť si na č-om (ne)byť presvedčený o niečom;
→ naliať si č-ého vína;
mať č-ú hlavu, č. rozum a) byť duševne svieži b) byť triezvy;
vzduch je č. sú priaznivé okolnosti;
ako hrom z č-ho neba nečakane, nenazdajky; -
cit -u m.
1. prežívanie psychického vzťahu (kladného al. zápor.) k osobám, veciam, javom: c. radosti, lásky, vlastenecké c-y;
človek bez c-u tvrdý;
nemať c., c-u byť tvrdý, krutý2. porozumenie, zmysel: umelecký, jazykový c., mať c. pre spravodlivosť, c. zodpovednosti
3. schopnosť tela vnímať zmyslami, najmä hmatom: mať c. v prstoch;
mať ruku bez c-u necitlivú; -
čítací príd. slúžiaci na čítanie: č. prístroj
-
citácia -ie ž.
1. citovanie
2. citát: doslovná c.
-
čítačka -y -čiek ž.
1. div. slang. čítacia skúška: druhá č.
2. hovor. čítanie z vlastnej tvorby (na lit. podujatí)
3. hovor. čítacie zariadenie (v telev. štúdiu)
-
citadela -y -del ž. pevnosť ovládajúca opevnené mesto, tvŕdza2
-
čítanie -ia s. čo sa číta, čo sa má čítať: napínavé, poučné č.;
v škole bývalo povinné č. -
čítanka -y -niek ž. kniha s ukážkami textov použ. ako učebná pomôcka: školská č.;
-
čítankový príd.: č. príbeh;
-
citara -y -tár ž. brnkací strunový hud. nástroj známy od staroveku
-
čitáreň -rne ž. miestnosť na čítanie kníh, časopisov: verejná, mestská č.
-
citát -u m. doslovne uvedený cudzí výrok, citácia: c. zo Štúra, z Písma
□ uviesť c. citovať;
-
čítať -a nedok.
1. vnímať zrakom, príp. i nahlas reprodukovať, čo je napísané, vytlačené, a chápať zmysel textu: č. knihu, noviny, č. nahlas;
dieťa už vie č.;
umelecké č-nie;
č. mapu, z mapy rozumieť mapové zobrazenie;
č. noty;
č-ný román, autor majúci veľa čitateľov2. poznávať, domýšľať sa: č. niekomu myšlienky, č. niekomu niečo z očí, v očiach, na tvári
3. hovor. počítať, rátať: č. peniaze
● č. medzi riadkami chápať pravý zmysel;
hovorí, akoby z knihy č-l múdro; -
čitateľ -a mn. -ia m. živ. kto (pravidelne) číta (knihy): č-ia románov, beseda s č-mi;
čitateľ G a A -a D -u/-ovi L -i mn. N -e/-ia A -e/-ov m. neživ. mat. číslo nad zlomkovou čiarou, op. menovateľ
-
čitateľka -y -liek ž.;
-
čitateľne prísl.: č. písať;
-
čitateľnosť -i ž.: č. písma;
č. spolkovej činnosti -
čitateľný príd.
1. kt. sa dá (ľahko) (pre)čítať: č-é písmo
2. hovor. al. publ. taký, ktorému sa dá ľahko rozumieť, priehľadný: strana s č-ným programom;
-
citátový príd.: c-é slovo použ. v pôv. cudzojazyčnom znení (napr. corpus delicti)
-
opak. čítavať -a
-
citeľne prísl.: c. sa oteplilo
-
citeľný príd. výrazne (nepríjemne) pociťovaný: c-á strata, c-é ochladenie;
c-é zlepšenie značné; -
cítenie -ia s. zmysel pre niečo, povedomie, cit: národné, umelecké, sociálne c.
-
cítiť -i nedok.
1. vnímať zmyslami (najmä hmatom, čuchom); mať teles. pocity, pociťovať: c. hlad, bolesť, c. horkosť v ústach;
c. na sebe niečí pohľad;
c-i, ako slabne;
c. vôňu;
v izbe c. dym;
mŕtvolu už (bolo) c. zapácha(la);
c. z neho alkohol2. mať istý cit, pocit, pociťovať: c. lásku k niekomu, c. radosť, žiaľ, c. strach pred niekým, úctu k niekomu, c. ľútosť nad niečím;
dať niekomu niečo c. ukázať3. mať sociálne, humánne ap. cítenie; pociťovať solidaritu; mať súcit: c. národne;
c. s chorými4. tušiť, predvídať: c. nešťastie, koniec;
vo vzduchu c. napätie, jar● nec. (si) ruky, nohy (od roboty) byť ustatý;
c. pevnú pôdu pod nohami byť si istý;
nemôže ho, to ani c. neznáša ho, to// cítiť sa uvedomovať si svoj teles. al. duš. stav: c. sa zdravý, dobre;
c. sa vinný;
ako sa c-š?● c. sa vo svojom → živle;
c. sa ako doma príjemne, uvoľnene;
c. sa v sedle, na koni mať istotu;
c. sa nesvoj byť nepokojný;
nec. sa vo svojej koži mať nepríjemný (-é) pocit (-y);
nec-i sa na to netrúfa si -
citlivka -y -viek ž. expr.
1. precitlivená osoba
2. bot. mimóza
-
citlivkár -a m. expr. precitlivený človek;
-
citlivkársky príd.: c-a povaha;
-
citlivkárstvo -a s. precitlivenosť
-
citlivo prísl.: c. reagovať;
-
citlivosť -i ž.: c. organizmu
-
citlivý príd.
1. schopný vnímať, prijímať (i jemné) vonkajšie popudy a reagovať na ne: c. zrak, sluch, c-é ucho, c-á koža;
zub je c. na dotyk;
c. pozorovateľ vnímavý;
c. prístroj, c-é váhy, c. film;
c-é miesto bolestivé i fraz. nepríjemná vec2. podliehajúci citom, dojmom: c. človek;
c-é dieťa útlocitné;
c-á povaha senzitívna;
mať c-é srdce3. uplatňovaný s citom: c. postup;
-
citoslovce -a -viec s. lingv. neohybné slovo, kt. vyj. city a vôľu, napodobňuje zvuky al. naznač. pohyb (napr. joj, bum, frnk);
-
citoslovcový, citoslovný príd. lingv.: c-vá veta
-
citovať1 nedok. i dok.
1. uvádzať, uviesť (ako) citát: c. výrok niekoho;
c. Štúra uvádzať citát(y) z jeho diela2. uvádzať, uviesť bibliografické údaje: c-ná literatúra
citovať2 nedok. i dok. hovor. predvolávať, predvolať na úrad: c-jú ho na súd
-
citovo, citove prísl.: c. založený človek;
-
citovosť -i ž.
-
citový príd. k 1, 2: c. vzťah;
lingv. c-é zafarbenie slova emocionálne; -
citrón -a m. šťavnatý žltý plod citrónovníka obsahujúci kyslú šťavu: čaj s c-om;
-
citronáda -y -nád ž. nápoj z citrónovej šťavy
-
citrónovník -a m. subtropický strom rodiaci citróny, bot. c. pravý Citrus limon
-
citrus -u m. rod stromov rodiacich šťavnaté juž. plody (citróny, pomaranče, grapefruity), bot. citrónovník Citrus;
-
citrusový príd.: c-é plody
-
civieť -ie -ejú nedok. expr. zízať: c. do prázdna
-
civil -a m. živ. hovor. civilista;
civil -u m. neživ. hovor.
1. občiansky, nevojenský život: ísť, prepustiť niekoho do c-u
-
civilista -u m. neuniformovaný človek; nevojak
-
civilizácia -ie ž. vyšší st. rozvoja spoločnosti, najmä v oblasti tech. pokroku; kultúra takejto spoločnosti: európska c.;
-
civilizačne prísl.: c. pôsobiť
-
civilizačný príd.: c-é úsilie, c-é choroby;
-
civilizovane prísl.: žiť c.;
správať sa c.; -
civilizovanosť -i ž.
-
civilizovaný príd. žijúci na úrovni civilizácie, op. primitívny: c-á spoločnosť, krajina, c. človek;
-
civilizovať nedok. i dok. prinášať, priniesť civilizáciu;
// civilizovať sa prijímať, prijať civilizáciu: národy sa c-jú
-
civilka -y ž. hovor. civilná služba, náhradná voj. služba: nastúpiť c-u
-
civilkár -a m. hovor. kto vykonáva civilnú službu
-
civilne prísl.;
-
civilnosť -i ž.
-
civilný príd.
1. týkajúci sa nevojenských občanov, nevojenský: c-é obyvateľstvo;
c-á ochrana, skr. CO;
c-á služba forma náhrady za voj. službu vykonávaná najmä v št. organizáciách;
c. oblek2. občiansky, op. cirkevný: c. sobáš, obrad
3. jednoduchý, triezvy, op. strojený, pompézny: c. prednes;
-
číž -a mn. N a A -e m. čížik
-
čiže
I. spoj. priraď. má vysvetľovací, spresňovací význ., alebo, to jest: druhý pád, č. genitív
II. čast. hovor. expr. uvádza zvolaciu vetu s citovým zafarbením: joj, č. je sparno! č. si len múdry!
-
cizelovať nedok. kniž. cibriť, brúsiť (jazyk, štýl): c. verš
-
čížik -a mn. N a A -y m. drobný spevavý vták, číž, zool. Carduelis
-
čižma -y -žiem obyč. mn. ž. vysoká obuv zakrývajúca celé lýtka: gumové, vojenské č-y;
rozpráv. → sedemmíľové č-y; -
čižmička -y -čiek ž.
1. zdrob. k čižma: detské č-y
2. polovysoká (uzavretá) obuv siahajúca nad členky: ženské č-y
-
bác cit.
1. napodobňuje zvuk pri údere, páde, výstrele, bum, buch: zalícil a b.! b. – spadli obaja
2. vyj. prekvapenie, údiv: b., to je novina
-
c [i cé] neskl. s.
1. spoluhláska a písmeno; znak 3. miesta v poradí: vysloviť c, veľké C;
vchod C2. v skr. a zn.: vitamín C;
chem. C uhlík;
fyz. C coulomb;
C rím. číslica sto;
°C stupeň Celzia -
cálovať nedok. subšt. platiť: c. ťažké peniaze
-
cápať -e -u nedok. expr.
1. udierať, biť, búchať: c. dieťa po zadku
2. hádzať, trepať: c. hrnce o zem;
pejor. c. do seba hltavo jesť3. ťažko stúpať (po blate, vode): c. nohami ako slon
4. padať: guľky c-u do kaluže
-
cár -a mn. -i/-ovia m. titul panovníka u vých. a juž. Slovanov: c. Peter Veľký;
za (panovania) c-a; -
cárach -u obyč. mn. m. hovor. expr. haraburdie: byt plný c-ov
-
cárica -e -ric ž. cárovná;
-
cárizmus -mu m. absolútna vláda cára
-
cárok -rka m. hovor. priehrada, prieprava pre dobytok, hydinu: c. zbitý z dosák;
ovce, husi v c-u -
cárovič -a m. cárov syn
-
cárovná -ej mn. -é -vien ž.
1. panovníčka s cárskym titulom: c. Katarína
2. cárova žena al. dcéra
-
cársky príd.: c-a vláda;
hist. c-e Rusko; -
cárstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. cárska hodnosť
2. cárska ríša
-
céčka -y -čok ž. hovor. vec označená písmenom c, C: chodiť do c-y (triedy C)
-
céčko -a -čok s. hovor. písmeno c, C; vec ním označená al. majúca jeho podobu
-
cédečko -a -čiek s. hovor. (zo skr. CD podľa angl. compact disc) kompaktná platňa: vydať nové c.; nahrávka rozprávok na c-u
-
cédeprehrávač -a m. prístroj na reprodukovanie zvuku z kompaktných platní
-
céder -dra L -i mn. -e m. stredomorský ihličnatý strom s priesvitnou korunou, bot. Cedrus: libanonské c-e;
-
céderom -u m. (zo skr. CD-ROM podľa angl. compact disc – read only memory) kompaktná platňa obsahujúca permanentne uložené počítačové údaje
-
cédrový príd.: c-é drevo
-
cól -a L -e/-i mn. -y/-e m. staršia dĺžková miera, palec: doska hrubá dva c-y, c-e
● c. sem, c. tam nezáleží na presnosti;
neustúpiť ani o c. ani trocha; -
cólový príd.
-
cúdiť -i nedok. osievaním čistiť (obilie, mak ap.): c. zrno od pliev i fraz. kniž. oddeľovať hodnotné, podst. od menejcenného, nepotrebného
-
cúvať -a nedok.
1. pohybovať sa naspäť, dozadu: vlak, auto c-a, c. (s) vozom
-
dok. cúvnuť -e -u -vol
-
desaťtisíc neskl. čísl. zákl. vyj.
1. číslo a počet 10 000: d. korún;
ubytovať d. detí2. i mn. expr. veľký počet: mať d. chýb;
d-e demonštrantov● horných d. zámožné vrstvy;
-
domôcť sa -môže -môžu -môž! -mohol dok. s úsilím, s námahou dosiahnuť: d. sa uznania, výsledkov;
-
dopomôcť -môže -môžu -môž! -mohol dok. prispieť pri získaní, pomôcť: d. niekomu k miestu;
-
dotĺcť -tlčie -tlčú -tĺkol dok.
1. dokončiť tlčenie, prestať tĺcť: d. korenie;
d. klinec -
Dr. h. c. skr. doctor honoris causa (čestný akademický titul uvádzaný pred všetkými ostatnými titulmi al. hodnosťami)
-
dvestotisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 200 000: vyhrať d. (korún);
-
dvetisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 2000: d. brigádnikov
-
fác cit. napodobňuje zvuk pri údere dlaňou; naznačuje plesnutie: f. mu jednu na zadok
-
holúbäcí príd.;
-
môcť môže môžu mohol (ne)môžuc nedok.
A. ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj.
1. uskutočniteľnosť, možnosť deja, a to s význ. a) schopnosti (urobiť niečo); byť schopný: m-m vám rozkázať;
ak m-š, pomôž! b) možnosti voľného konania: m-š si vybrať;
m-e povedať, že ...;
neos. m-e sa nakladať dá sa c) predpokladu sily, vlády uskutočniť niečo; vládať, vedieť: m-š vstať? nem-l sa rozpamätať;
robí, čo m-e všetko d) vhodnosti: m-li by ste byť už ticho e) dovolenia; smieť: m-m odísť? čím m-m poslúžiť?2. hovor. približnosť, pravdepodobnosť: m-e byť 8 hodín;
kto to m-l byť?3. takmer istý, pravdepodobný dej: m-l sa zraniť
4. (obyč. v podm. spôs.) výzvu, mierny rozkaz al. výčitku: m-l by si sa ponáhľať;
m-š sa hanbiť!5. zbytočnosť, márnosť: m-l kričať, koľko chcel;
m-m sa aj roztrhať (od roboty)6. (v dvojitom zápore) nevyhnutnosť, musieť: nem-m nepovedať
B. byť zodpovedný, zodpovedať: ja za to nem-m;
za to nešťastie m-me všetci -
napomôcť -môže -môžu -mohol dok. (trocha) pomôcť, podporiť: n. priateľa v nešťastí, n. dobrú vec;