Význam slova "cíť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 149 výsledkov (2 strán)
-
cit -u m.
1. prežívanie psychického vzťahu (kladného al. zápor.) k osobám, veciam, javom: c. radosti, lásky, vlastenecké c-y;
človek bez c-u tvrdý;
nemať c., c-u byť tvrdý, krutý2. porozumenie, zmysel: umelecký, jazykový c., mať c. pre spravodlivosť, c. zodpovednosti
3. schopnosť tela vnímať zmyslami, najmä hmatom: mať c. v prstoch;
mať ruku bez c-u necitlivú; -
čítací príd. slúžiaci na čítanie: č. prístroj
-
citácia -ie ž.
1. citovanie
2. citát: doslovná c.
-
čítačka -y -čiek ž.
1. div. slang. čítacia skúška: druhá č.
2. hovor. čítanie z vlastnej tvorby (na lit. podujatí)
3. hovor. čítacie zariadenie (v telev. štúdiu)
-
citadela -y -del ž. pevnosť ovládajúca opevnené mesto, tvŕdza2
-
čítanie -ia s. čo sa číta, čo sa má čítať: napínavé, poučné č.;
v škole bývalo povinné č. -
čítanka -y -niek ž. kniha s ukážkami textov použ. ako učebná pomôcka: školská č.;
-
čítankový príd.: č. príbeh;
-
citara -y -tár ž. brnkací strunový hud. nástroj známy od staroveku
-
čitáreň -rne ž. miestnosť na čítanie kníh, časopisov: verejná, mestská č.
-
citát -u m. doslovne uvedený cudzí výrok, citácia: c. zo Štúra, z Písma
□ uviesť c. citovať;
-
čítať -a nedok.
1. vnímať zrakom, príp. i nahlas reprodukovať, čo je napísané, vytlačené, a chápať zmysel textu: č. knihu, noviny, č. nahlas;
dieťa už vie č.;
umelecké č-nie;
č. mapu, z mapy rozumieť mapové zobrazenie;
č. noty;
č-ný román, autor majúci veľa čitateľov2. poznávať, domýšľať sa: č. niekomu myšlienky, č. niekomu niečo z očí, v očiach, na tvári
3. hovor. počítať, rátať: č. peniaze
● č. medzi riadkami chápať pravý zmysel;
hovorí, akoby z knihy č-l múdro; -
čitateľ -a mn. -ia m. živ. kto (pravidelne) číta (knihy): č-ia románov, beseda s č-mi;
čitateľ G a A -a D -u/-ovi L -i mn. N -e/-ia A -e/-ov m. neživ. mat. číslo nad zlomkovou čiarou, op. menovateľ
-
čitateľka -y -liek ž.;
-
čitateľne prísl.: č. písať;
-
čitateľnosť -i ž.: č. písma;
č. spolkovej činnosti -
čitateľný príd.
1. kt. sa dá (ľahko) (pre)čítať: č-é písmo
2. hovor. al. publ. taký, ktorému sa dá ľahko rozumieť, priehľadný: strana s č-ným programom;
-
citátový príd.: c-é slovo použ. v pôv. cudzojazyčnom znení (napr. corpus delicti)
-
opak. čítavať -a
-
citeľne prísl.: c. sa oteplilo
-
citeľný príd. výrazne (nepríjemne) pociťovaný: c-á strata, c-é ochladenie;
c-é zlepšenie značné; -
cítenie -ia s. zmysel pre niečo, povedomie, cit: národné, umelecké, sociálne c.
-
cítiť -i nedok.
1. vnímať zmyslami (najmä hmatom, čuchom); mať teles. pocity, pociťovať: c. hlad, bolesť, c. horkosť v ústach;
c. na sebe niečí pohľad;
c-i, ako slabne;
c. vôňu;
v izbe c. dym;
mŕtvolu už (bolo) c. zapácha(la);
c. z neho alkohol2. mať istý cit, pocit, pociťovať: c. lásku k niekomu, c. radosť, žiaľ, c. strach pred niekým, úctu k niekomu, c. ľútosť nad niečím;
dať niekomu niečo c. ukázať3. mať sociálne, humánne ap. cítenie; pociťovať solidaritu; mať súcit: c. národne;
c. s chorými4. tušiť, predvídať: c. nešťastie, koniec;
vo vzduchu c. napätie, jar● nec. (si) ruky, nohy (od roboty) byť ustatý;
c. pevnú pôdu pod nohami byť si istý;
nemôže ho, to ani c. neznáša ho, to// cítiť sa uvedomovať si svoj teles. al. duš. stav: c. sa zdravý, dobre;
c. sa vinný;
ako sa c-š?● c. sa vo svojom → živle;
c. sa ako doma príjemne, uvoľnene;
c. sa v sedle, na koni mať istotu;
c. sa nesvoj byť nepokojný;
nec. sa vo svojej koži mať nepríjemný (-é) pocit (-y);
nec-i sa na to netrúfa si -
citlivka -y -viek ž. expr.
1. precitlivená osoba
2. bot. mimóza
-
citlivkár -a m. expr. precitlivený človek;
-
citlivkársky príd.: c-a povaha;
-
citlivkárstvo -a s. precitlivenosť
-
citlivo prísl.: c. reagovať;
-
citlivosť -i ž.: c. organizmu
-
citlivý príd.
1. schopný vnímať, prijímať (i jemné) vonkajšie popudy a reagovať na ne: c. zrak, sluch, c-é ucho, c-á koža;
zub je c. na dotyk;
c. pozorovateľ vnímavý;
c. prístroj, c-é váhy, c. film;
c-é miesto bolestivé i fraz. nepríjemná vec2. podliehajúci citom, dojmom: c. človek;
c-é dieťa útlocitné;
c-á povaha senzitívna;
mať c-é srdce3. uplatňovaný s citom: c. postup;
-
citoslovce -a -viec s. lingv. neohybné slovo, kt. vyj. city a vôľu, napodobňuje zvuky al. naznač. pohyb (napr. joj, bum, frnk);
-
citoslovcový, citoslovný príd. lingv.: c-vá veta
-
citovať1 nedok. i dok.
1. uvádzať, uviesť (ako) citát: c. výrok niekoho;
c. Štúra uvádzať citát(y) z jeho diela2. uvádzať, uviesť bibliografické údaje: c-ná literatúra
citovať2 nedok. i dok. hovor. predvolávať, predvolať na úrad: c-jú ho na súd
-
citovo, citove prísl.: c. založený človek;
-
citovosť -i ž.
-
citový príd. k 1, 2: c. vzťah;
lingv. c-é zafarbenie slova emocionálne; -
citrón -a m. šťavnatý žltý plod citrónovníka obsahujúci kyslú šťavu: čaj s c-om;
-
citronáda -y -nád ž. nápoj z citrónovej šťavy
-
citrónovník -a m. subtropický strom rodiaci citróny, bot. c. pravý Citrus limon
-
citrus -u m. rod stromov rodiacich šťavnaté juž. plody (citróny, pomaranče, grapefruity), bot. citrónovník Citrus;
-
citrusový príd.: c-é plody
-
bác cit.
1. napodobňuje zvuk pri údere, páde, výstrele, bum, buch: zalícil a b.! b. – spadli obaja
2. vyj. prekvapenie, údiv: b., to je novina
-
c [i cé] neskl. s.
1. spoluhláska a písmeno; znak 3. miesta v poradí: vysloviť c, veľké C;
vchod C2. v skr. a zn.: vitamín C;
chem. C uhlík;
fyz. C coulomb;
C rím. číslica sto;
°C stupeň Celzia -
cálovať nedok. subšt. platiť: c. ťažké peniaze
-
cápať -e -u nedok. expr.
1. udierať, biť, búchať: c. dieťa po zadku
2. hádzať, trepať: c. hrnce o zem;
pejor. c. do seba hltavo jesť3. ťažko stúpať (po blate, vode): c. nohami ako slon
4. padať: guľky c-u do kaluže
-
cár -a mn. -i/-ovia m. titul panovníka u vých. a juž. Slovanov: c. Peter Veľký;
za (panovania) c-a; -
cárach -u obyč. mn. m. hovor. expr. haraburdie: byt plný c-ov
-
cárica -e -ric ž. cárovná;
-
cárizmus -mu m. absolútna vláda cára
-
cárok -rka m. hovor. priehrada, prieprava pre dobytok, hydinu: c. zbitý z dosák;
ovce, husi v c-u -
cárovič -a m. cárov syn
-
cárovná -ej mn. -é -vien ž.
1. panovníčka s cárskym titulom: c. Katarína
2. cárova žena al. dcéra
-
cársky príd.: c-a vláda;
hist. c-e Rusko; -
cárstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. cárska hodnosť
2. cárska ríša
-
céčka -y -čok ž. hovor. vec označená písmenom c, C: chodiť do c-y (triedy C)
-
céčko -a -čok s. hovor. písmeno c, C; vec ním označená al. majúca jeho podobu
-
cédečko -a -čiek s. hovor. (zo skr. CD podľa angl. compact disc) kompaktná platňa: vydať nové c.; nahrávka rozprávok na c-u
-
cédeprehrávač -a m. prístroj na reprodukovanie zvuku z kompaktných platní
-
céder -dra L -i mn. -e m. stredomorský ihličnatý strom s priesvitnou korunou, bot. Cedrus: libanonské c-e;
-
céderom -u m. (zo skr. CD-ROM podľa angl. compact disc – read only memory) kompaktná platňa obsahujúca permanentne uložené počítačové údaje
-
cédrový príd.: c-é drevo
-
cíb -a m. dutá byľ cibule, cesnaku;
-
cíbik -a m. zdrob.: expr. vyzerá ako c.
-
cícer -a L -i mn. -y m. strukovina podobná hrachu, bot. Cicer
-
cícerkom prísl. tenkým prúdom: pot sa mu leje, tečie z neho c. i fraz. veľmi sa potí, namáha;
krv mu tečie c. i fraz. veľmi krváca -
cícerok -rka m. tenký, slabý prúd tekutiny: c-y sĺz, potu, krvi
-
címer -u/-a L -i mn. -y m. rodový znak, erb: zemiansky, šľachtický c.
-
cín -u m. striebrolesklý kovový chem. prvok, zn. Sn;
-
cínovať nedok. i dok. spájať, spojiť cínom; poťahovať, potiahnuť vrstvou cínu: c. riad;
c-ná nádoba -
cínový príd.: c-á ruda, c. riad
-
cíp -u m. zúžený koniec istej plochy (látky, zeme ap.): c. vreckovky, plachty roh;
c. poľa, ostrova výbežok -
cól -a L -e/-i mn. -y/-e m. staršia dĺžková miera, palec: doska hrubá dva c-y, c-e
● c. sem, c. tam nezáleží na presnosti;
neustúpiť ani o c. ani trocha; -
cólový príd.
-
cúdiť -i nedok. osievaním čistiť (obilie, mak ap.): c. zrno od pliev i fraz. kniž. oddeľovať hodnotné, podst. od menejcenného, nepotrebného
-
cúvať -a nedok.
1. pohybovať sa naspäť, dozadu: vlak, auto c-a, c. (s) vozom
-
dok. cúvnuť -e -u -vol
-
desaťtisíc neskl. čísl. zákl. vyj.
1. číslo a počet 10 000: d. korún;
ubytovať d. detí2. i mn. expr. veľký počet: mať d. chýb;
d-e demonštrantov● horných d. zámožné vrstvy;
-
domôcť sa -môže -môžu -môž! -mohol dok. s úsilím, s námahou dosiahnuť: d. sa uznania, výsledkov;
-
dopomôcť -môže -môžu -môž! -mohol dok. prispieť pri získaní, pomôcť: d. niekomu k miestu;
-
dotĺcť -tlčie -tlčú -tĺkol dok.
1. dokončiť tlčenie, prestať tĺcť: d. korenie;
d. klinec -
Dr. h. c. skr. doctor honoris causa (čestný akademický titul uvádzaný pred všetkými ostatnými titulmi al. hodnosťami)
-
dvestotisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 200 000: vyhrať d. (korún);
-
dvetisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 2000: d. brigádnikov
-
fác cit. napodobňuje zvuk pri údere dlaňou; naznačuje plesnutie: f. mu jednu na zadok
-
holúbäcí príd.;
-
môcť môže môžu mohol (ne)môžuc nedok.
A. ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj.
1. uskutočniteľnosť, možnosť deja, a to s význ. a) schopnosti (urobiť niečo); byť schopný: m-m vám rozkázať;
ak m-š, pomôž! b) možnosti voľného konania: m-š si vybrať;
m-e povedať, že ...;
neos. m-e sa nakladať dá sa c) predpokladu sily, vlády uskutočniť niečo; vládať, vedieť: m-š vstať? nem-l sa rozpamätať;
robí, čo m-e všetko d) vhodnosti: m-li by ste byť už ticho e) dovolenia; smieť: m-m odísť? čím m-m poslúžiť?2. hovor. približnosť, pravdepodobnosť: m-e byť 8 hodín;
kto to m-l byť?3. takmer istý, pravdepodobný dej: m-l sa zraniť
4. (obyč. v podm. spôs.) výzvu, mierny rozkaz al. výčitku: m-l by si sa ponáhľať;
m-š sa hanbiť!5. zbytočnosť, márnosť: m-l kričať, koľko chcel;
m-m sa aj roztrhať (od roboty)6. (v dvojitom zápore) nevyhnutnosť, musieť: nem-m nepovedať
B. byť zodpovedný, zodpovedať: ja za to nem-m;
za to nešťastie m-me všetci -
napomôcť -môže -môžu -mohol dok. (trocha) pomôcť, podporiť: n. priateľa v nešťastí, n. dobrú vec;
-
natĺcť -tlčie -tlčú -tĺkol dok.
1. tlčením upraviť, nahromadiť (isté množstvo): n. skaly, n. orechov
2. tlčením vpraviť vo väčšom množstve, vtĺcť: n. klince do steny
-
nedbajúc na predl. s A nehľadiac na: n. na radu urobil si podľa svojho
-
nepočítajúc, nepočítajúc do toho predl. s A vyj. vylúčenie, nezahŕňanie, nerátajúc (do toho), bez: minul 100 korún n. (do toho) drobné
-
nepozerajúc na predl. s A vyj. vylučovanie, nehľadiac na: pracoval n. na únavu
-
nerátajúc, nerátajúc do toho predl. s A nepočítajúc (do toho): bol dlžen 1000 Sk n. (do toho) úroky
● r. s každým halierom šetriť
// rátať sa byť vhodný, vyhovovať: to sa mi ner-e/-a to mi nevyhovuje
-
nevynímajúc, nevynímajúc z toho predl. s A vyj. zahrnutie, spolu s, vrátane: všetci sú pozvaní n. (z toho) bývalých zamestnancov
-
obtĺcť -tlčie -tlčú -tĺkol dok. otĺcť (význ. 1, 2): o. hrnce, o. si kolená;
o. lak; -
odpomôcť -môže -môžu -mohol dok. kniž. spôsobiť koniec, odstrániť: o. neporiadkom, násiliu;
-
osemtisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 8000: zarobiť o. (korún);
-
otĺcť otlčie otlčú otĺkol dok.
1. tlčením, údermi poškodiť (na povrchu): o. hrnce;
o. si päste o stôl;
o-ené ovocie2. tlčením, údermi odraziť; obiť: o. (kladivom) omietku;
o. orechy (palicou)● expr. o. niekomu niečo o hlavu pripomenúť niečo nepríjemné;
-
pác1 cit. napodobňuje zvuk pri údere, výstrele, páde ap., bác: potkol sa a p. na zem
pác2 -u m. hovor. moridlo (na úpravu mäsa): dať divinu, šunku do p-u
-
pajác -a m.
1. kto vtipmi, konaním a ustrojením vzbudzuje veselosť, šašo: poskakovať ako p., robiť p-a niekomu
-
palác -a m. veľká reprezentatívna budova; vo feud. panské sídlo v meste: kráľovský p., prezidentský p., Primaciálny p.;
justičný, športový p.; -
päťtisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 5 000: mestečko s p. obyvateľmi
-
počínajúc predl. s I, počínajúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: p. prvými tónmi skladby zavládla slávnostná nálada;
boli tam všetci, p. od detí až po starcov// počať sa kniž. začať sa: p-lo sa stmievať;
-
počítajúc, počítajúc do toho predl. s A vyj. zahrnutie, rátajúc (do toho), vrátane: prítomných bolo 500 návštevníkov p. (do toho) i deti;
-
počnúc predl. s I, počnúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: prišli všetci, p. spisovateľmi, končiac novinármi;
počítal prítomných p. od posledného radu; -
pomôcť -že -žu -mohol dok.
1. prispieť pomocou, poskytnúť pomoc: p-e, kde môže, p. radou, p. v núdzi, pri varení, p. niekomu vstať, dostať sa do zamestnania;
vedel si p. v ťažkostiach vedel si poradiť2. spôsobiť zlepšenie, zapôsobiť, prospieť: liek mu p-l, len prísnosť p-e
3. umožniť niečo, dopomôcť k niečomu: pevná vôľa mu p-la všetko prekonať;
p-l mu k bytu získať byt4. hovor. zbaviť niečoho, pripraviť o niečo: p. niekomu od peňazí
● p. niekomu do hrobu zaviniť smrť;
p. (žene) od dieťaťa urobiť potrat;
expr. ani → svätená voda mu nep-e; -
potĺcť -tlčie -tlčú dok.
1. údermi, nárazmi poškodiť, pobiť, poroztĺkať: p. šálky, fľaše
2. tlčením rozdrviť, roztĺcť: p. škoricu, p. korenie na prášok
3. krupobitím zničiť: krúpy p-li obilie
4. (postupne) zatĺcť, pozatĺkať: p. kolíky do zeme
5. expr. (postupne) zabiť, usmrtiť, pobiť, pozabíjať: p-li všetky zajace
// potĺcť sa
1. údermi sa poškodiť, poroztĺkať sa: poháre sa p-li
2. expr. (postupne) zabiť sa, usmrtiť sa, pozabíjať sa: horolezci sa p-li v priepasti
-
premôcť -môže -môžu -mohol -možený dok.
1. silou prekonať, poraziť (v boji, v stretnutí): p. nepriateľa, súpera
2. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím, prekonať: p. niekoho bystrosťou
3. vôľou potlačiť city, teles. stavy ap., prekonať: p. zvedavosť, hnev, slzy;
p. predsudky4. (o citoch, teles. stavoch ap.) nadobudnúť u niekoho prevahu, opanovať, ovládnuť, preniknúť: p-la ho radosť;
spánok ju p-l, únava ho p-la -
pretĺcť sa -tlčie -tlčú -tĺkol dok. expr. s námahou, ťažkosťami obstáť v živote, uživiť sa: my sa už dajako p-me;
-
pritĺcť -tlčie -tlčú -tĺkol dok. tlčením pripevniť, pribiť, prihlobiť: p. podošvu na topánku;
-
rátajúc, rátajúc do toho predl. s A počítajúc (do toho), vrátane: zajali 100 ľudí r. (do toho) aj deti;
-
rozmôcť sa -môže -môžu -mohol dok.
1. stať sa početnejším, rozmnožiť sa: pandravy sa veľmi r-li
2. zosilnieť, narásť: epidémia chrípky sa r-la;
r-la sa nespokojnosť; -
roztĺcť -tlčie -tlčú -tĺkol dok.