Význam slova "cå" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 242 výsledkov (3 strán)
-
časom prísl.
1. v priebehu času; po uplynutí istého času: č. sa všetko vyrieši
-
časomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie času, chronometer
-
časomerač -a m. kto meria čas výkonov (pri určovaní noriem, pri šport. pretekoch)
-
časomerný príd.: č-á prozódia, č. verš
-
časomiera -y ž. lit. veršový systém založený na striedaní dlhých a krátkych slabík;
-
časopis -u m. periodicky vychádzajúce tlačivo: odborný, obrázkový, detský č.;
-
časopisecký príd.: č. článok, č-á produkcia
-
časopisectvo -a s. hromad. časopisy a noviny: slovenské č.
-
časopriestor -u m. filoz., fyz. súhrnný pojem pre čas a priestor;
-
časopriestorový príd.
-
časovač -a m. prístroj na nastavenie času
-
časovanie -ia s. gram. tvorenie slovesných tvarov; súbor týchto tvarov; konjugácia
-
časovať1 nedok. i dok. nastavovať, nastaviť na určený čas: č-ná bomba
časovať2 nedok. gram. tvoriť slovesné tvary
-
časovka -y -viek ž. šport. cyklistické preteky s časovým intervalom pre jednotlivcov al. družstvá
-
časovo, časove prísl.: č. blízky;
-
časovosť -i ž. aktuálnosť
-
časový príd.: č. odstup, predstih, interval, č-á súvislosť;
č. signál, č-é znamenie;
č-é otázky, témy;
lingv. č-á veta;
publ. č. horizont termín, lehota: č. horizont dokončenia diela; -
časť -i ž. diel z celku, čiastka, úsek: malá, veľká č.;
č. domu, mesta, obyvateľstva;
rozdeliť na dve č-i, po č-iach -
častica -e -tíc ž.
1. nepatrná časť, čiastočka: č-e pôdy;
fyz. atómové č-e, elementárne č-e, č-e alfa2. lingv. druh neohybných slov, ktorými hovoriaci nadväzuje na kontext, situáciu a vyj. rozlič. význ. odtienky, partikula (napr. najmä, veď, -že, by)
-
často prísl. veľa ráz, mnohokrát, op. zriedka: č. chodiť do divadla;
č. sa mýliť;
expr. č., prečasto -
častosť -i ž. frekvencia
-
častovať nedok.
1. hostiť, uctiť: č. hostí vínom
2. expr. dávať v hojnej miere, zahŕňať, zasýpať: č. niekoho nadávkami, otázkami;
č-li sa fackami -
častý príd. často sa opakujúci, vyskytujúci, op. zriedkavý, vzácny: č. hosť, č-á chyba, výhovorka, č. jav, výskyt;
-
čata -y čiat ž.
1. nižšia (druhostupňová) voj. jednotka: guľometná, tanková č.
2. organizovaná prac. skupina: pracovná, montážna, záchranná, vlaková č.
-
čatár -a m.
1. tretí st. hodnosti poddôstojníkov
2. vedúci prac. skupiny
-
causerie [kózri] neskl. ž. (franc.) lit. vtipná úvahová črta
-
bác cit.
1. napodobňuje zvuk pri údere, páde, výstrele, bum, buch: zalícil a b.! b. – spadli obaja
2. vyj. prekvapenie, údiv: b., to je novina
-
c [i cé] neskl. s.
1. spoluhláska a písmeno; znak 3. miesta v poradí: vysloviť c, veľké C;
vchod C2. v skr. a zn.: vitamín C;
chem. C uhlík;
fyz. C coulomb;
C rím. číslica sto;
°C stupeň Celzia -
céčka -y -čok ž. hovor. vec označená písmenom c, C: chodiť do c-y (triedy C)
-
céčko -a -čok s. hovor. písmeno c, C; vec ním označená al. majúca jeho podobu
-
cédečko -a -čiek s. hovor. (zo skr. CD podľa angl. compact disc) kompaktná platňa: vydať nové c.; nahrávka rozprávok na c-u
-
cédeprehrávač -a m. prístroj na reprodukovanie zvuku z kompaktných platní
-
céder -dra L -i mn. -e m. stredomorský ihličnatý strom s priesvitnou korunou, bot. Cedrus: libanonské c-e;
-
céderom -u m. (zo skr. CD-ROM podľa angl. compact disc – read only memory) kompaktná platňa obsahujúca permanentne uložené počítačové údaje
-
cédrový príd.: c-é drevo
-
cíb -a m. dutá byľ cibule, cesnaku;
-
cíbik -a m. zdrob.: expr. vyzerá ako c.
-
cícer -a L -i mn. -y m. strukovina podobná hrachu, bot. Cicer
-
cícerkom prísl. tenkým prúdom: pot sa mu leje, tečie z neho c. i fraz. veľmi sa potí, namáha;
krv mu tečie c. i fraz. veľmi krváca -
cícerok -rka m. tenký, slabý prúd tekutiny: c-y sĺz, potu, krvi
-
címer -u/-a L -i mn. -y m. rodový znak, erb: zemiansky, šľachtický c.
-
cín -u m. striebrolesklý kovový chem. prvok, zn. Sn;
-
cínovať nedok. i dok. spájať, spojiť cínom; poťahovať, potiahnuť vrstvou cínu: c. riad;
c-ná nádoba -
cínový príd.: c-á ruda, c. riad
-
cíp -u m. zúžený koniec istej plochy (látky, zeme ap.): c. vreckovky, plachty roh;
c. poľa, ostrova výbežok -
cítenie -ia s. zmysel pre niečo, povedomie, cit: národné, umelecké, sociálne c.
-
cítiť -i nedok.
1. vnímať zmyslami (najmä hmatom, čuchom); mať teles. pocity, pociťovať: c. hlad, bolesť, c. horkosť v ústach;
c. na sebe niečí pohľad;
c-i, ako slabne;
c. vôňu;
v izbe c. dym;
mŕtvolu už (bolo) c. zapácha(la);
c. z neho alkohol2. mať istý cit, pocit, pociťovať: c. lásku k niekomu, c. radosť, žiaľ, c. strach pred niekým, úctu k niekomu, c. ľútosť nad niečím;
dať niekomu niečo c. ukázať3. mať sociálne, humánne ap. cítenie; pociťovať solidaritu; mať súcit: c. národne;
c. s chorými4. tušiť, predvídať: c. nešťastie, koniec;
vo vzduchu c. napätie, jar● nec. (si) ruky, nohy (od roboty) byť ustatý;
c. pevnú pôdu pod nohami byť si istý;
nemôže ho, to ani c. neznáša ho, to// cítiť sa uvedomovať si svoj teles. al. duš. stav: c. sa zdravý, dobre;
c. sa vinný;
ako sa c-š?● c. sa vo svojom → živle;
c. sa ako doma príjemne, uvoľnene;
c. sa v sedle, na koni mať istotu;
c. sa nesvoj byť nepokojný;
nec. sa vo svojej koži mať nepríjemný (-é) pocit (-y);
nec-i sa na to netrúfa si -
cól -a L -e/-i mn. -y/-e m. staršia dĺžková miera, palec: doska hrubá dva c-y, c-e
● c. sem, c. tam nezáleží na presnosti;
neustúpiť ani o c. ani trocha; -
cólový príd.
-
cúdiť -i nedok. osievaním čistiť (obilie, mak ap.): c. zrno od pliev i fraz. kniž. oddeľovať hodnotné, podst. od menejcenného, nepotrebného
-
cúvať -a nedok.
1. pohybovať sa naspäť, dozadu: vlak, auto c-a, c. (s) vozom
-
dok. cúvnuť -e -u -vol
-
desaťtisíc neskl. čísl. zákl. vyj.
1. číslo a počet 10 000: d. korún;
ubytovať d. detí2. i mn. expr. veľký počet: mať d. chýb;
d-e demonštrantov● horných d. zámožné vrstvy;
-
domôcť sa -môže -môžu -môž! -mohol dok. s úsilím, s námahou dosiahnuť: d. sa uznania, výsledkov;
-
dopomôcť -môže -môžu -môž! -mohol dok. prispieť pri získaní, pomôcť: d. niekomu k miestu;
-
dotĺcť -tlčie -tlčú -tĺkol dok.
1. dokončiť tlčenie, prestať tĺcť: d. korenie;
d. klinec -
Dr. h. c. skr. doctor honoris causa (čestný akademický titul uvádzaný pred všetkými ostatnými titulmi al. hodnosťami)
-
dvestotisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 200 000: vyhrať d. (korún);
-
dvetisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 2000: d. brigádnikov
-
fác cit. napodobňuje zvuk pri údere dlaňou; naznačuje plesnutie: f. mu jednu na zadok
-
holúbäcí príd.;
-
môcť môže môžu mohol (ne)môžuc nedok.
A. ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj.
1. uskutočniteľnosť, možnosť deja, a to s význ. a) schopnosti (urobiť niečo); byť schopný: m-m vám rozkázať;
ak m-š, pomôž! b) možnosti voľného konania: m-š si vybrať;
m-e povedať, že ...;
neos. m-e sa nakladať dá sa c) predpokladu sily, vlády uskutočniť niečo; vládať, vedieť: m-š vstať? nem-l sa rozpamätať;
robí, čo m-e všetko d) vhodnosti: m-li by ste byť už ticho e) dovolenia; smieť: m-m odísť? čím m-m poslúžiť?2. hovor. približnosť, pravdepodobnosť: m-e byť 8 hodín;
kto to m-l byť?3. takmer istý, pravdepodobný dej: m-l sa zraniť
4. (obyč. v podm. spôs.) výzvu, mierny rozkaz al. výčitku: m-l by si sa ponáhľať;
m-š sa hanbiť!5. zbytočnosť, márnosť: m-l kričať, koľko chcel;
m-m sa aj roztrhať (od roboty)6. (v dvojitom zápore) nevyhnutnosť, musieť: nem-m nepovedať
B. byť zodpovedný, zodpovedať: ja za to nem-m;
za to nešťastie m-me všetci -
napomôcť -môže -môžu -mohol dok. (trocha) pomôcť, podporiť: n. priateľa v nešťastí, n. dobrú vec;
-
natĺcť -tlčie -tlčú -tĺkol dok.
1. tlčením upraviť, nahromadiť (isté množstvo): n. skaly, n. orechov
2. tlčením vpraviť vo väčšom množstve, vtĺcť: n. klince do steny
-
nedbajúc na predl. s A nehľadiac na: n. na radu urobil si podľa svojho
-
nepočítajúc, nepočítajúc do toho predl. s A vyj. vylúčenie, nezahŕňanie, nerátajúc (do toho), bez: minul 100 korún n. (do toho) drobné
-
nepozerajúc na predl. s A vyj. vylučovanie, nehľadiac na: pracoval n. na únavu
-
nerátajúc, nerátajúc do toho predl. s A nepočítajúc (do toho): bol dlžen 1000 Sk n. (do toho) úroky
● r. s každým halierom šetriť
// rátať sa byť vhodný, vyhovovať: to sa mi ner-e/-a to mi nevyhovuje
-
nevynímajúc, nevynímajúc z toho predl. s A vyj. zahrnutie, spolu s, vrátane: všetci sú pozvaní n. (z toho) bývalých zamestnancov
-
obtĺcť -tlčie -tlčú -tĺkol dok. otĺcť (význ. 1, 2): o. hrnce, o. si kolená;
o. lak; -
odpomôcť -môže -môžu -mohol dok. kniž. spôsobiť koniec, odstrániť: o. neporiadkom, násiliu;
-
osemtisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 8000: zarobiť o. (korún);
-
otĺcť otlčie otlčú otĺkol dok.
1. tlčením, údermi poškodiť (na povrchu): o. hrnce;
o. si päste o stôl;
o-ené ovocie2. tlčením, údermi odraziť; obiť: o. (kladivom) omietku;
o. orechy (palicou)● expr. o. niekomu niečo o hlavu pripomenúť niečo nepríjemné;
-
pác1 cit. napodobňuje zvuk pri údere, výstrele, páde ap., bác: potkol sa a p. na zem
pác2 -u m. hovor. moridlo (na úpravu mäsa): dať divinu, šunku do p-u
-
pajác -a m.
1. kto vtipmi, konaním a ustrojením vzbudzuje veselosť, šašo: poskakovať ako p., robiť p-a niekomu
-
palác -a m. veľká reprezentatívna budova; vo feud. panské sídlo v meste: kráľovský p., prezidentský p., Primaciálny p.;
justičný, športový p.; -
päťtisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 5 000: mestečko s p. obyvateľmi
-
počínajúc predl. s I, počínajúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: p. prvými tónmi skladby zavládla slávnostná nálada;
boli tam všetci, p. od detí až po starcov// počať sa kniž. začať sa: p-lo sa stmievať;
-
počítajúc, počítajúc do toho predl. s A vyj. zahrnutie, rátajúc (do toho), vrátane: prítomných bolo 500 návštevníkov p. (do toho) i deti;
-
počnúc predl. s I, počnúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: prišli všetci, p. spisovateľmi, končiac novinármi;
počítal prítomných p. od posledného radu; -
pomôcť -že -žu -mohol dok.
1. prispieť pomocou, poskytnúť pomoc: p-e, kde môže, p. radou, p. v núdzi, pri varení, p. niekomu vstať, dostať sa do zamestnania;
vedel si p. v ťažkostiach vedel si poradiť2. spôsobiť zlepšenie, zapôsobiť, prospieť: liek mu p-l, len prísnosť p-e
3. umožniť niečo, dopomôcť k niečomu: pevná vôľa mu p-la všetko prekonať;
p-l mu k bytu získať byt4. hovor. zbaviť niečoho, pripraviť o niečo: p. niekomu od peňazí
● p. niekomu do hrobu zaviniť smrť;
p. (žene) od dieťaťa urobiť potrat;
expr. ani → svätená voda mu nep-e; -
potĺcť -tlčie -tlčú dok.
1. údermi, nárazmi poškodiť, pobiť, poroztĺkať: p. šálky, fľaše
2. tlčením rozdrviť, roztĺcť: p. škoricu, p. korenie na prášok
3. krupobitím zničiť: krúpy p-li obilie
4. (postupne) zatĺcť, pozatĺkať: p. kolíky do zeme
5. expr. (postupne) zabiť, usmrtiť, pobiť, pozabíjať: p-li všetky zajace
// potĺcť sa
1. údermi sa poškodiť, poroztĺkať sa: poháre sa p-li
2. expr. (postupne) zabiť sa, usmrtiť sa, pozabíjať sa: horolezci sa p-li v priepasti
-
premôcť -môže -môžu -mohol -možený dok.
1. silou prekonať, poraziť (v boji, v stretnutí): p. nepriateľa, súpera
2. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím, prekonať: p. niekoho bystrosťou
3. vôľou potlačiť city, teles. stavy ap., prekonať: p. zvedavosť, hnev, slzy;
p. predsudky4. (o citoch, teles. stavoch ap.) nadobudnúť u niekoho prevahu, opanovať, ovládnuť, preniknúť: p-la ho radosť;
spánok ju p-l, únava ho p-la -
pretĺcť sa -tlčie -tlčú -tĺkol dok. expr. s námahou, ťažkosťami obstáť v živote, uživiť sa: my sa už dajako p-me;
-
pritĺcť -tlčie -tlčú -tĺkol dok. tlčením pripevniť, pribiť, prihlobiť: p. podošvu na topánku;
-
rátajúc, rátajúc do toho predl. s A počítajúc (do toho), vrátane: zajali 100 ľudí r. (do toho) aj deti;
-
rozmôcť sa -môže -môžu -mohol dok.
1. stať sa početnejším, rozmnožiť sa: pandravy sa veľmi r-li
2. zosilnieť, narásť: epidémia chrípky sa r-la;
r-la sa nespokojnosť; -
roztĺcť -tlčie -tlčú -tĺkol dok.
-
šesťtisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 6000: š. divákov, korún;
-
spomôcť -môže -môžu -mohol dok. hovor. pomôcť (význ. 1 – 3): nič mu už nes-že;
-
stĺcť stlčie stlčú stĺkol dok.
1. zatlčením klincov spojiť, zhlobiť, zbiť: s. dve dosky (dovedna)
-
stotisíc čísl. zákl. vyj. číslo a počet 100 000: s. obyvateľov;
-
strýc -a mn. -ovia m.
1. otcov brat
2. hovor. dospelý muž, strýko, ujo (obyč. v oslovení deťmi);
-
štyridsaťtisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 40 000: š. korún, divákov, obyvateľov;
-
štyritisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 4000: š. korún, obyvateľov, divákov
-
súc prechodník slovesa byť
-
švác cit. naznač. úder alebo hodenie: š. ho po líci;
š. kameň do vody -
tácňa -e, tácka -y -cok ž. podložka na podávanie pokrmov, podnos: drevená, kovová t.;
poukladať poháre na t-u;
podávať chlebíčky, ovocie na t-ni, na t-ke -
tisíc -a D -u L -i I -om mn. N a A -e G -ov D -om L -och I -mi/-ami;
v spoj. s počítaným predmetom obyč. neskl. m. čísl. zákl.1. vyj. číslo a počet 1000: blížiť sa k t-u;
t. korún, vo výške t. metrov;
odpovede od t., od t-ich opýtaných;
jeden (prípad) z t-a i fraz. zriedkavý, zriedkavo2. expr. neurč. množstvo, veľa: mať t. otázok, t-e demonštrantov tisícky;
míňať, zarábať ťažké t-e veľa peňazí, tisícky● → gazdovať od t-a ku stu;
vzdialený od niečoho na t. honov veľmi;
ani za t. rokov nikdy;
expr. t. hrmených, t. striel (okovaných) zahrešenia; -
tisíckrát, tisíc ráz neskl. čísl. nás.
1. k 1000: t. zväčšený
2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je t. lepší, horší ako ty
-
tĺcť tlčie tlčú tĺkol nedok.
1. prudko narážať na niečo, udierať, biť, búchať: t. päsťou do stola, t. kladivom po niečom;
srdce t-ie2. takto umiestňovať, zatĺkať, vtĺkať, vbíjať: t. klinec do steny
3. údermi rozdrobovať, roztĺkať: t. orechy, korenie, t. skaly
4. expr. biť (význ. 1), udierať: t-li ho palicou, päsťami po chrbte
5. expr. rozbíjať (význ. 1), roztĺkať, ničiť: t. riad
● expr.: t. niekoho ako koňa veľmi biť;
t. si hlavu o múr veľmi banovať za niečím;
t. niekomu niečo do hlavy nástojčivo vysvetľovať// tĺcť sa expr. potulovať sa (význ. 1, 2), potĺkať sa: t. sa po svete, po cudzích ľuďoch
-
tritisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 3000: t. rokov, (ušetriť) t. litrov benzínu
-
nedok. udomácňovať
// udomácniť sa: u. sa na novom mieste;
cudzie zvyky u-ené u nás; -
nedok. udomácňovať sa
-
utĺcť utlčie utlčú utĺkol dok.
-
vtĺcť vtlčie vtlčú vtĺkol dok. vbiť: v. klinec do steny
● expr. v. niekomu niečo do → hlavy;
-
vymôcť -môže -môžu -mohol dok.
1. na základe práv. nároku získať, vydobyť: v. od niekoho peniaze, dlžobu
2. dôrazným dožadovaním dosiahnuť: v. si od vedúceho úľavu;
v-l si, aby ho mohli, že ho budú navštevovať; -
vypomôcť -môže -môžu -mohol dok. poskytnúť výpomoc, pomôcť: v. brigádami, finančne (si) v.;
v. si klamstvom, gestami; -
vytĺcť -tlčie -tlčú -tĺkol dok.
1. tlčením (význ. 1) zhotoviť, vyformovať ap.: v. značku do kovu;
v. píšťalku2. vybiť (význ. 4, 5), rozrušiť (povrch niečoho): v-ená cesta
3. vybiť (význ. 3), rozbiť, porozbíjať: v. obloky
4. expr. pobiť (význ. 1), vybiť, pozabíjať: v. všetky zajace
5. hovor. expr. dosiahnuť (význ. 5), získať, vyťažiť: v. zisk z niečoho;
v. kapitál z niečoho i fraz. získať os. prospech● expr. v. niekomu niečo z hlavy naliehaním vyhovoriť;
-
vzmôcť sa -môže -môžu -mohol dok.
1. hospodársky zosilnieť, zbohatnúť: finančne sa v., podnik sa opäť v-l
-
začínajúc predl. s I, začínajúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: z. pondelkom poskytujeme služby;
prišli deti z. od najmenších až po najväčšie// začať sa mať začiatok (význ. 1, 2), op. skončiť sa: z-l sa ohňostroj, tanec;
z-la sa jar nastala; -
zatĺcť -tlčie -tlčú -tĺkol dok.
1. začať al. krátky čas tĺcť (význ. 1), zabúchať: z. na bránu;
srdce mu z-lo silnejšie2. tlčením vraziť, vtĺcť: z. klinec do dosky
3. vtĺkaním klincov pripevniť, pribiť: z. poslednú dosku lešenia
4. pribitím dosky ap. uzavrieť: z. truhlu, z. okná doskami;
-
nedok. zdomácňovať
// zdomácniť sa zdomácnieť;
-
nedok. zdomácňovať sa